Yes Theory: Štvorica, ktorá sa nezastaví pred ničím!
Kanadskú digitálnu značku Yes Theory založila v roku 2015 štvorica chalanov potom, čo sa sotva zoznámili. Sami tvrdia, že medzi sebou pocítili okamžitú chémiu a že zoznámenie tejto štvorice bolo niečo ako láska na prvý pohľad. V nasledujúcom videu Ammar, Matt, Thomas a Derin predstavili ako originálny projekt Yes theory odštartoval. Derin sa neskôr kvôli problémom s pasom projektu vzdal. S ostatnými tromi členmi tímu sa však naďalej stretáva.
Will Smith prijal výzvu a skočil…
V roku 2018 vyzvali Willa Smitha k tomu, aby si s nimi skočil Bungee jumping z helikoptéry. Will výzvu prijal a nápad ešte okorenil. Skok sa totiž konal na jeho 50. narodeniny a skákalo sa z helikoptéry nad Grand Canyonom.
Svetové rande, skydiving a Wim Hof
Yes theory sa osvedčila a priniesla štvorici (trojici) kamarátov obrovský úspech a popularitu. Vo svojich vlogoch zachytávali realizáciu rôznych, na prvý pohľad bláznivých nápadov. Napríklad prehovorili cudzincov na skydiving, dohadovali ľuďom exkluzívne rande cez pol sveta či vystúpili na Sněžku s ľadovým mužom Wimom Hofom.
Yes theory zavítala aj na Slovensko
V špeciálnej sérii videí zrealizovali nápad: „Vysadíme ťa na neznámom mieste a ty sa musíš dostať späť domov“. V každom videu si túto hru zahral iný člen tímu a zakaždým bol zanechaný napospas osudu v inom meste. Týmito mestami boli Coppenhagen, Paríž, Helsinki, Madrid a napokon Svätý jur. Podmienkou je k návratu nepoužiť telefón ani vlastné peniaze. Člen tímu je tak nútený žiadať o pomoc okoloidúcich.
Free child: Spoločný film Yes theory a Googlu
Odvážna partia kamarátov sa nezastavila pred výzvami ani počas pandémie. V roku 2020 strávili 4 dni v Afganistane, prešli Cestu smrti v Bolívií či strávili nejaký čas na najhorúcejšom mieste na svete. Okrem toho aj natočili krátky film s názvom Free child v spolupráci s Google. Tento film ukazuje cestu od sna v detskej izbe cez boj s nepochopením rodiny až po moment, kedy sa veľké sny menia na realitu.
Yes theory znamená žiť život snov mimo komfortnej zóny!
Yes theory nie je pre Matta, Ammara, Thomasa a Derina len youtubový kanál plný vlogov. Yes theory je životný štýl, ktorým chcú ukázať, že je možné žiť život svojich snov, ak je človek ochotný vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Títo chlapíci na svojej ceste zažili obrovské množstvo neuveriteľných zážitkov a samozrejme, všetko to nezabudli zdokumentovať.
Kreativita, odvaha a spontánnosť sú nosnými piliermi projektu životného štýlu Yes theory. Tieto piliere týmto mladým mužom umožňujú realizovať množstvo „šialených“ nápadov a zapájať do nich aj náhodných okoloidúcich. Riadia sa totiž týmto heslom:
Cudzinec je priateľ, ktorého si ešte nestretol.
Čo je vaším najväčším, no zatiaľ nesplneným snom? Kto a prečo je vašou najväčšou inšpiráciou? Podeľte sa s nami o vaše sny v komentároch a inšpirujte nás!
Kto vyhral v jednotlivých kategóriách na Crunchyroll Anime Awards 2021?
Celosvetovo populárna anime streamovacia stránka Crunchyroll aj tento rok poskytla všetkým otaku možnosť dať hlas svojmu milovanému anime. Za minulý rok ich bolo nesmierne veľa aj napriek covidovej situácii, avšak kategórií bolo nakoniec iba 18. Kto teda vyhral v jednotlivých kategóriách na Crunchyroll Anime Awards 2021?
Zdroj: Wes _Shiro; youtube.com
Predtým, ako vám predstavím jednotlivých víťazov, musíme si niečo povedať. V mojom prípade napísať. 😀 Tieto ocenenia neodzrkadľujú kvalitu samotných anime, ale ich popularitu. Ak by mali ceny rozdávať zástupcovia jednotlivých anime štúdií, dostali by sme pravdepodobne určite úplne iných víťazov. A teraz už…
Anime roka: Jujutsu Kaisen
Štúdio: MAPPA
Aj napriek tomu, že toto anime odvysielalo iba zopár dielov minulý rok a pokračuje v sérii až tento rok, vyhralo jednoznačne v kategórii anime roka. A to hovorí nielen o jeho popularite, ale aj kvalite. Štúdio MAPPA vypustilo do anime sveta nielen Jujutsu Kaisen, ale aj megapopulárne Dorohedorro či poslednú sezónu Attack On Titan.
Zdroj: ign.com
Najlepší protagonista: Catarina Claes
Anime: My Next Life as a Villainess: All Routes Lead to Doom!
V tejto kategórii vidíme, o čom som písal v úvode a čo bude platiť aj ďalších kategóriách. V popularite vyhrala postava Catariny, ktorá preskočila postavy ako Yujiho (Jujutsu Kaisen) či Shoyo Hinata (Haikyu!!). Podľa mňa by si jeden z nich zaslúžil túto cenu viac, ale rozhodujú otaku.
Zdroj: zerochan.net
Najlepší protagonista: Ryomen Sukuna
Anime: Jujutsu Kaisen
Sukuna je mega temný frajer a tak ako napríklad pri Hannibalovi Lecterovi alebo Darth Vaderovi stačilo aj jemu iba zopár momentov, aby si získal neskutočne veľa fanúšikov aj napriek tomu, že ide o zlolotra. A to milí anime otaku netušíte, čoho je schopný v mange! Až po tom vám spadne sánka…
Zdroj: yuujilogy.tumblr.com
Best Boy: Shoyo Hinata
Anime: Haikyu!!
Túto ani kategóriu Best Girl nejdem radšej prekladať, lebo by mohol preklad vyznieť všelijako. 😀 Áno, vyhral náš obľúbený volejbalista a popravde sa ani nečudujem. Však medzi nominovanými boli aj Caiman (Dorohedoro) či Legoshi (Beastars) a to sú poriadne zvery. 😀 Ale môj tip bol určite Satoru Gojo (Jujutsu Kaisen), ktorý určite nie je iba Kakashiho klon!
Zdroj: reddit.com
Best Girl: Kaguya Shinomiya
Anime: Kaguya-sama: Love is War?
V tejto kategórii boli moje favoritky Noi (Dorohedoro) a Abigail Jones (Great Pretender). Vyhrala však Kaguya a neviem vám povedať, či je to dobré alebo zlé, keďže ma toto anime nezaujalo. Prečo asi? 😀
Zdroj: facebook.com | Kaguya-shinomiya
Best Opening: Ali – Wild Side
Anime: Beastars
Táto kategória bola doslova nabitá hudobnými peckami, avšak Beastars mal okrem hudobnej zložky aj vizuálne zaujímavý opening. A aj preto sa nečudujem, že jednoznačne vyhral nad ostatnými.
Best Ending: Ali feat Aklo – Lost In Paradise
Anime: Jujutsu Kaisen
Hudobník Ali si odniesol ocenenie v oboch hudobných kategóriách a myslím si, že zaslúžene. Tento chytľavý funky ending som si pohmkával dlhú dobu a nespočetne veľa fanúšikov tento klip napodobňovalo svojimi video verziami. Minulý rok aj napriek covidu prial nielen anime openingom ale aj endingom.
Najlepší režisér ako aj animácia: Masaaki Yuasa
Anime: Keep Your Hands Off Eizouken!
V tejto kategórii by som rovno udelil aj troch víťazov naraz, ale mohli sme si vybrať iba jedného. Nakoniec cena skončila asi v tých najsprávnejších rukách. Masaaki a jeho anime Keep Your Hands Off Eizouken!je pocta a loveletter anime ako takému. Každý diel je úplne inak animovaný a práve to rozhodlo, že si anime odnieslo víťazstvo aj v kategórii animácia. Štúdio Science SARU spolu so svojím režisérom priniesli nielen vizuálne novátorstvo, ale aj príjemný závan nostalgie do anime priemyslu.
Najlepšia akčná scéna: Deku vs Overhaul
Anime: My Hero Academia Season 4
Držal som palce anime adaptácii webtoonu The God Of High School, keďže prinieslo novátorské postupy pri animácii. Režisér navliekol skutočných hercov a majstrov bojových umení do oblekov a potom pomocou techniky motion capturing zaznamenal ich pohyby. Tie sa prekreslili do anime podoby a moja sánka bola počas týchto súbojov úplne mimo.
Vyhral nakoniec asi najmenej kvalitný súboj z celej série MHA, ale zase musím uznať mal veľký emočný dopad na všetkých otaku ako aj príbeh. A asi to najviac zavážilo. Ja keby mám vybrať súboj zo série 4 MHA, určite by som nominoval fight Endeavoura s Nomu monštrom.
A teraz už zrýchlene. Drámu vyhralo očakávane anime Fruit Basket (i keď viac som sa pri ňom nasmial), komédiu Kaguya-sama: Love is War?, Score hudobník Kevin Penkin k anime Tower of God, najlepší párik Nasa Yuzaki a Tsukasa Yuzaki z anime TONIKAWA: Over The Moon For You a najlepšie fantasy anime Re:ZERO Starting Life in Another World – Season 2.
Všetkých nominovaných ako aj víťazov si môžete pozrieť tu.
Zdroj: uhdpaper.com; twitter.com | somoskudasai
Už teraz sa neviem dočkať ocenení v budúcom roku, keďže mnoho anime zo sezóny ZIMA má viacero ašpirantov na celkových víťazov.
Našli ste si medzi víťazmi aj svojich favoritov? Prekvapili vás niektorí víťazi Crunchyroll Anime Awards 2021?
