CITLIVÝ OBSAH: 18+
Nasledujúci článok nie je vhodný pre mladšie publikum. Obsahom článku môže byť:
- krv, násilie, nahota, sex či iný nevhodný obsah pre citlivejšie povahy
- predmety či služby dostupné len pre osoby staršie ako 18 rokov
Vrahyňa detí Amelia Dyer – Pre peniaze všetko
Vo viktoriánskom období bolo bežnou praxou, že ženy, ktoré neboli schopné sa postarať o svoje dieťa, dali ho na adopciu („chov detí“) za pár libier aj úplne neznámemu človeku. Bývala ošetrovateľka a pôrodná asistentka, Amelia Dyer v tom videla jednoduchý spôsob zbohatnutia. O blaho detí jej bohužiaľ vôbec nešlo, akonáhle získala peniaze, dieťa uškrtila, otrávila alebo utýrala hladom. Vrahyňa detí Amelia Dyer usmrtila obrovské množstvo detí.
„Detská farma“
Novelizácia zákona o chudobe z roku 1834 dovoľovala, že otcovia nemanželských detí nemali povinnosť finančne podporovať svojho potomka. Počas tohto obdobia boli nelegitímne tehotenstvá vysoko stigmatizované a matky takýchto detí museli často utiecť. Z toho dôvodu mnoho žien ostalo v ťažkej životnej situácii, kedy nemali inú možnosť len sa dieťaťa vzdať ihneď po oddojčení.
V tomto období sa začali hromadné adopcie. Žiaden zákon však neupresňoval, komu môže byť dieťa zverené do starostlivosti. „Farmári“ si za poplatok adoptovali nechcené deti. Fungovali pod zámienkou, že o dieťa bude dobre starané. Opak bol však pravdou, v mnohých náhradných rodinách boli zverenci často týraní a dokonca usmrtení. Úmrtia tak malých detí vtedy boli bežné, úradom ani okoliu tým pádom ani nenapadlo, že by mohlo ísť o úmyselné usmrtenie.
Jednoduchý zárobok oslovil aj Dyer. Vkladala inzeráty do novín, stretávala potenciálnych klientov a ubezpečovala ich, že je dobre vyškolenou zdravotnou sestrou a úctyhodnou vydatou ženou. Čo bolo prakticky aj pravdivé. Ako 24-ročná sa vydala za slušného, údajne o dosť staršieho muža ako ona a pomohol sa jej dostať na zdravotnú školu. V skratke, vyzerala ako dobre vychovaná, dobre nahodená a vycibrená žena. To viedlo k tomu, že jej ľudia dôverovali a dávali do starostlivosti čoraz väčší počet kojencov.
Spočiatku nechávala dieťa zomrieť od hladu, ale to sa jej zdalo zdĺhavé. Tíšiť ich nárek začala ópiovým sirupom, čo ich nárek zväčša skrátilo. Úradom sa roky vyhýbala, ale chamtivosť ju dohnala k prijímaniu čoraz viac kojencov. Taká vysoká úmrtnosť v jej starostlivosti neostala nepovšimnutá. Po vystavení množstva úmrtných listov nakoniec bola odsúdená na šesť mesiacov pobytu vo väzení za smrť z nedbanlivosti.
Pobyt vo väzení a mentálna nestabilita
Amelia Dyer sa narodila v roku 1836 v Bristole, v Anglicku. Jej otec bol obuvník a jej matka žena v domácnosti. Mala štyroch starších súrodencov a aj napriek tomu, že neboli najbohatší, všetkým deťom sa dostavilo dobrého vzdelania.
V detstve sa zjavne nepriaznivo na Dyer podpísalo prizeranie sa na zhoršujúci sa duševný stav jej matky. Týfus od základu zmenil jej povahu. Keď horúčka prenikla do mozgu, bola čoraz násilnejšia a v dôsledku toho začali biť deti takmer každý deň. Historici tvrdia, že to viedlo k extrémnej nenávisti v Amelininej podvedomej mysli a táto nenávisť v nej zostala potlačená. Pomaly sa začala uberať smerom k depresii a to sa ešte umocňovalo smrťou dvoch jej sestier.
