KAPITOLA XIV.

Medzi časom sa doma ukázala aj Allison, ktorú očividne bolela hlava, pretože vybehla na Randu s tým, že nemá na poličke nachystané lieky. Prevrátila som očami a odišla som sa z obývačky schovať do mojej izby. Každú chvíľu by tu mala Diana byť, čiže sa nebudem ani snažiť prezliekať. Čierne rifle, tielko a croptová mikina na zips sú geniálne.

Nakoniec som už z okna videla Dianine auto parkovať pred domom, tak som si rýchlo vzala telefón a utekala dole schodmi za kamarátkou. Popravde, dlho som rozmýšľala o tom, čo jej poviem a aj keď som bola sto percentne rozhodnutá povedať pravdu, sama som nevedela, čo tá pravda je. No aj keď s Aaronom síce nechodím, nebola by som prvý človek na svete, ktorý sa s niekým iba zabával. No…zabával.

„Ahoj,“ usmiala sa Dia a vyštartovala.

„Ahoj,“ zopakovala som. V očakávaní som sa na ňu pozrela, no mlčala.

„Viem, čo mi chceš povedať, Dia,“ povzdychla som si nakoniec. Diana na mňa vypúlila tie jej obrovské oči a zdesene zodvihla obočie.

„Vieš?“ neveriacky sa spýtala, no oči už mala našťastie znovu na ceste.

„Áno. Proste musíš pochopiť, že s Aaronom nič nemám. Dokonca sme spolu ani nespali. Ale nerozumiem, prečo ťa to tak strašne hnevá. No nechcem sa hádať a chcem, aby bolo všetko ako pred tým. Naše kamarátstvo je pre mňa veľmi dôležité,“ očami som sledovala, ako Diana parkuje medzi dvomi autami pred Freddie’s a tajne dúfala, že kým sa dostaneme dovnútra, naše kamarátstvo bude obnovené.

„Ehm…,“ začala pomaly, pričom mi venovala zranený pohľad. Doriti, prečo? Veď som sa jej ospravedlnila za nič!

„Alebo vieš čo, Madison? Kašlem na to, už to proste poviem. Chcem ťa. Áno, počuješ dobre, zaľúbila som sa do teba. Z počiatku som tomu nechápala ani ja, ale je to tak. Vedia to úplne všetci okrem teba a ja už neviem, či si len hlúpa, že to nevidíš alebo prosto nechceš. A ja nevládzem sledovať, ako sa ťaháš s Aaronom. Po tom zápase, a u Thea mi bolo všetko jasné. Mali ste medzi sebou iskru. Ale počúvaj ma, som pre teba lepšia ako Aaron. Sama si to povedala, sme kamarátky už celú večnosť, vieme o sebe všetko a rozumieme si. Keby si mi len dala šancu dokázať ti, že pre teba spravím viac ako hocikedy dokáže on…,“ srdce mi búšilo o závod. Jazyk nedokázal formovať žiadne slová. Mozog nedokázal spracovať Dianine slová. Čo sa to, preboha, deje? Ako som sa vôbec ocitla v takejto situácii?

„Chápem, že to pre teba musí byť šok, ale prosím…daj tomu šancu,“ s bolesťou v očiach ma chytila za ruku, ktorá bola voľne pohodená na mojich stehnách. Nedokázala som v nej nájsť cit.

„Dia, ehm…počúvaj m…,“ nenechala ma ani dokončiť myšlienku, ktorá mala obsahovať to, že sme len kamarátky a pobozkala ma. Teda, aspoň sa o to pokúsila. Uhla som sa dozadu, kde som si poriadne buchla hlavu o dvere auta. Super. Bezradne som sa obzrela okolo seba a aj napriek tomu, ako veľmi pršalo vonku, nemala som inú možnosť ako odísť. Čím skôr, tým lepšie.