Liga majstrov má za sebou prvé zápasy osemfinále. Španielskym tímom sa príliš nedarilo a jediným zábleskom v čiernej postupovej matematike sa stal Real Madrid. Naopak výborným spôsobom vstúpili do boja o „ušatú trofej“ kluby z Anglicka, ktoré zaznamenali 100% úspešnosť. Niektoré zápasy sa kvôli pandemickej situácii museli odohrať na neutrálnych štadiónoch, čo presunulo svetový futbal do maďarskej a rumunskej metropoly. Osemfinále Ligy majstrov prinieslo skrat katalánskeho veľkoklubu či neúspech majstra z Talianska.
Mbappe hattrickom dobyl Camp Nou
Úvodný duel priniesol najatraktívnejší súboj osemfinálovej fázy medzi Barcelonou a parížskym Saint-Germain. Fanúšikovia futbalu majú v živej pamäti otočku Kataláncov spred štyroch rokov, kedy po prehre 0:4 v Parku Princov deklasovali súpera na domácom ihrisku 6:1 troma gólmi v záverečných minútach. Lepší úvod do stretnutia mala Barcelona. Po faule v šestnástke si loptu na biely bod postavil Lionel Messi a nekompromisne otvoril skóre zápasu. O niekoľko minút bolo vyrovnané. Mbappe využil chyby v deravej obrane Barcelony a z tesnej blízkosti skóroval.
Rovnaký hráč v 65. minúte zvýšil na 1:2. Tvrdou strelou prestrelil všetko, čo jej stálo v ceste. O päť minút zvýraznil gólový náskok Kean. Po centri zostal osamotený v 16-ke a pohodlne skóroval. Ranu istoty zasadil domácim opäť Mbappe a zavŕšil hattrick. Zopakuje sa priebeh osemfinále spred štyroch rokov?
V druhom zápase utorkového programu si v Budapešti zmerali sily Lipsko a Liverpool. Majster Anglicka sa dostal do vedenia až po zmene strán. V 53. minúte rozvlnil sieť maďarského brankára Gulacsiho Mohammed Salah. O päť minút neskôr si pripísal druhý zásah zápasu Mané a upravil na konečných 0:2. „The Reds“ si tak z Budapešti odvážajú lepšiu východiskovú pozíciu k postupu.
Gólová prestrelka v Seville
Erling Haaland sa v posledných mesiacoch stal vedúcou osobnosťou Dortmundu a potvrdil to aj v osemfinálovom zápase proti Seville. Do súboja vstúpili lepšie domáci a už v siedmej minúte otvoril skóre Suso. Hostia z Dortmundu predviedli ohromujúci zvyšok prvého polčasu a po góle Dahouda v 19. minúte sa do prestávky ešte dvakrát stihol presadiť Haaland. V 84. minúte na konečných 2:3 upravil De Jong, ale jednogólové manko sa Sevilli nepodarilo zmazať.
Juventus Turín sa v prvom zápase predstavil na Štadióne Drakov v Porte. Priebeh zápasu nepredpokladal asi nikto. Už v prvej minúte išlo Porto do vedenia po góle Taremiho. Defenzívna činnosť domácich na talianskeho majstra zafungovala a do polčasu zostal stav stretnutia nezmenený. Práve naopak. Ihneď po prestávke sa presadil Marega a zvýšil na 2:0. Dôležitý gól hostí zaznamenal v 82. minúte Chiesa a upravil na konečných 2:1. Porto si pred odvetou vybudovalo slušný jednogólový náskok.
Defenzíva Atlética neslávila úspech
V súboji Atlética Madrid a londýnskej Chelsea sa gólové hody neočakávali. Oba tímy vyznávajú defenzívny štýl futbalu a dokážu pred bránkou zaparkovať nepriestrelný autobus. Jediný gólový moment prišiel v 68. minúte. Giroud „nožničkami“ zasiahol loptu presne a tá zaplachtila do brány Jana Oblaka. Na Stamford Bridge v Londýne budú musieť hráči z Madridu naháňať jednogólovú stratu.
Obhájca trofeje Bayern Mníchov sa v úvodnom zápase predstavil na pôde Lazia Rím. Domáci Bavorom nekládli odpor a už v prvom polčase museli loptu z bránky vyťahovať trikrát. Postupne sa presadil Lewandowski, iba 17-ročný Musia, ktorý sa stal najmladším hráčom v drese Bayernu, ktorý strelil gól v Lige majstrov, a Sane. Po zmene strán si Lazio dalo vlastný gól a jediným strelcom domáceho tímu sa v 49. minúte stal Correa. Konečný stav zápasu 1:4.
Česť španielských tímov zachránil Real Madrid
Pred zápasom s Atalantou Bergamo trápili Real Madrid početné zranenia. Taliansky klub minulý rok prekĺzol až do semifinále a rovnaké ambície má aj v tejto sezóne. Zápas ovplyvnila už v 17. minúte červená karta Freulera. Domáca Atalanta tak zvyšok zápasu musela odohrať v desiatich. Jediný gól prišiel až v 86. minúte. Po prihrávke Modriča sa presadil Mendy a zlomil utrápenú Atalantu.
Manchester City nemá momentálnu formu iba v lige, ale aj v Lige majstrov. Svoju dominanciu potvrdil aj v Budapešti proti Monchengladbachu. V 29. minúte otvoril skóre Bernardo Silva a po prestávke sa gólovo na 0:2 presadil Gabriel Jesus. Výborný výkon priniesol Manchestru komfortný náskok do odvety.
Ste spokojní s výsledkami osemfinále Ligy majstrov? Ak sa vám článok páčil, nezabudnite si pozrieť striebornú jazdu Petry Vlhovej v Cortine.
Čítate správne! Jedna z aktuálne najväčších hier, v ktorej sa denne pobijú milióny hráčov o výhru, dostane novinku. Do Call of Duty Warzone zavítajú zombies, informuje o tom portál PC Gamer. Naznačujú to jasne calling cards pre hru Call of Duty: Black Ops Cold War. Podmienkou ich získania sú jasne dané úlohy, ktoré treba splniť v populárnom voľno dostupnom battle royale Warzone. Príchod zombíkov naznačovalo už viacero easter eggov, ale teraz je to oficiálne! Čo budeme môcť od novej nástrahy čakať?
Zombíci boli súčasťou Call of Duty hier už hodnú dobu. Svoju obľubu vo veľkej miere získali predovšetkým s príchodom hry Call of Duty: Black Ops, kde boli veľkým lákadlom pre hráčov a neskôr sa premiestnili aj do ďalších dielov. Svojmu začiatku však vďačia už dielu Call of Duty: World at War, kde sme proti nim mohli bojovať. Zabíjať už tak mŕtvych nacistických vojakov sa stalo zábavkou, ktorá sa drží dodnes, a preto nemohla chýbať ani vo Warzone. Na ich opätovný príchod poukázal taktiež aj portál PC Gamer v ich článku.
Záhadná loď a výkriky
Mysteriózny príchod bol sprevádzaný taktiež aj pridaním veľkej nákladnej lode, z ktorej unikali signály a správy naznačujúce hrozbu. K hráčom sa prihováral cez rádio kapitán lode hovoriac po rusky, že na lodi unikla biologická hrozba, ktorá bola zadržiavaná v kontajneri a teraz sme všetci v nebezpečenstve. Tvrdí, že nikdy v živote nevidel niečo takéto. Následne už len pokračuje krik. Viac si môžete vypočuť vo videu nižšie.
Zombíci pôsobia ako zaujímavý koncept, ktorý by nepochybne mohol priniesť ďalšie prekážky pre battle royale zápasy. Predpokladám, že pôjde o samostatný mód a nepôjde o priamu súčasť hry. Je možné, že sa však mýlim a zombíkom sa nevyhneme vôbec. Musím však povedať, že sa na túto novinku celkom teším a zaujíma ma, či budú zombíci nejakou veľkou hrozbou pre hráčov alebo budú skôr len takým zábavným spôsobom ako vystreliť pár nábojov naviac.
Čo si o tomto myslíte vy? Pridávajú podľa vás zombíkov úplne zbytočne alebo sa na nich tešíte?
Zdroj: PC Gamer
Zdroj titulného obrázka: Activision
Rychlé filmové tipy #11: Jako v bavlnce, Vykopávky a další! Nové filmy na Netflixu!
Vítám vás u dalšího článku, kde probereme RYCHLÉ FILMOVÉ TIPY. Minule to bylo tematické, soustředil jsem se na filmy, kde jsou silné ženské postavy a hrdinky. Tentokrát se zaměřím na nové filmy, které jsou na Netflixu. Opět půjde o velký žánrový mix. Od černé komedie, přes černobíle drama až k westernu. Je toho celkem dost, takže nebudu zbytečně ztrácet čas. Tohle jsou Rychlé filmové tipy #11.
Všechny filmy jsou na Netflixu! Jen kdyby někdo neuměl číst mezi řádky.
Jako v bavlnce
Velmi příjemná a zábavná černá komedie. Připomene starší kousky od bratrů Coenů (Fargo, Po přečtení spalte), jelikož má podobně absurdní a přepálenou zápletku s ještě ujetějšími postavy. Film má sebejistou režii, velmi dobré tempo a skvělé herce, kteří si své postavy užívají. Rosamund Pike (Pýcha a předsudek, Zmizelá) umí perfektně hrát ambiciózní a chytré ženy, jenž jsou trochu mrchy. Peter Dinklage (Tyrion z Hry o trůny) si krade každou scénu pro sebe a je radost ho sledovat v této naprosto přepálené roli. Za mě spokojenost a dobrá komedie. 7,5/10
Zdroj: YouTube/Netflix
Malcolm & Marie
Komorní černobíle dialogové vztahové drama. Režisér Sam Levinson (seriál Euforie) napsal a natočil tento film v době pandemie. Rozhodl se film vystavět jako divadelní drama o dvou hercích. A do jisté míry to funguje, protože má výbornou hereckou dvojici – Zendaya a John David Washington. Dialogové výměny jsou dynamické, drsné a docela dost dobře vypovídají o povrchnosti lidí. A tady se ukáže největší problém filmu. Dialogy jsou napsané zajímavě, herci to v pohodě odehrají, jen je to celé tlačené na sílu, aby vznikl nějaký konflikt. Bez těch hádek by to byl dost prázdný film a byl by o ničem. 6/10
Zdroj: YouTube/Netflix
Ma Rainey – matka blues
Jsem dost rád, že to není klasický životopisný film o Ma Rainey. Film vychází z divadelní hry o jednom dni, kdy Ma Rainey nahrávala své písně se svou kapelou. A kupodivu se větší část stopáže věnuje kapele než samotné matce blues. Z mého pohledu je to dobře, jelikož členové kapaly jsou mnohem živějšími a zajímavějšími postavy. Jejich vyprávění o tom, jak je těžké být černochem, je nejsilnější segment celého filmu a v tomto okamžiku dokáže naplno strhnout pozornost.