Počas pobytu sa u nej prejavili násilnícke sklony k nej samotnej. Hovorí sa, že sa pokúsila o samovraždu dvakrát, keď bola vo väzení nútená vykonávať ťažkú fyzickú prácu. Po prepustení z väzenia mala z dlhodobého hľadiska depresie a bola dokonca poslaná do niekoľkých psychiatrických ústavov. Nikde sa neuvádza, či odporúčané liečenie podstúpila. Súdiac podľa toho, čo nasledovalo ďalej, zjavne nie alebo bolo neúčinné.
Amelia Dyer a jej nové praktiky
Po odpykaní trestu v „chove detí“ pokračovala s tým rozdielom, že sa začala často sťahovať z rodného Bristonu do Readingu a ďalekých krajín ako Liverpool či Plymouth. Za svoje služby si účtovala poplatok od 10 do 80 libier – čo je v dnešnej dobe asi 1 000 až 8 000 libier. Okrem toho používala rôzne prezývky, aby si zachovala anonymitu, v prípade ďalšieho obvinenia alebo bolo bežné, že biologická matka chcela svoje dieťa navštíviť. Roky nadmerného pitia alkoholu ešte viac zmenili jej tvár a bolo ťažké ju spoznať.
Zmenil sa aj jej spôsob vraždenia. Dokonca si na pomoc najala mladú ženu menom Jane Smith, ktorá sa na vraždení priamo nepodieľala a údajne ani nevedela, čo všetko jej zamestnávateľka deťom robí. Dyen začala na uškrtenie používať biele pásky a mŕtve tela hádzala zabalené v balíkoch do Temže.
Pre vtedajších lekárov bolo ťažké zistiť, či sa deti mŕtve už narodili alebo k tomu došlo až neskôr. Počet nachádzaných detských tiel denne rástol a miestna polícia začala vyšetrovanie, ktoré nikam neviedlo, keďže nemali proti nikomu dôkazy, svedkov a ani podozrivých. Až rastúce protesty prinútili políciu prípad opäť otvoriť.
Život za život/y
Dyen sa do pozornosti polície dostala až po objavení tela dievčatka koncom marca 1896. Telo bolo zabalené v poštovom papieri a okolo krku malo bielu pásku, ktorou bolo dieťa uškrtené. Dyen vtedy pôsobila pod menom „Mrs. Thomas“ a na obale sa nachádzala jej aktuálna adresa.
Po príchode detektíva do jej domu boli nájdené kopy detského oblečenia, početné potvrdenky z inzerátov v rôznych novinách z celej krajiny a zápach z rozkladajúcich sa tiel, aj keď v dome a jeho okolí neboli žiadne pozostatky nájdené… Nájdená bola tiež lemovacia páska, ktorá bola totožná s páskou objavenou na krku nájdeného dievčatka.
3. apríla 1896, štyri dni po objavení tela bola Dyer zatknutá a obvinená z trestného činu zabitia dieťaťa. Po vybagrovaní Temže sa našlo ďalších šesť detí s rovnakou páskou okolo krku.
Dyer najprv odmietala priznať podiel na vraždách a ohradila sa psychickými problémami. Porote však trvalo necelých päť minút, kým vyniesla rozsudok o vine. Obvinená nakoniec uznala pred súdom vinu, ale iba za jednu vraždu, kaplánovi pred vynesením rozsudku sa mala priznala ku všetkým vraždám. Pomocou odhadov na základe časových línií, svedectiev susedov a rokov aktívneho života (takmer 30 rokov) pravdepodobne zabila 200-400 detí.
V stredu 10. júna 1896 tesne pred 9:00 bola Amelia Dyer obesená. Jej posledné slová boli: „Nemám čo povedať.“
Po zistení temnej stránky „chovu detí“ okrem dosiahnutia spravodlivosti pre tých, ktorých Dyer zabila, sa začali sprísňovať aj zákony ohľadom adopcií, ktoré skôr pripomínali obchod ako pomoc.
Obyvatelia Readingu vystavali pamätník nevinným obetiam – drevené zábradlia na zábradlí lávky Clappers ako pripomienku dôsledkov neznášanlivosti spoločnosti a vykorisťovanie svojich najzúfalejších členov.
Čo si myslíte o Amelia Dyer, ktorá bola „najúspešnejšia“ vrahyňa detí? Zaujal vás samotný článok alebo máte slabosť pre podobné témy?
Zdroje: bbc.com, crimemuseum.org, thefamouspeople.com
Zdroj titulného obrázka: Wells Asylum authorities, 1893 – Public Domain (úprava redakcie)