Samozrejme, že sa s Diou o tom porozprávam. No nie v tejto sekunde. Veď ma chcela pobozkať, preboha! A toto nie je rovnaké ako keď sme sa s Cass bozkávali spolu pri fľaši. Toto bol ‚chcem s tebou chodiť‘ bozk. Rýchlosťou svetla som vystúpila, silno zabuchla dvere a ráznym krokom som bez obzretia odchádzala do bezpečnej zóny, čo najďalej od auta s Diou.

Kvapky dažďa mi silno narážali do môjho rozhorúčeného tela, čo ma aspoň trocha schladilo. Nebolo mi však všetko jedno, bola predsa len jar a aj keď sa konečne oteplilo, v takomto počasí nebolo najteplejšie. A mňa čakala polhodinová cesta domov kvôli tomu, že som bola hlúpa a nestretla sa s Diou až u Freddie’s.

Znechutene som sa uškrnula, keď som si odhodila vlasy z tváre, kde sa mi skrz dážď prilepili. Zazvonil mi mobil, no ignorovala som ho. Buď to bola Cass, mamina, alebo Diana, ale ani na jednu som teraz nemala náladu. Preto som si len po hmate vypla zvonenie a pokračovala v ceste.

Bola som zjavne naozaj zahĺbená do svojich myšlienok, nakoľko keď sa pri mne ozvalo škrípanie gúm, skoro som dostala infarkt. Nevenovala som mu však ani pohľad, potrebovala som sa čo najskôr dostať domov. Najlepšie bez toho, aby som sa rozplakala. Ako to, že som si nikdy nič nevšimla? Diana krivdila, akoby mi každý deň hovorila, že ma ľúbi a ja som jej na to odpovedala pozitívne. Ale nič také sa nikdy nestalo! Z týchto myšlienok ma vytrhlo až hlasné zatrúbenie, vtedy som začala venovať väčšiu pozornosť svojmu okoliu. Vedľa mňa stálo čierne SUV a na sedadle vodiča nesedel nikto iný než Aaron Kyle!

„Koho to sem čerti nesú! Nie je to zmoknuté kura Whiteleeová?“ zaškeril sa na mňa majiteľ tohto pôvabného auta. Úškrnom, ktorým lkaždú dostane do kolien. Ja som sa však naňho len zamračila a odhrnula si vlasy, ktoré sa mi znova dostali do tváre.

„Naozaj veľmi vtipné, Kyle. Od smiechu sa mi až ústa trhajú,“ povedala som mu s vážnou tvárou. Teda, aspoň som sa snažila. Ale kvôli dažďu všade naokolo a faktom, že som mokrá ako sliepka, presne ako poznamenal Kyle, som moc seriózne nevyzerala. Záchvat smiechu mi to len potvrdil. Hoci trval smiech len niekoľko sekúnd, na jeho tvári stále svietil zosmiešňujúci úškrn.

„A kam sa teda chystáš, Whiteleeová? Na výstavu zmoknutých sliepok?“ pretočila som očami a ironicky sa zasmiala.

„Jasne, dúfam, že budeš čestný hosť,“ odvrkla som a zasa si odhrnula vlasy z tváre. Prečo k tomu dažďu muselo ešte začať aj fúkať?

„Pozývaš ma? Tak to teda naskoč, vždy som sa tam chcel ísť pozrieť, no treba buď pozvánku, sprievod so zúčastnenou, alebo byť sliepka. Vtedy som nemal ani jedno,“ zasmial sa. Ja som sa naňho iba zamračila a odfrkla som si. Odvoz sa však hodil, čiže som sa snažila netváriť sa až moc nepriateľsky. Kráčať v tomto počasí by sa nechcelo naozaj nikomu. Keď som otvorila dvere spolujazdca, nemohla som si nevšimnúť deku, ktorá ležala rozložená na sedadle. By ma naozaj zaujímalo, kde ju tak rýchlo zobral. Neveriacky som sa na Aarona pozrela a rýchlo nastúpia do auta.

Na mojom výraze sa len zasmial a povedal: „Tá koža nebola zadarmo,“ nad jeho detinskosťou som len prevrátila očami.