Film stojí a padá na výkonu Chadwicka Bosemana (Black Panther), pro kterého to byla poslední role před jeho skonem. Důstojnou protihráčkou mu je ViolaDavis, která se do své role pořádně opřela. Ma Rainey je díky ní velmi živá postava. I přestože má film krátkou stopáž a pořád se tam něco děje, tak mi to nesedlo a nebýt Boseman a Davis, tak by film zapadl. Takhle se film dostane mezi lidi a možná vyhraje i nějaké herecké ceny. Ale divácky vděčná podívaná to moc není. 5/10
Zdroj: YouTube/Netflix
Vykopávky
Poté, co jsem viděl trailer, tak jsem si říkal, že to vypadá zajímavě a nemuselo by to být špatný film. Ale teprve pozitivní kritika mě přesvědčila, abych film zkusil. A nelituji toho. Film nemá strhující tempo a je celkem dost pomalý. Přesto má nenapodobitelnou atmosféru a jisté kouzlo. Režisér Simon Stone odvedl velmi kvalitní práci a je radost sledovat to, co nám předkládá. Od vizuální stránky přes hudbu až po velmi dobré herecké výkony. Carey Mulligan se mi ve své roli hodně líbila.
Ralph Fiennes má velmi vděčnou roli a zahrál jí parádně a je opravdu moc dobrý. Sedlo mi tempo filmu, ocenil jsem melancholickou atmosféru a úžasnou kameru. Není to bezchybné (rozdílné půlky filmu, předvídatelnost postav), ale i tak jsem si film užil. 7,5/10
Zdroj: YouTube/Netflix
Zprávy ze světa
Režisér Paul Greengrass (Bournův mýtus, Let číslo 93) se znovu setkal s Tomem Hanksem a i na podruhé to vyšlo. Zprávy ze světa je úplně jiným filmem, než jaké běžně točí Greengrass. Tentokrát je to pomalejší, komornější a taky obyčejnější. A kupodivu to vůbec nevadí, protože to k tomuto příběhu sedí. Navíc se Greengrass krotí, nevymýšlí zběsilý střih nebo rozklepanou kameru a přizpůsobil tomu i tempo vyprávění. Hanks je opět výborný a má skvělou hereckou protihráčku – Helena Zengel.
Film mi dost připomněl jiný parádní film – Opravdová kuráž (western, kde hlavními hrdiny jsou starší muž a mladá dívka), akorát tento je více klidnější a pomalejší. Hodně se mi líbila vizuální stránka filmu. Krásné záběry na texaské pláně s doprovodem hezké, lehce melancholické hudby. Kvůli svému tempu to nesedne každému. A ten, kdo se těší na přestřelky a honičky bude dost zklamaný. Tenhle příběh je o něčem jiném a mnohem hezčím. 7,5/10
Zdroj: YouTube/Netflix
Tohle byly Rychlé filmové tipy #11. Snad najdete mezi filmy nějakého svého favorita. Je to žánrově pestré a jedná se převážně o dospělejší filmy. Díky za pozornost a brzy se uvidíme u dalších tipů.
Predvčerom som čítal obrovský článok od portálu Vanity Fair, ktorý spravil interview s režisérom Zackom Snyderom o jeho novom HBO filme Justice League Zacka Snydera, ktorý bol donedávna známy len ako pomyseľný hashtag Snyder Cut. Ide o pôvodnú, štvorhodinovú verziu filmu Justice League, ktorá nikdy nemala spatriť svetlo sveta, keďže vedenie DC filmov sa počas tvorby projektu rozhodlo pre veselší, farebnejší a „Marveláckejší“ smer pre ich filmy. Článok rozpráva o tom, čo sa s projektom udialo očami režiséra Zacka Snydera a jeho manželky Deborah a odhaľuje, prečo ide o dosť možno najlepší príbeh z prostredia moderného Hollywoodu. Toto je môj voľný prepis článku, doplnený o zopár mojich poznatkov, keďže chcem, aby sa o tomto príbehu dozvedelo čo najviac ľudí. Pravda o Justice League bola totiž práve odhalená!
Ako už pravdepodobne viete, Justice League v kinách nebola režírovaná Zackom Snyderom aj napriek tomu, že sa jeho meno objavuje na začiatočných aj v konečných titulkoch. Režisér Zack Snyder totiž verziu uvedenú v kinách vôbec ani nevidel. Poďme teda spoločne zistiť, čo sa stalo a prečo. Odpoveď je jednoduchá. Pretože producenti filmu Christopher Nolan a Deborah Snyder (manželka Zacka Snydera) tento film videli a povedali mu, aby to nikdy v živote nezapol. Dôvod uviedla Snyderova manželka: „Pretože by mu to zlomilo srdce.“
Zdroj: Vanity Fair
Kto robil kinoverziu filmu?
Tá videla kinoverziu Justice League na premietaní pre investorov a producentov v roku 2017. Opísala to ako veľmi divný zážitok. „Pracujete na niečom tak dlho, potom odídete a zrazu sledujete, čo sa s projektom udialo.“ Snyder spolu s manželkou na projekte naposledy pracovali začiatkom roka 2017 a s finálnym produktom mali len pramálo spoločného. Obaja totiž odišli kvôli rodinnej tragédii, o ktorej si povieme už o pár riadkov nižšie.
Film, ktorý bol vydaný v kinách a ktorý bol v roku 2017 premietaný producentom, bol totiž „dorobený“ režisérom Jossom Whedonom, ktorého štúdio Warner Bros. osobne na projekt zavolalo. Dorobený je však silné slovo. Whedonova práca na Justice League totiž pozostávala z úplne inej roboty. Whedon v skutočnosti neboj najatý, aby projekt dokončil, ale aby ho celý zmenil. Ihneď po Snyderovom odchode sa dalo štúdio do práce a Joss Whedon prepísal celý scenár k filmu, ktorý pôvodne napísal oscarový Chris Terrio (Argo, Batman v Superman). Hneď na to začali obrovské pretáčky na pľaci a prerábky v post-produkcii (vrátane úplne novej hudby od Dannyho Elfmana), ktoré výsledný produkt zmenili na nepoznanie. Z pôvodného zostrihu tak vo filme ostala len jedna štvrtina a Zackova vízia a vizuál boli preč.
Všetci herci a pracovníci dostali prísne inštrukcie, ako sa správať pri promovaní filmu, aby sa už projektu viac neuškodilo. Nič však nepomohlo, keďže Justice League bol finančný prepadák. Síce zarobil cez 600 miliónov dolárov celosvetovo, vzhľadom na obrovský rozpočet filmu, ktorý presiahol hranicu 300 miliónov a mal 150 miliónové náklady na reklamu, film nepriniesol prakticky žiaden profit. Navyše si proti sebe poštvali fanúšikov režiséra, ktorým bolo hneď jasné, že táto farebná srandička plná nútených vtipov rozhodne nie je jeho film. Vtedy začal na sociálnych sieťach trendovať #SnyderCut, s ktorým ľudia žiadali, aby štúdio vydalo pôvodnú verziu filmu. Ale poďme naspäť k Snyderovi a dôvodu, prečo z projektu odišiel.
Zdroj: Vanity Fair
Tragická udalosť
V marci 2017 sa zabila dcérka Zacka Snydera. Volala sa Autumn, mala 20 rokov a dlhoročne bojovala s depresiou. V tom čase sa manželia Snyderovci na natáčaní začali biť so štúdiom, ktoré začalo zasahovať do projektu a chcelo po režisérovi obrovské zmeny. Po devastujúcom oznámení o úmrtí Autumn bolo Snyderovcom jasné, že namiesto dennodenných bitiek so štúdiom budú radšej venovať ich čas deťom a rodine. Z projektu teda odstúpili. Iróniou je, že práve vďaka Autumn sa aj k projektu po rokoch opäť vrátili.
„Na konci filmu uvidíte venovanie pre Autumn,“ prezradil Snyder. Bez nej by sa táto udalosť menom Snyder Cut nikdy neudiala. Autumn bola adoptovaná dcérka Snydera a jeho vtedajšej manželky Denise Weber. Adoptovali si ju, keď mala len jeden rok, a bola vtedy tretím dieťaťom v rodine. S manželkou Deborou si neskôr adoptovali ešte ďalšie dve deti. Aj preto mal možno režisér vždy blízko k príbehu Kal-Ela, ktorý sa stal Supermanom vďaka adoptívnym rodičom Jonathanovi a Marthe Kent, ktorí sa ho na Zemi ujali.
Počas tohto interview s Vanity Fair vraj Snyder o Autumn stále rozprával ako v minulom čase, tak aj v prítomnom. „Autumn bola moja jediná fanúšička v rodine, ostatné deti, no…“ Snyder sa len zasmial. Jeho syn Eli sa vraj zaujíma o filmárčinu, no bola to vraj práve Autumn, ktorá so svojím otcom zdieľala nadšenie pre monštrá, votrelcov, bohov a superhrdinov. „Je veľmi kreatívna. Bola spisovateľka. Chcela byť spisovateľkou.“
Zdroj: Twitter
Pre Autumn
Autumn chodila na mnohé terapie a mala aj predpísané lieky, no jej depresia bola veľmi silná. „Vždy sa ma pýtala, aká je jej hodnota. Či má vôbec nejakú hodnotu. Aký je jej zmysel a prečo tu vlastne je. Vždy som jej hovoril, aká je úžasná a že má pre mňa hodnotu väčšiu než celý svet. Ona len ticho súhlasila,“ povedal Snyder so slzami v očiach.
Autumn vraj pomáhalo s jej vnútornou bolesťou písanie. Mala rada sci-fi. „Jej hrdinovia vždy bojovali s bytosťami z iných dimenzií, ktoré nikto iný nevidel. Bola to reálna a vážna vojna a viem, že v nej bojovala každý deň. Myslím si, že v takejto bitke sa nachádza veľké množstvo ľudí, ktorí sa na vás vždy len usmejú a prikývnu.“
Po tragickej novinke štúdio usúdilo, že Snyder nebude schopný projekt dokončiť a sám režisér priznáva, že to bolo ako blesk, ktorý ho zasiahol presne dovnútra. Každý jeho krok sa už len odvíjal od tohto momentu. Na Justice League pracovali manželia ešte dva mesiace po smrti Autumn, aby rozmýšľali nad niečím iným. Ale situácia vyústila v ich odchod a štúdio Warner Bros. vydalo oficiálne oznámenie, že Snyder odstupuje od projektu a prenecháva vedenie Jossovi Whedonovi, aby film dokončil tak, ako pôvodne plánoval. To však vôbec nebola pravda.
Zdroj: Vanity Fair
Architekt sveta DC
Aj napriek tomu, že mal Snyder na svojom konte zopár finančných prepadákov, dostal v roku 2013 šancu na adaptáciu Supermanovho príbehu vo filme Man of Steel. Síce sa film nestretol s finančným výsledkom, aký štúdio očakávalo, povolilo Snyderovi urobiť pokračovanie a to rovno s Batmanom. Ako naznačoval podtitul druhého filmu „Úsvit spravodlivosti“, malo ísť len o mostík k ďalšiemu väčšiemu filmu Justice League. Snyder sa neskôr stal architektom celého prepojeného sveta DC filmov a stál za kľúčovými obsadeniami všetkých DC hrdinov, ako napríklad pri Gal Gadot, ktorú obsadil do role Wonder Woman, alebo Jasona Momou, ktorého obsadil do role Aquamana.
Snyder v rozhovore spomínal na to, ako obsadil do role Amazonskej bojovníčky Gal Gadot. Tá vraj chcela skončiť s herectvom a venovať sa životu v Tel Aviv. Ale pri konkurze Snyder hneď vedel, že sa pozerá na jeho Wonder Woman. Dnes je to Wonder Woman pre celý svet. Obsadenie Aquamana však bolo o niečo kontroverznejšie, keďže Jason Momoa vôbec nevyzeral ako komiksový blonďatý Aquaman. Momoa prišiel na casting s cieľom získať rolu Brucea Waynea. Snyder s ním mal však iné plány a to aj napriek tomu, že mu všetci hovorili, že tento výber Jasona do roly Aquamana bol šialený.
Zdroj: Vanity Fair
Opak Marvelu
Štúdio prenechalo Snyderovi tvorcovskú slobodu a režisér takmer vždy išiel s príbehom iným smerom, než štúdio chcelo. Aj napriek tomu sa všetky ostatné DC filmy odvíjali od jeho sveta a projekty, ktoré vznikli mimo Snyderovho univerza, vraj neskôr prepojí práve pripravovaný film s Flashom. Avšak prvé znepokojenie od štúdia prišlo s recenziami na Batman vs Superman, ktoré boli prevažne negatívne. Najmä pri tom, akú chválu dostávali konkurenčné filmy od Marvelu.
Snyderovo poňatie hrdinov bolo totiž opačné než tých od Marvelu. Jeho DC filmy totiž nerozprávajú o obyčajných ľuďoch, ktorí sa učia žiť s nanovo nadobudnutými schopnosťami. Ale opačne. Jeho hrdinovia sú silné bytosti, ktoré sa učia, ako byť obyčajným človekom. Snyder to označil za náročnejší prístup ku komiksovej adaptácii a štúdio sa začínalo báť, že by sa zo schopností hrdinov stávali ich prekliatia. Bývalá prezidentka divízie DC Entertainment chválila režiséra práve za jeho dekonštrukciu toho, na čo sme u hrdinov zvyknutí. I keď si bola vedomá rizika, že sa to ľuďom, ktorí majú fixný názor na niektoré postavy, páčiť nebude.
Chýbala zábava
V roku 2016 počas nakrúcania Justice League v Spojenom kráľovstve kolovali po internete informácie, že bol Snyder z projektu vyhodený. To nebola pravda, avšak vtedy štúdio najalo Geoffa Johnsa a Jona Berga, ktorí mali Snydera takpovediac sledovať a usmerňovať. Mali prikázané, že každý deň musí byť na natáčaní aspoň jeden z nich. Snyder si bol dobre vedomý, prečo ich štúdio najalo, no bral to s nadhľadom. „Nevadili mi tam, pretože pre mňa neboli nijako ohrozujúci. Ich nápady o tom, ako pridať do každej scény viac humoru, pre mňa neboli nijako poburujúce.“
Zopár nápadov mu však štúdio zamietlo. Snyder napríklad chcel, aby sa Batman zaľúbil do Lois Lane, vďaka ktorej by pochopil, že jediný spôsob, ako zachrániť svet, by bolo oživiť Supermana. „Takže by mal osobný konflikt, keďže Lois je samozrejme zamilovaná do Supermana. Mali sme pripravenú peknú scénu, kde by Bruce vravel Alfredovi, ako si nikdy nepredstavoval život mimo jaskyne. No že táto žena by ho dokázala presvedčiť, že ak sa mu podarí spojiť týchto bohov, mohol by prestať. Jeho práca by skončila. Samozrejme, že by mu to nevyšlo.“
Najhoršie však boli očakávania od Justice League. Jediné, čo štúdio chcelo, bol film, ktorý by zarobil miliardu. Ale hneď po premietaní prvého zostrihu malo štúdio s filmom problém. Vyžadovali, aby mal film len dve hodiny. To bol však paradox, keďže práve zostrihanie filmu na kratšiu dĺžku by znamenalo, že by film prišiel o mnohé humornejšie chvíľky ako aj o srdce celého filmu. Ako napríklad, vystrihnutie romantickej linky Barryho Allena (Flasha) s Iris West.
S touto požiadavkou však prišiel ďalší problém. „Ako mám predstaviť šesť postáv a votrelca, ktorý chce napadnúť svet za dve hodiny? Dá sa to spraviť. Očividne sa to aj spravilo (Whedonova verzia Justice League), no takú verziu som ja nevidel.“ To, že by si Snyder dobrovoľne prizval Whedona na natáčanie, aby mu s filmom pomohol, boli taktiež nepravdivé informácie.
Z pomocníka režisérom
Whedona prizval na pľac Geoff Johns, ktorý s ním práve pripravoval sólovku Batgirl. Už vtedy po ňom vyžadoval, aby v Justice League prepísal niektoré scény. Ale Snyder to opäť bral pozitívne. „Povedal som si, že možno by mohol napísať zopár cool scén. Myslel som si, že by to mohla byť zábava,“ povedal Snyder. Deň za dňom však dávalo štúdio Whedonovi čoraz väčšie právomoci. Whedon už na natáčaní nebol len ako poradca, ale začal niektoré scény režírovať sám. Snyder mal pritom s Whedonom len jeden rozhovor o poznámkach od štúdia. Toto všetko sa dialo už po smrti Autumn a keďže začala táto práca Zacka a Deboru viac vyčerpávať a hnevať, rozhodli sa od projektu odstúpiť.
„Vtedy sme už naozaj stratili silu bojovať za tento film. Celá rodina bola zlomená a počas tohto všetkého sme mali odpovedať na otázky, kde sme sa už len spytovali, či to vo vedení myslia úplne vážne. Úprimne si myslím, že sme spravili dobré rozhodnutie, lebo inak by sme na filme pracovali či už agresívne, alebo bez nejakého záujmu,“ okomentoval situáciu Snyder. Postupne teda volal hercom, že končí s projektom. Predstaviteľ Cyborga, Ray Fisher nechcel telefonátu veriť.
Hneď na to Joss Whedon pretočil a prepísal tri štvrtiny filmu. Najhoršie na tom bolo, že Whedon film absolútne nezachránil. Jeden z producentov, ktorý chcel ostať v anonymite, sa vyjadril o tom, aké to bolo prvýkrát vidieť Whedonovu verziu. „Keď sme prvýkrát videli, čo s projektom Joss urobil, bolo to šokujúce. Tie pridané scény s bankovým lupičom na streche boli tak detinské a otrasné. Tá ruská rodina bola tak zbytočná a o ničom. Všetci sme to vedeli. Bolo to trápne, pretože nikto z nás si nechcel priznať, čo za sračku sme to práve videli.“
Kinoverzia bol vtip
Po premiére filmu sa z neho začali robiť vtipy. Najmä zo scén Henryho Cavilla (Supermana), ktorý pretáčky robil v čase, kedy nakrúcal Mission Impossible: Fallout. Herec bol zazmluvnený, aby si nemohol oholiť fúzy. Takže jeho scény v Justice League pretáčal so zelenými bodkami na fúzoch, ktoré mu potom digitálne odstránili a vyzeralo to otrasne. Mnohí členovia štábu sa vtedy od projektu radšej odklonili.
Dokonca sa začalo hovoriť o tom, ako sa Whedon správal na pľaci. Vraj svoju moc zneužíval a správal sa ku všetkým viac ako nevhodne. Dnes už je Whedon za tieto obvinenia vyhodený zo všetkých projektov, na ktorých mal ešte pracovať. Po roku od vydania filmu sa však na internete začal objavovať čoraz viac #ReleaseTheSnyderCut, ktorý si už všímal aj sám Snyder.
„Celý rok, odkedy sme odstúpili, nebol dobrý. No robili sme mnoho vecí s rodinou, čo bolo veľmi dôležité. Bol to pre nás nesmierne dôležitý rok,“ povedal Snyder. Po dvoch rokoch sa Snyder vrátil do práce a začal pracovať na zombie filme Army of the Dead od Netflixu. Jeden z vedúcich tohto projektu bol veľmi nadšený Zackovým prístupom a rád videl filmára, ktorý sa nevedel dočkať, že bude opäť nakrúcať. Každý, kto so Snyderom pracoval, o ňom povedal, že je to príjemný a dobrý chlap, s ktorým sa skvelo pracuje a ktorý si váži každého člena v štábe.