„Akoby ti peniaze nerástli na strome,“ odvrkla som, keď som sledovala scenériu za oknom.

„Kam vlastne ideme?“ spýtala som sa po chvíli. Aaron neodpovedal iba sa pousmial nad mojou hlúposťou. Vtipné.
Samozrejme, po pár sekundách som si uvedomila, že ideme ku mne domov.

„Ale neboj sa, Whiteleeová. Domov nejdeš. Teda nie nadlho. Ale tam, kam ťa chcem zobrať, nemôžeš vyzerať ako zmoknuté kura,“ uškrnul sa na mňa a potom sa znova venoval šoférovaniu. Dostala som tým jedinečnú príležitosť poriadne si ho prezrieť. Na perách mal stále jemný úškrn a oči poctivo prilepené na ceste. Jednou rukou zvieral volant a druhú mal vyloženú na okne. Perfektne sa hodil k tomuto obrovskému autu.

„Aspoň na jedného z nás sa teraz dá pozerať,“ doriti, asi si všimol, ako ho sledujem.

„Byť milý ešte nikoho nezabilo,“ oznámila som mu, no aj tak mi to nedalo. Otvorila som zrkadielko, ktoré sa nachádzalo v cloniči nad mojou hlavou.

Nerada to priznávam, no naozaj som vyzerala zle. Vlasy som mala prilepené na líci a pod jedným okom som mala rozmazanú linku. Super, dnešný deň už naozaj nemôže byť lepší.
Po chvíľke zastal na príjazdovej ceste pred mojím domom a veľavravne na mňa pozrel.

„Ideš dnu? Ale Allison je doma,“ spýtala som sa nakoniec ja. Prečo ho volám k sebe domov?

„O dôvod viac,“ ani nečakal na mňa a vystúpil. Nasledovala som jeho príklad a cez studené kvapky dažďa som sa ponáhľala dovnútra. Poviem pravdu, naozaj mi odľahlo, keď otcove topánky neboli doma, pretože by to vyvolalo iba zbytočnú drámu.

„Dobre, potrebujem len dvadsať minút,“ Aaron na mňa hodil pohľad, ktorý jasne hovoril, že ‚len‘ a ‚dvadsať‘ v tomto prípade nejdú dokopy. Spoločne sme sa vyzuli a presunuli sa do mojej izby. Aaron sa okamžite uložil na moju posteľ, no aby som mu dokázala, že to s tými dvadsiatimi minútami myslím vážne, musela som si poriadne pohnúť.

Rýchlo som sa osprchovala naozaj horúcou vodou. Ani som si neuvedomila, aká zima mi bola, až pokým som nevliezla do tej sprchy. Ako som si umývala vlasy, okamžite som musela začať rozmýšľať o Diane. Nerozumela som tomu. Boli sme tak dobré kamarátky a nikdy mi ani len nenaznačila, že by sa jej mohli páčiť dievčatá. Netušila som, že ma takto vníma a lámalo mi srdce, ako to dnes celé prebehlo. Bola som vyplašená. Zľakla som sa. Je to snáď pochopiteľné či nie?

Keď som sa zabalená v krátkom uteráku vrátila do izby, Aaron ležal na mojej posteli a pozorne študoval fotky na mojom nočnom stolíku.

„Čo robíš?“ spýtala som sa, aby som upútala jeho pozornosť.

„Čakám na teba. Z dvadsiatich minút sa stalo dvadsaťdva. A to ešte nie si ani oblečená,“ pobavene na mňa pozrie.

„Máš pravdu, idem sa obliecť,“  kývla som hlavou ku dverám. Pobavene sa na mňa pozrel, postavil sa a podišiel ku mne čo najbližšie. Hlavne pokoj, Whiteleeová…

Rukou mi prešiel po stehne a zastavil sa až kúsok nad okrajom uteráku. Prebehli mnou zimomriavky a on si to veľmi dobre uvedomoval. Nahol sa k môjmu uchu a odhrnul mi z neho už suché a vyžehlené vlasy.