Zdroj: Warner Bros
#ReleaseTheSnyderCut
Po tom, ako sa kampaň #ReleaseTheSnyderCut začala rozmáhať, sa Snyder nielen k tomuto hnutiu pridal, ale začal ho viesť. Keď Snyder odišiel z Warner Bros, zobral si svoj pôvodný štvorhodinový zostrih so sebou do laptopu. Táto verzia bola čiernobiela a nemala dokončené efekty ani hudbu. Túto verziu si zobral len ako memento. „Kto sa u nás zastavil, tak sme mu tú verziu ukázali. Najmä našim kamarátom.“
Za tie roky sa však z #ReleaseTheSnyderCut stala obrovská kampaň, do ktorej od fanúšikov išli nemalé peniaze. Fanúšikovia zaplatili lietadlá s banerom #ReleaseTheSnyderCut, ktoré prelietavali nad štúdiom Warner Bros. počas obedových prestávok. Stretávali sa na Comic-Cone, mali online skupiny a dokonca zaplatili aj billboardy na Times Square. Kupovali darčekové koše pre vedúcich v štúdiu a hashtag pretlačili až na displeje futbalových stretnutí.
Kampaň síce vytvorila aj zopár toxických momentov, kedy podporovatelia hnutia bezhlavo útočili na každého, kto povedal niečo proti Snyderovi. Snyder sa však vždy snažil fanúšikom radiť len v dobrom a ukazoval im, ako kričanie na niekoho nie je tá správna cesta. Toto všetko vyústilo do novembra 2019, kedy Snyder a skupiny, ktoré toto hnutie podporovali, vyzvali ľudí, aby počas celého jedného dňa písali tweety s hashtagom #ReleaseTheSnyderCut, nech ukážu štúdiu, koľko ľudí má o tento film záujem.
Zdroj: Reddit
V ten deň hashtag trendoval po celom svete a pridali sa aj herci ako Ben Affleck a Gal Gadot. Pár dní na to zavolal Snyderovi predseda Warner Bros, Toby Emmerich a povedal mu, nech to spolu ešte raz skúsia. „Mnoho ľudí v štúdiu vrátane mňa bolo veľmi nespokojných, ako Zack nikdy nemohol dokončiť svoju víziu filmu. Ak teda bol spôsob, ako to dokončiť, čo by bol finančne a logisticky zvládnuteľný a Zack by sa chcel vrátiť, prišlo mi to ako výhra pre všetkých. Vďaka HBO Max to teda možné bolo,“ povedal Emmerich.
Vydanie pôvodnej verzie
Štúdio najprv chcelo zvoliť nie zrovna náročnú taktiku. Pôvodne chcelo vydať práve ten neupravený Snyderov zostrih, ktorý mal v laptope, ale Snyder zakročil. „Povedal som, že to určite nie. Oni sa len pýtali, že prečo. Neveril som ich motivácii. Dal som im tri dôvody prečo. Prvý, že by ste sa týmto len chceli zbaviť tlaku ľudí na internete, čo je aj hlavný dôvod, prečo to už teraz zrazu chcete vydať. Druhý, odškrtli by ste si, že ste dobráci a všetko napravili len tým, že ste mi dali takéto povolenie, čo vôbec situáciu nerieši, a tretí, bola by to hrozná verzia filmu, na ktorú by ste si len mohli ukázať a povedať všetkým, že vidíte, aj tak to nebolo dobré, a že vaše rozhodnutia boli správne. Povedal som teda, že toto je bez debaty, a že ak to inak nepôjde, radšej nech Snyder Cut ostane tým veľkým povestným mýtom.“
Štúdio teda vďaka tlaku od verejnosti nemalo inú možnosť než povoliť dokončenie filmu. Celá prerábka do pôvodnej verzie stála zhruba 70 miliónov dolárov. Z filmu sa hlavne odstránil všetok materiál, natočený a napísaný Jossom Whedonom a reštauroval sa na pôvodný formát s pôvodnou farebnou paletou. Snyder si z týchto 70 miliónov pre seba neberie ani cent a túto prácu robí zadarmo. Vyžiadal si len úplnú tvorcovskú slobodu. „Nechcel som sa k ničomu upisovať a pri vyjednávaní s týmito ľuďmi mi tento krok zabezpečil obrovskú moc.“
Zdroj: Vanity Fair
Jeden z hercov, ktorí sa neskutočne týmto novinkám potešili, bol Ray Fisher, predstaviteľ Cyborga, ktorého príbehové linky boli vo Whedonej verzii kompletne vystrihnuté. „Neuplynul deň za tieto tri roky, kedy by som nad filmom nepremýšľal. Boli noci, kedy som len sedel a spytoval sa, ako by sa veci vyvinuli, keby tento film vyšiel v kinách tak, ako mal. Pravdepodobne som sa mal na to vykašľať, no jednoducho toho bolo veľmi veľa, čo sa nikdy nedostalo von. Je to úplne odlišný film,“ okomentoval situáciu Fisher.
Zachránili film, zachránili životy
Od začiatku kampane fanúšikovia prispievali na americký fond, ktorý sa snažil zabraňovať mladým ľuďom v samovraždách. Za celé roky tak na fond vyzbierali pol milióna dolárov. Deborah Snyder o fanúšikoch, ktorí tento projekt podporovali, povedala, že táto skupina ľudí práve vďaka takémuto stmeleniu pomohla zachrániť nespočetné množstvo životov. Snyder sa za celý čas už stihol skontaktovať s ľuďmi, ktorí patrili medzi najväčších prispievateľov a bude ich kreditovať ako pomocných producentov na filme. S mnohými už robil rozhovory na YouTube, taktiež úplne zadarmo. S fanúšikmi je v neustálom kontakte. Výťažok z filmu pôjde taktiež na vyššie zmienený fond.
Zdroj: Warner Bros.
Režisér má teda s filmom úplnú voľnosť. Film sa už nemusí báť o kontinuitu. Vypočujeme si pôvodnú hudbu Junkieho XL a vychutnáme si pôvodnú farebnú paletu so Zackovými vizuálmi. Supermana si napríklad užijeme v čiernom kostýme a bez digitálne odstránených fúzov. Dočkáme sa aj Jokera, ktorého scény boli nakrútené len prednedávnom, a celý film si užijeme s prístupnosťou R, teda od 15 rokov. Dokončený štvorhodinový projekt dostal nový názov: Justice League Zacka Snydera.
Už 18. marca si teda tento film odbije premiéru po celom svete na všetkých HBO platformách. Film príde vo farebnej verzii vo formáte 1.33:1, čo je starý filmový európsky formát v tvare kocky (tak bol film pôvodne natočený). Dostaneme teda oveľa väčšiu filmovú plochu, než sme pôvodne zvyknutí (i keď sa nám bude zdať obraz menší, keďže na našich obrazovkách sa film ukáže s čiernymi pásikmi po bokoch). Neskôr by sa mal film ukázať aj v čiernobielej edícii, teda tak ako ju roky sledoval Snyder na svojom laptope.
Hallelujah
Režisér na záver ešte prezradil, že na konci filmu v titulkoch budeme počuť pieseň Hallelujah od speváčky Allison Crowe, ktorá je Zackova kamarátka a túto pieseň spievala aj na pohrebe Autumn Snyderovej. Vraj to bola Autumnina obľúbená pieseň. Dnes je to pre ňu žalospev. „Keby som bol hrnčiar, moja katarzia by bola vyrábanie krčahov z hliny. Ale som filmár, takže odo mňa dostanete tento obrovský film,“ povedal Snyder. Na koniec rozhovoru pre Vanity Fair povedal, že dúfa, že sa bude ľuďom jeho film páčiť. Na otázku, čo ak sa ľudom film páčiť nebude odpovedal, že to je v poriadku. So všetkým, čo príde, je už totiž zmierený. Všetko, čo príde, bude v poriadku.
Zack si pre seba kladie už iba otázky, ktoré sa ho pýtala dcérka Autumn. Akú má hodnotu? Aký je jeho zmysel? Prečo tu vlastne je?
V škole na dejepise sme o nich počuli len málo alebo vôbec. Vedecké experimenty na ľuďoch napriek tomu patria do histórie ľudstva a malo by sa o nich hovoriť, aby sa podobné udalosti neopakovali v životoch budúcich generácií. Často sa skloňujú na verejnosti vynálezy, lieky a výdobytky vedy, ktorých výskum sa však veľmi nespomína. Nespomína sa agónia človeka a častokrát jeho nenávratné poškodenie organizmu, psychiky či smrť. Prinášame vám výber desiatich experimentov na ľuďoch, ktoré vám priblížia, čím všetkým si museli prejsť.
1. Chlapec, ktorý bol vychovávaný ako dievča
Kanaďan David Peter Reimer sa narodil v roku 1956 ako biologický chlapec. S tým však neboli stotožnení jeho rodičia. Narodil sa ako jeden z dvojčiat a jeho pôvodné meno bolo Bruce. Jeho brat sa volal Brian. V siedmich mesiacoch podstúpili obaja bratia obriezku, ktorá, bohužiaľ, dopadla pre Bruca veľmi zle. Počas operácie mu bol poškodený penis. Psychológ John Money navrhol Bruceovým rodičom, že by sa z Brucea mohla stať žena. Podľa neho bolo totiž dieťa do dvoch rokov rodovo neutrálne a jeho rod sa mal dať ovplyvniť výchovou. Už asi tušíte, ako to dopadlo.
Rodičia ho vychovávali ako dievča, aj keď sa tak nikdy necítil. Dali mu meno Brenda. Napriek tomu sa rozhodol žiť ako muž. V dospelosti sa premenoval na Davida, podstúpil hormonálnu liečbu a snažil sa viesť plnohodnotný život. Bohužiaľ, tento obludný experiment sa veľmi negatívne podpísal na jeho duševnom stave a vo svojich 38 rokoch sa zastrelil. Jeho brat Brian taktiež spáchal samovraždu, predávkoval sa antidepresívami.
2. Projekt MK-Ultra
Projekt MK-Ultra bol krycím menom prísne tajného výskumu, ktorý organizovala americká CIA. Skúmala ľudské správanie. Experiment trval od roku 1953 do roku 1973. Cieľom tohto experimentu bolo posúdiť, aké účinky použitie LSD a ostatných drog na kontrolu a manipuláciu ľudskej mysle.