„Nič, čo by som pred tým nevidel,“ zašepkal a odišiel. Konečne som sa normálne nadýchla, no chvíľu som ešte zostala stáť na mieste. Ako môže mať jeden dotyk takýto účinok na ženu?

Samozrejme, rýchlo som sa otriasla, vybrala si oblečenie a obliekla som sa. Presne, keď som si zapla gombík na čiernych džínsoch, Aaron vošiel do izby. Aká to náhoda.

„Keď už si po tých tvojich 20 minútach konečne hotová, môžeme vyraziť. Ale ešte predtým si uprav v slovníku slovo hodina, nie je to totiž 20 minút,“ uškrnul sa popri tom, ako sa oprel o rám dverí. Sakra, vyzeral fakt dobre a to sa o to ani nesnažil.

Iba som prekrútila očami, vzala tašku zo stola a keď som okolo Aarona prešla, omylom som doňho drgla ramenom. Samozrejme, ani sa nepohol, jedine tak do smiechu.

Už to vyzeralo nádejne. Nikoho sme sa celú hodinu doma nestretli. Ale naozaj som bola taká hlúpa, že som si myslela, že dokážeme nepozorovane aj odísť? Nedokážeme, hlavne keď Allison sedí v obývačke s priamym výhľadom na chodbu. Ale čo ma prekvapilo bol fakt, že Allison nebola sama. Vedľa nej na sedačke nesedel nikto iný ako Diana. Áno, presne tá istá, ktorá mi práve vyznala lásku.

Zastavila som sa uprostred chodby neschopná pohybu, šokovaná spoločnosťou mojej kamarátky. Nenadávala ona na Allison zo všetkých najviac? Aaron ma zachytil za boky, aby zabránil nárazu z môjho náhleho zastavenia a rovnako šokovane ako ja hľadel na výjav pred nami.

„Asi jej došli kamarátky,“ povedal Aaron. On to očividne myslel na Allison, no Diana to okamžite pochopila ako narážku na ňu.

„Nemusíš sa hneď správať ako krava,“ zasyčala Diana. Na mňa!

„Pokúsim sa,“ odvetila som pokojne, pretože som veľmi dobre vedela, že som nič zlé nespravila. Chystala som sa konečne opustiť tento dom, aj keby sa mám ísť sama voziť v aute, no nebolo mi dopriate.

„Nemôže predsa poprieť svoju prirodzenú podstatu,“ ozvala sa Allison.

„Očividne to máme v rodine,“ znova som sa pokúsila o pokojný tón hlasu, no Aaron sa iba uchechtol a očakával, čo bude ďalej.

„Zverila sa ti tvoja drahocenná Madison, že preťahovala môjho frajera ešte v čase, keď sme spolu chodili?“ Preboha. Pred týždňom som ani nevedela jeho celé meno a teraz riešim takéto sračky. Diana na mňa zdesene pozrela, pretože to bolo pred hodinou, keď som jej hovorila o tom, ako s Aaronom nič nemám.

„Na toto dnes naozaj nemám náladu a riešiť to nebudem. No len keby vás to zaujímalo, poriadne som si to vtedy aj užila,“ chytila som pobaveného Aarona za ruku a ťahala ho von z toho prekliateho domu.

„Hah, toľko drámy kvôli jednému klamstvu!“ zasmial sa Aaron, keď som zavrela dvere na jeho aute.

„Veď práve…,“ povzdychla som si a sledovala som ako s kľudom cúva na hlavnú cestu. „Kam vlastne ideme?“ spýtala som sa keď sme sa pohli smerom preč od centra.

„Máš rada prekvapenia?“ spýtal sa.

„Nie,“ odpovedala som okamžite.

„Hm…nikdy som nerobil veci, ktoré majú ženy rady,“ mykol ramenom a vyšiel na diaľnicu. Super. Chce ma uniesť.

AARON Kapitola 14: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.