Testovaní jedinci boli podrobení hypnóze, zmyslovej deprivácii, psychickému mučeniu, sexuálnemu zneužívaniu a izolácii. V experimente sa používali aj elektrošoky. Testovaní ľudia niekedy ani netušili, že sú zapojení do výskumu. Testy sa vykonávali v nemocniciach, na univerzitách a väzniciach. Experiment prebiehal v Kanade a USA. Väčšina dokumentov o projekte MK-Ultra bola zničená.
3. Stanfordský väzenský experiment
Uskutočnil sa na Stanfordskej univerzite od 14. do 20 augusta 1971. Išlo o pozorovanie konfliktov medzi väzňami a dozorcami vo väznici. Experimentu sa zúčastnilo 24 mužov, vysokoškolských študentov, ktorí museli mať čistý register trestov a nemohli užívať drogy. Philip Zimbardo sa postaral o nábor týchto dobrovoľníkov. Mužom boli náhodne pridelené úlohy väzňov a dozorcov. Experiment sa konal v špeciálne navrhnutom, falošnom väzení, ktoré sa nachádzalo v priestoroch univerzity.
Na účastníkov bol vyvíjaný obrovský tlak. Dozorcovia sa začali správať veľmi autoritatívne a väzni boli podrobení mučeniu. Zimbardo priebeh výskumu monitoroval. Chcel vyvolať také podmienky, ktoré mali viesť k depersonalizácii, dezorientácii a deindividualizácii. Niektorí dozorcovia sa správali spravodlivo a dodržiavali pravidlá. Iní prejavili súcit s väzňami a netrestali ich a naopak sa našli aj takí, ktorí sa správali ponižujúco a boli krutí k väzňom. Experiment bol ukončený po šiestich dňoch a je o ňom natočený aj film s rovnomenným názvom.
4. Experiment na tehotných ženách
Po druhej svetovej vojne sa veľa vedcov zaujímalo o pôsobenie chemických látok a radiácie na ľudský organizmus. Výskumníci z Vanderbiltovej univerzity podali 829 tehotným ženám „vitamínové nápoje“, ktoré obsahovali rádioaktívne železo. Snažili sa zistiť, ako rýchlo sa dostane rádioizotop do placenty. Najmenej tri deti zomreli na rakovinu a leukémiu. Sedem žien zomrelo rovnako na rakovinu. Na matkách boli spozorované vyrážky, modriny, anémia a vypadávanie vlasov a zubov.
5. Nacistické experimenty
Nacistické Nemecko bolo tiež známe tým, že uskutočnilo vedecké experimenty na ľuďoch. Výskumom boli podrobení Židia, Rómovia, zajatci a ostatné prenasledované skupiny ľudí. Hrozivé pokusy prebiehali v koncentračných táboroch a často viedli k smrti alebo k fyzickému zmrzačeniu. Neslávne známym sa stal Josef Mengele, ktorý sa podieľal na triedení väzňov a rozhodoval o tom, kto zomrie alebo prežije. Väzni ho prezývali Anjel smrti a na svedomí mal približne 400 000 väzňov. Po vojne boli tieto zločiny odsúdené a viedli k vypracovaniu Norimberského kódexu. Ide o súbor zásad medicínskej etiky pre experimenty na ľuďoch.
Pár slov na záver
Musím povedať, že na základnej a strednej škole sme tému experimentov na ľuďoch nepreberali takmer vôbec. Myslím si, že by sa táto problematika mala dostať do povedomia mladých ľudí, aby v budúcnosti nedošlo v našej spoločnosti k podobným zverstvám. História je skvelá učiteľka a mali by sme si z nej zobrať ponaučenie.
Myslíte si, že je verejnosť dostatočne informovaná o experimentoch s ľuďmi? Malo by sa o tom hovoriť viac? Vyjadrite svoj názor do komentárov!
Plot-Talk Komiks špeciál: Čo sa dnes deje s komiksami?
V našom novom hybridnom podcaste s názvom Plot-Talk Komiks špeciál vás naša trojica moderátorov Jozef Jurovec, Miloš Hrabovský a Kevin Horňáček prevedie tým najzaujímavejším za uplynulý týždeň. Prečo hybridnom? Obkecáme a rozoberieme viac ako dôkladne nielen články PlotPointu, ale aj prvé obrázky z filmov a hier, trailery, pesničky, gameplaye, šumy z Hollywoodu, ale aj domácej scény…
A to nebude všetko. Plánujeme si pozývať samotných autorov článkov, ktorí predsa len vedia o téme najviac, ale aj zaujímavých hostí. Tí nám porozprávajú o svojej práci, koníčkoch a záľubách…
Rozhovor
V dnešnom rozhovore sme sa vŕtali v téme: Čo sa dnes deje s komiksami? Je to zvláštne, ale v dobe, kedy je najobľúbenejší filmový a seriálový žáner práve ten superhrdinský, sa komiksom akosi prestalo dariť. S hľadaním odpovedí nám pomohol hosť Martin Šugy Sugar, ktorý je umelcom, autorom knižných obalov a kresličom komiksov. Jeho názory, prehľad a znalosti sa rozhodne oplatí vypočuť.
Náš video podcast Plot-Talk nájdete nielen na našom webe plotpoint.sk, sociálnych sieťach, našom youtube kanáli.
K tomu sme si pre vás pripravili aj čisto zvukovú verziu, ktorú nájdete v linkoch nižšie:
Tak prečo hybridný podcast? Lebo si ho môžete aj pozrieť, aj vypočuť a dokonca sa aj sami zapojiť. Ako? Počas živého nahrávania nám môžete písať do komentárov pod video otázky, v ktorých sa pokojne pýtajte na naše témy, ale aj „od veci k veci“. Budeme sa snažiť na všetko live odpovedať a ak nestihneme, určite odpovieme do vašich komentárov.
Pokiaľ máte nápady na témy alebo vás zaujalo niečo, čo sme nespomenuli, určite nám napíšte. S radosťou obkecáme úplne všetko. A prečo? Lebo sme súčasťou lifestylového portálu a ako je naším mottom: Všetko má svoj príbeh.
To, že bolo ráno, mi dal vedieť budík, ktorý zvonil pri mojej hlave. Rýchlo som ho vypla a otočila sa na druhú stranu. Hneď, ako som narazila na postavu, dych sa mi zastavil v hrdle. Toto nie je Aaron. Dopekla, osoba, ktorá leží vedľa mňa, nie je Aaron. Chytil ma panický záchvat, pretože som si nevedela spomenúť ani na to, ako som sa dostala domov. S kým som dopekla prišla domov?! Nemala som ani len odvahu pozrieť sa, kto leží vedľa mňa. Mala som na sebe spodné prádlo, presne to, ktoré som si obliekla včera večer, no po šatách nebolo ani známky. Podviedla som Aarona. Dopekla. Celý čas som si myslela, že on sa vykašle na mňa a nakoniec som to bola ja. Ako som toto mohla dopustiť? Mala som chuť plakať. Chcela som kričať od zúfalosti. A nepomáhal mi ani fakt, že mi bolo neskutočne zle. Vedela som, že sa mi každú chvíľu obráti žalúdok a ja uvidím všetko, čo som včera vypila. Bodaj by s tým prišli aj spomienky na včerajšiu noc. Chcem si to vôbec pamätať? Nevydržala som už ani ďalšiu sekundu, vstala som z postele a rozbehla sa na záchod. Dopadla som pred neho ako troska a vyvracala všetko, čo sa dalo. Bolo mi zo seba zle. Cítila som sa zneužitá a pritom som zneužila samu seba. No to, ako zle mi je, som si uvedomila až vo chvíli, keď som počula ďalšie kroky, ako rýchlo smerujú do kúpeľne. Neochotne som otočila hlavu ku dverám, ktoré roztvorila moja najlepšia kamarátka. Ruku mala pred ústami a keďže ja som zaberala záchod, ona sa vyvracala do vane, pred ktorú dopadla rovnako ako ja pred chvíľou. Človek, ktorý so mnou spal v posteli, nebol žiaden chlapec. Bola to Cass. To znamená, že som Aarona nepodviedla. „Doriti Madison, v živote mi nebolo tak zle ako teraz,“ zanadávala Cass, keď si oprela hlavu o vaňu. „Neviem ani rozprávať,“ zakaždým, keď som otvorila ústa sa mi žalúdok opäť skrútil. „Čo sa včera dialo? Ako sme prišli domov?“ spýtala sa Cass a oprela sa chrbtom o vaňu. „Nemám poňatia. Doteraz som si myslela, že si nejaký chlap, s ktorým som podviedla Aarona!“ zamrmlala som zahanbene. „Pripomeň mi, že už nikdy nejdem nikam, kam pôjde Tiffany a Amanda,“ absolútne som súhlasila s každým jej slovom. A aby bolo ráno ešte horšie? Do kúpeľne vtrhla moja mama so širokým úsmevom na tvári. Očividne sme sa s ňou v noci stretli a ona vedela presne, kde nás nájde ráno. „Dobré ráno, dievčatká. Ako ste sa vyspinkali?“ srdečne sa na nás usmiala. „Naozaj vtipné, maminka,“ zamrmlala som ticho. „Jedno jediné pravidlo ste mali. Ísť dnes do školy. Cass, čo si myslíš, že poviem tvojim rodičom?“ spýtala sa mama nakoniec. „Ja si niečo vymyslím,“ povzdychla si Cass. „Vyzeráte príšerne. Máš šťastie, že tvoj otec už odišiel. Poviem Rande, aby na vás mrkla očkom a uvarila vám silný kurací vývar. Tu máte každá tabletku, mala by vám pomôcť,“ mama pred každú položila tabletku a následne aj pohár s vodou. „Vďaka mami,“ „Vaše jediné šťastie je, že aj ja som bola kedysi mladá,“ s tými slovami opustila kúpeľňu a odišla do práce. Obe sme do seba rýchlo hodili tabletku a pozreli sa na seba. Nech mi bolo akokoľvek zle, nevedela som si predstaviť lepšiu parťáčku ako Cass. „Aj tak sa mi dnes do školy nechcelo,“ zamrmlala som a postavila sa. „Ani mne. Zbytočnosť,“ Cass nasledovala môj príklad a taktiež sa postavila. Kým ja som spláchla záchod, ona sprchou umyla vaňu a s jedným vandlíkom sme sa pobrali naspäť do postele. Moja izba vyzerala príšerne. Jedny šaty, druhé šaty, jedna topánka bola na stoličke, druhá pod posteľou, tretia na zemi a popravde ani neviem, kde je štvrtá. Akoby toho nebolo málo, pár sekúnd po tom, ako sme sa uložili, mi zazvonil telefón. „Áno?“ zamrmlala som. „Dobré ránko, zlato. Ako sa cítiš?“ úškrn, ktorý mal na perách sa nedal prehliadnuť ani cez telefón. „Exceletne. Za pár minút som v škole,“ povedala som ironicky. „To sa teším. Som zvedavý, aký zaujímavý večer si mala,“ „Niečo mi hovorí, že ty vieš, aký večer som mala,“ a dosť ma to desí, pretože ja netuším čo sa dnes v noci dialo. „Skôr by ma zaujímalo, kde sú moje tri spolužiačky, ktoré mali mať nultú hodinu,“ budem znieť hnusne ale bola som veľmi rada, že aj dievčatám bolo rovnako zle ako nám. „Možno ešte stále tancujú na stole,“ zasmiala sa Cass potichu. „Neviem. Idem si ešte na pár minút ľahnúť a potom určite prídem,“ hovorila som čisté hlúposti a obaja sme to vedeli. Budem rada, ak sa z postele postavím počas obeda. „Pospi si, zlato. Po tréningu sa zastavím,“ Aaron bol úžasný frajer. A opäť som sa cítila príšerne, že som si vôbec myslela, že som ho podviedla. Nezaslúžil si to.
Okolo pol druhej sme sa s Cass obe zobudili a cítili sme sa o dosť lepšie. Odmaľovali sme si včerajší make-up, spravili drdol, obliekli legíny a obrovské mikiny, a vybrali sme sa dole. Randa nám popriala dobré ráno alebo jej slovami dobrý olovrant. Posadili sme sa za stôl a každá sme zjedli za tanier Randinho skvelého vývaru. Neviem, čo doň dala, ale jednoznačne som sa cítila ako znovuzrodená. Hlava ma už vôbec nebolela a myšlienky o tom ako už nikdy nebudem piť sa z nej taktiež vyparili. A podľa toho ako Cass nabrala farbu som usúdila, že je na tom rovnako. „Budem musieť ísť domov. Už aj tak mám problémov až po krk. A na začiatku leta má prísť Tristan. Na celé leto,“ prekvapene som sa na ňu pozrela. „Rozídeš sa s ním?“ vyletelo zo mňa. „Áno. Aj on už určite očakáva koniec. A nie, nerozídem sa s ním kvôli Royovi a nie ani na to nemysli. Brandon s tým nemá už dupľom nič spoločné. Tristan je skrátka cudzí človek pre mňa,“ rozumela som jej. Tristana som poznala ešte zo škôlky, kam sme spolu chodili. No keď sa odsťahoval, bolo jasné, že ich vzťah to neprežije. „Celkom v našej partii chýba,“ priznala som nakoniec. „Máme sa dobre aj bez neho,“ zasmiala sa Cass. Taniere sme hodili do umývadla, Cass si pobalila všetky svoje veci a odprevadila som ju až k autu. Dohodli sme sa, že si dáme zajtra skoré raňajky vo Freddie´s a pokúsime sa spomenúť si na čo najviac vecí zo včerajšieho večera. Aj keď sa to javí ako nemožné. Aaron po tréningu naozaj prišiel. Našiel ma ležať v posteli zakrytú až po uši, ako pozerám telku. Neušiel mi jeho úsmev, keď zbadal vedľa postele vandlík, ktorý som tu pre istotu nechala od rána. „Poviem to len raz, tak si to poriadne zapamätaj. Mal si pravdu, nemala som nikde chodiť,“ vzdychla som, keď si sadol vedľa mňa. „Aspoň si sa zabavila,“ zasmial sa Aaron a pohladkal ma po vlasoch. „Áno, na úkor čoho?“ „Ešte ti je zle?“ „Nie, nie. Som len znudená a unavená,“ priznala som a posadila sa. „Stacy nakoniec prišla do školy. Rodičia ju donútili. Keď vie v pondelok piť, vie ísť v utorok aj do školy,“ zasmial sa Aaron. „Chudinka,“ „Ukazovala mi fotky zo včera,“ na tvári mal opäť svoj povestný úškrn. „Preboha… Zo včera sú nejaké fotky?“ nešťastne som sa hodila naspäť do perín, sprevádzaná Aaronovým smiechom. „Áno. A ak ti to pomôže, vyzerala si naozaj sexy. Nikdy som ťa netipoval ako dievča, ktoré tancuje na stole a lieva niekomu vodku z fľaše do úst,“ zakryla som si tvár rukami, akoby to malo zastaviť jeho slová. „A nechaj ma hádať, ani to, ako si mi o tretej ráno volala, si nepamätáš,“ prekvapene som sa naňho pozrela. „Ja som ti volala?“ táto noc už ani nemôže byť horšia. „Áno. Vraj pre vás prišiel kočiar z popolušky a vy musíte ísť domov v tekvici. Taxikár ti trikrát zopakoval, že ak ešte raz nazveš jeho žltý taxík tekvicou, nechá ťa ísť pešo,“ naozaj som nevedela, či sa mám smiať alebo plakať. „Prečo práve popoluška?“ „Pretože si stratila topánku. Ale ako mi stihol taxikár opäť povedať, mala si ju priviazanú o kabelku, aby si ju nestratila.“ „Ty si volal s taxikárom alebo so mnou?“ zamrmlala som zahanbene. „Niečo medzi. Volala si mi, aby som mu nadiktoval tvoju adresu lebo ty si ju nepamätáš.“ „Prosím, však to je už všetko.“ „Áno…och vlastne nie. Keď ste vystupovali, povedala si taxikárovi, mimochodom volal sa Colby, že ti môže závidieť vzťah so mnou. Lepší sex si vraj ešte nikdy nezažila.“ „Klameš. To som určite nepovedala,“ tvár mi horela zahanbením, no zároveň som sa dobre bavila. Ako vôbec opitému človeku môžu takéto veci napadnúť? „Prisahám.“ „Aaron, ja už v živote nebudem piť,“ povedala som a bola som celkom isto rozhodnutá dodržať to. Minimálne do piatku. Môj frajer si ma láskyplne pritiahol k sebe a pobozkal ma. Presne to som potrebovala celý deň. Jeho. „Čo pozeráš?“ „Friends. Je to klasika,“ vedela som ten seriál už naspamäť, no vždy, keď som sa dostala k poslednej časti, plakala som ako malé dieťa. „Máte dole zmrzlinu?“ „Áno. Ale zober slaný karamel, nie obyčajný. Ten je nechutný. Teda, ja neznášam karamel.“ „Slaný karamel je tiež karamel, vieš o tom? A Karamelové frapé vo Freddie’s je tiež karamelové,“ Aaron sa na mňa pobavene pozrel. „Viem. Ale toto je skutočne karamelový karamel a ten nemám rada. Keď ho nie je veľa, tak je fajn. Lepší ako vanilka.“ „Ty máš problém aj s vanilkou? Prečo s tebou vôbec chodím,“ nebrala som to ako otázku, na ktorú by bolo treba odpovedať. Preto sa postavil a o chvíľu už bol naspäť s dvomi lyžičkami a zmrzlinou. Ja som zapla seriál a užívala si každú sekundu strávenú v Aaronovom objatí. Nič pekné ale netrvá večne, však? „Preboha, Madison vyzeráš hrozne. To je vlastne jedno, už som sa to naučila ignorovať. Aaron, ideš na chvíľu so mnou vedľa?“ zmätene som sa pozrela na Allison, ktorá len tak vpadla do mojej izby. „Nič sa nezmenilo, odkedy si sa ma to pýtala naposledy,“ odvetil Aaron nezaujato. „Dopekla, kašli na ňu a poď na chvíľu vedľa. Je to takmer mesiac, odkedy sm…“ „Allison, je mi to jedno. Zavri sa sebou dvere a ži svoj úbohý život,“ moja sestra spravila presne to, čo Aaron povedal. Zabuchla za sebou dvere a odišla. Medzi nami sa zatiaľ rozhostilo ticho, pretože obaja sme vedeli ako tá veta mala skončiť. Pred mesiacom sa rozišli. Pred mesiacom spolu posledný krát spali. A Allison ho chcela očividne naspäť. A vyzerala byť odhodlaná spraviť čokoľvek, len aby ho získala. „Včera sme našli s Brandonom perfektný byt,“ povedal Aaron nakoniec, aby prelomil ticho. „Naozaj? Aký a kde?“ „Nie je príliš veľký do zasa pre nás dvoch úplne ideálny. Skvelá lokalita, aby sme to nemali ďaleko do školy a zároveň stále blízko pri mame. Dve kúpeľne a izby na opačných stranách, takže je to zaistené súkromie. Dokonca tam je aj jedna menšia hosťovská izba. Dnes sa o tom chystám povedať mame, no som si takmer istý, že ho vezmeme,“ „Toto je naozaj veľký krok. Ste na to určite pripravení?“ spýtala som sa zľahka. Nechcela som, aby si myslel, že v neho neverím. No obaja sú stále mladí a osamostatniť sa je čin, ktorý sa nedá zvládnuť za týždeň. Čaká ich kopec zodpovednosti a povinností. „Nie, ale viem, že to zvládneme. Bude to v poriadku,“ úprimne sa mi zapozeral do očí a ja som uverila všetkému, čomu veril on. Tak by to malo vo vzťahu byť.
AARON Kapitola 39: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
Zdroj: Reserve Bank of New Zealand (CC0 1.0 Universal Public Domain Dedication)
Dobrodruh a horolezec Peter Hillary
Je veľmi málo ľudí, ktorí by dokázali počas svojho života prežiť toľko skúseností ako pán Hillary. Syn horolezca Edmunda Hillaryho dokázal počas svojho života vystúpiť na mnoho vysokých hôr, cestovať po kontinentoch a pomáhať himalájskemu ľudu. Práve preto sme sa rozhodli pána Hillaryho osloviť na rozhovor, kde by nám porozprával o jeho zážitkoch a myšlienkach. Aké veci nám dobrodruh a horolezec Peter Hillary prezradil? Tento rozhovor vznikol za spolupráce redaktorky Plotpoint.sk – Simony Jurovatej.
Váš otec je po celom svete známy ako prvý človek, ktorý zdolal Mount Everest. Viedol vás od detstva k láske k horám?
Keď som mal práve 12 rokov, otec ma zobral do základného tábora na Everest. Bol to neuveriteľný zážitok, hlavne kvôli tomu, že odkedy absolvoval prvý výstup s Tenzingom neprebehla dlhá doba. Keď sme išli okolo základného tábora, pamätám si, ako povedal: „Pozri, tam sú nejaké naše staré veci“. Bol to veľmi silný zážitok. V niektorých ohľadoch to bol dokonalý úvod do horského života a horolezectva. Ako som starol, tak som sa rozhodol ísť na posledné otcove výpravy a potom som začal sám.
Vaša expedícia na severný pól s vaším otcom a Neilom Armstrongom je legendárna. Viete nám prosím povedať, čo bolo na tejto expedícii najťažšie?
Expedícia na severný pól bola leteckým dobrodružstvom. Takže väčšinu práce vykonali piloti. Ja, môj otec, Neil Armstrong, Steven Forsett a ďalší sme boli cestujúci. A bol to fantastický a vzrušujúci výlet. Skutočnou silnou stránkou tejto cesty bola skutočnosť, že sme trávili čas spolu. Viete, byť na takejto expedícii s Neilom Armstrongom, mojím otcom a ďalšími, aby sme spolu strávili pár týždňov, bola naozaj výnimočná príležitosť.
Zúčastnili ste sa piatich expedícií na Everest, môžete nám niečo o nich povedať?
Keď som sa v roku 1990 dostal na vrchol Everestu prvýkrát, stal som sa prvým synom, prvým členom rodiny jedného z pôvodných obyvateľov výstupu na Mount Everest. Stali sme sa teda prvými dvoma generáciami rodiny, ktoré vystúpili na horu. Ale išiel som všetkých tých päť rôznych expedícií, niekoľko dosť náročných trás. Nie všetky boli úspešné. Celkovo som vyšiel na vrchol dvakrát a boli to neskutočné zážitky. A myslím si, že to je jeden z kľúčov k vysokohorskému lezeniu. Sú to silné zážitky. Formujú váš život. Formujú, kým ste. Formujú spôsob, akým vidíte svet. A to vás nikdy neopustí.
Na internete koluje video z vrcholu Mount Everestu, kde voláte satelitným telefónom svojmu otcovi. Aký to bol pocit?
Bola to neuveriteľná vec. Urobil som to pri oboch výstupoch na vrchol Everestu. Prvýkrát som mal jeden z prvých satelitných telefónov, ktorý bol veľmi, veľmi ťažký. Tým pádom musel byť spojený s vysielačkou. Ale viete, bol to neuveriteľný zážitok stáť tam hore a zrazu počuť hlas môjho otca, povedať mu, kde sme, a samozrejme vedieť, že rozumel tomu, kde sa nachádzame. Ale väčšina ľudí rozmýšľa o výstupe na vrchol. Realita je však taká, že sa musíte znova dostať späť. To je kľúč. A viete, tým, že môj otec poznal toto pravidlo veľmi dobre, tak mi povedal, že si mám dávať pozor. Doposiaľ si pamätám, ako mi povedal: „Pamätajte, že sa musíte znova dostať späť dole.“
V roku 2008 ste si na konto úspechov pripísali zdolanie všetkých 7 najvyšších vrchov siedmich kontinentov. Bolo to vaším celoživotným snom, ktorý ste chceli dosiahnuť?
Ako mladý horolezca som sa nikdy nezaujímal o zdolanie týchto vrcholov. A potom, keď som začal stúpať na niektoré z veľkých vrcholov v Himalájach, som začal o tom premýšľať. Viete, tých sedem vrcholov, je to trochu geografický cestopis. Ale je to úžasné dobrodružstvo. Vystúpil som na Mount Vinson, Aconcaguu a Everest a povedal som si, že to už teda dokopem do konca. Takéto výpravy vás zavedú na úžasné miesta, do Tanzánie, do Elbrusu v Rusku, kde som spoznal veľa dobrých priateľov a prakticky ku koncu zistíte, že beháte po celom svete. Takýmito výpravami sa dostanete na krásne miesta v spoločnosti úžasných ľudí. Takže som si celú cestu za zdolaním siedmich vrcholov naozaj užil.
Ktorá z týchto výprav bola najťažšia?
Tak tu ani nebudem váhať. Mount Everest je zďaleka najťažší zo siedmich vrcholov. Má extrémnu nadmorskú výšku a je v nej dosť náročné stúpanie, najmä smerom hore. Najvyššie nebezpečenstvo tvoria ľadovce Khumbu. Ale najväčšia výzva je čas. Kvôli výstupom ste niekoľko mesiacov mimo domova. V niektorých ohľadoch je trvanie expedícií rovnako veľkou výzvou ako samotná hora.
Čo viedlo vášho otca k založeniu neziskovej organizácie Himalayan Trust? Bol to spontánny nápad alebo niečo, nad čím dlhodobo uvažoval?
Zaujímavá otázka. Nemyslím si, že to bolo niečo spontánne, pokiaľ ide o jeho túžbu pomôcť. Otec pochádzal z rodiny, ktorá veľmi pevne verí v to, že treba pomáhať spoločnosti. A keď spoznal Šerpov počas výstupov, tak sa s nimi veľmi spriatelil a veľmi si cenil ich spoločnosť, čo v ňom vytvorilo chuť zmeniť ich ťažký život. Tým pádom im povedal: Ak je niečo, čo by som mohol urobiť, čo by to bolo? A bolo to jednomyseľné. Povedali, postavte našim deťom školu. Tak postavil v dedine prvú školu. Miestni ľudia sa k nemu správali úžasne. A tak sa stále vracal každý rok, niekoľkokrát do roka, budoval školy, nemocnice, lekárske kliniky, mosty, vodné systémy, pristávacie dráhy.
Expedícia na K2 v roku 1995, ktorej ste sa zúčastnili skončila tragicky pre mnohých ľudí, ktorí ju s vami absolvovali. Vám sa našťastie podarilo vyviaznuť živému. Nasvedčovalo niečo pred začatím expedície, že vás postihne taká silná búrka?
Ako vie každý, kto ide do veľkých hôr, počasie sa mení dosť rýchlo a môže byť veľmi nepriaznivé. Je zrejmé, že vietor vo veľmi vysokej nadmorskej výške na týchto obrovských vrcholoch himalájskeho karakorum môže fúkať jedným, dvoma, tristo uzlami, čo je fenomenálna rýchlosť a môžu z neho vzniknúť veľké búrky. Faktory veterného mrazu sú strašné. Chlad je hrozný. Počas celého roku sa tým pádom hľadá časové okno, kedy by mali byť podmienky priaznivé na výstup aj zostup.
A tak sme našli v roku 1995 toto okno na konci sezóny, respektíve, mysleli sme si, že sme ho našli. Táto intenzívne chladná búrka prišla počas výstupu na nás zo severu. Začalo extrémne fúkať dole na úpätí hory, čo dokázalo zničiť prvý základný tábor. Nemysleli sme si, že sa táto búrka bude hnať naším smerom, tak sme pokračovali v domnienke toho, že sme v bezpečí. Ale v osemtisícovej výške som začal cítiť, že počasie sa zhoršuje, tak som sa rozhodol, že z hory zostúpim. V tomto prípade som mal šťastie na mojej strane. Bohužiaľ, ostatní horolezci nie.
Aká by bola vaša najlepšia rada pre všetkých ľudí, ktorí chcú začať s horolezectvom?
Povzbudil by som ich. Horolezectvo je veľmi výnimočné. Budete sa cítiť vystrašení a nadšení a budete si rozvíjať veľké priateľstvá po celom svete. Dôležitá vec, ktorú musíte urobiť je nájsť ďalších ľudí, ktorí skutočne tieto veci robia, zdieľať s nimi skúsenosti a vyjsť von a liezť. Teda, je to naozaj trochu ako život sám, nie? Život je krátky. Nežijeme dlho, pričom na svete existuje veľa úžasných vecí. Nie je čas strácať čas. A ak vás horolezectvo láka, choďte a pokorte vrcholy.
Máte nejaké životné krédo či heslo, ktoré vám pomohlo prekonať ťažké chvíle (i na horách)?
Myslím si, že jedna z vecí, ktorá mi vždy pomohla, je pokora. Mať pokoru s ľuďmi počas ciest a taktiež nezabudnúť, že hora sa nikam nehýbe, a tak nemôžete prepadnúť vrcholovej horúčke. Môžete sa vrátiť. Musíte urobiť dôležité rozhodnutia. Musíte byť v kontakte so svojím pocitom zraniteľnosti, vlastnými strachmi a nebáť sa ísť. Pokora vás naučí, kedy sa otočiť a vrátiť sa späť alebo to, že toto je moment, kedy musíte tlačiť viac ako kedykoľvek predtým. Máte krátku príležitosť a musíte vyraziť hore. Toto sú všetko ťažké rozhodnutia, pretože v horolezectve, najmä vo vysokých horách, je všetko o živote a smrti.
Keďže ste sám otcom – zdedili vaše deti lásku k horám? Alebo si vybrali svoju vlastnú cestu?
Vyberajú si svoju vlastnú cestu, ale všetci v rôznych fázach so mnou absolvovali trochu horolezectva a ja ako otec to nesmierne milujem, a tým pádom som po horách behal najmä s mojimi dvoma synmi. Absolvovali sme niekoľko výstupov na Novom Zélande, v Nepále a v Európe. Bol to úžasný zážitok.
Ako sa vám páčil rozhovor s Peterom Hillarym? Myslíte si, že dobrodruh Peter Hillary dokázal výborne opísať svoje pocity o svojich zážitkoch? Ak by ste mali záujem si prečítať rozhovor so svetovým majstrom šachu – Magnusom Carlsenom, tak môžete tak spraviť na tomto odkaze.
