KAPITOLA XXXIX
To, že bolo ráno, mi dal vedieť budík, ktorý zvonil pri mojej hlave. Rýchlo som ho vypla a otočila sa na druhú stranu. Hneď, ako som narazila na postavu, dych sa mi zastavil v hrdle. Toto nie je Aaron. Dopekla, osoba, ktorá leží vedľa mňa, nie je Aaron. Chytil ma panický záchvat, pretože som si nevedela spomenúť ani na to, ako som sa dostala domov. S kým som dopekla prišla domov?!
Nemala som ani len odvahu pozrieť sa, kto leží vedľa mňa. Mala som na sebe spodné prádlo, presne to, ktoré som si obliekla včera večer, no po šatách nebolo ani známky. Podviedla som Aarona. Dopekla. Celý čas som si myslela, že on sa vykašle na mňa a nakoniec som to bola ja. Ako som toto mohla dopustiť?
Mala som chuť plakať. Chcela som kričať od zúfalosti. A nepomáhal mi ani fakt, že mi bolo neskutočne zle. Vedela som, že sa mi každú chvíľu obráti žalúdok a ja uvidím všetko, čo som včera vypila. Bodaj by s tým prišli aj spomienky na včerajšiu noc. Chcem si to vôbec pamätať?
Nevydržala som už ani ďalšiu sekundu, vstala som z postele a rozbehla sa na záchod. Dopadla som pred neho ako troska a vyvracala všetko, čo sa dalo. Bolo mi zo seba zle. Cítila som sa zneužitá a pritom som zneužila samu seba. No to, ako zle mi je, som si uvedomila až vo chvíli, keď som počula ďalšie kroky, ako rýchlo smerujú do kúpeľne.
Neochotne som otočila hlavu ku dverám, ktoré roztvorila moja najlepšia kamarátka. Ruku mala pred ústami a keďže ja som zaberala záchod, ona sa vyvracala do vane, pred ktorú dopadla rovnako ako ja pred chvíľou.
Človek, ktorý so mnou spal v posteli, nebol žiaden chlapec. Bola to Cass. To znamená, že som Aarona nepodviedla.
„Doriti Madison, v živote mi nebolo tak zle ako teraz,“ zanadávala Cass, keď si oprela hlavu o vaňu.
„Neviem ani rozprávať,“ zakaždým, keď som otvorila ústa sa mi žalúdok opäť skrútil.
„Čo sa včera dialo? Ako sme prišli domov?“ spýtala sa Cass a oprela sa chrbtom o vaňu.
„Nemám poňatia. Doteraz som si myslela, že si nejaký chlap, s ktorým som podviedla Aarona!“ zamrmlala som zahanbene.
„Pripomeň mi, že už nikdy nejdem nikam, kam pôjde Tiffany a Amanda,“ absolútne som súhlasila s každým jej slovom.
A aby bolo ráno ešte horšie? Do kúpeľne vtrhla moja mama so širokým úsmevom na tvári. Očividne sme sa s ňou v noci stretli a ona vedela presne, kde nás nájde ráno.
„Dobré ráno, dievčatká. Ako ste sa vyspinkali?“ srdečne sa na nás usmiala.
„Naozaj vtipné, maminka,“ zamrmlala som ticho.
„Jedno jediné pravidlo ste mali. Ísť dnes do školy. Cass, čo si myslíš, že poviem tvojim rodičom?“ spýtala sa mama nakoniec.
„Ja si niečo vymyslím,“ povzdychla si Cass.
„Vyzeráte príšerne. Máš šťastie, že tvoj otec už odišiel. Poviem Rande, aby na vás mrkla očkom a uvarila vám silný kurací vývar. Tu máte každá tabletku, mala by vám pomôcť,“ mama pred každú položila tabletku a následne aj pohár s vodou.
„Vďaka mami,“
„Vaše jediné šťastie je, že aj ja som bola kedysi mladá,“ s tými slovami opustila kúpeľňu a odišla do práce. Obe sme do seba rýchlo hodili tabletku a pozreli sa na seba. Nech mi bolo akokoľvek zle, nevedela som si predstaviť lepšiu parťáčku ako Cass.
„Aj tak sa mi dnes do školy nechcelo,“ zamrmlala som a postavila sa.
„Ani mne. Zbytočnosť,“ Cass nasledovala môj príklad a taktiež sa postavila. Kým ja som spláchla záchod, ona sprchou umyla vaňu a s jedným vandlíkom sme sa pobrali naspäť do postele. Moja izba vyzerala príšerne. Jedny šaty, druhé šaty, jedna topánka bola na stoličke, druhá pod posteľou, tretia na zemi a popravde ani neviem, kde je štvrtá.
Akoby toho nebolo málo, pár sekúnd po tom, ako sme sa uložili, mi zazvonil telefón.
„Áno?“ zamrmlala som.
„Dobré ránko, zlato. Ako sa cítiš?“ úškrn, ktorý mal na perách sa nedal prehliadnuť ani cez telefón.
„Exceletne. Za pár minút som v škole,“ povedala som ironicky.
„To sa teším. Som zvedavý, aký zaujímavý večer si mala,“
„Niečo mi hovorí, že ty vieš, aký večer som mala,“ a dosť ma to desí, pretože ja netuším čo sa dnes v noci dialo.
„Skôr by ma zaujímalo, kde sú moje tri spolužiačky, ktoré mali mať nultú hodinu,“ budem znieť hnusne ale bola som veľmi rada, že aj dievčatám bolo rovnako zle ako nám.
„Možno ešte stále tancujú na stole,“ zasmiala sa Cass potichu.
„Neviem. Idem si ešte na pár minút ľahnúť a potom určite prídem,“ hovorila som čisté hlúposti a obaja sme to vedeli. Budem rada, ak sa z postele postavím počas obeda.
„Pospi si, zlato. Po tréningu sa zastavím,“ Aaron bol úžasný frajer. A opäť som sa cítila príšerne, že som si vôbec myslela, že som ho podviedla. Nezaslúžil si to.
Okolo pol druhej sme sa s Cass obe zobudili a cítili sme sa o dosť lepšie. Odmaľovali sme si včerajší make-up, spravili drdol, obliekli legíny a obrovské mikiny, a vybrali sme sa dole. Randa nám popriala dobré ráno alebo jej slovami dobrý olovrant. Posadili sme sa za stôl a každá sme zjedli za tanier Randinho skvelého vývaru.
Neviem, čo doň dala, ale jednoznačne som sa cítila ako znovuzrodená. Hlava ma už vôbec nebolela a myšlienky o tom ako už nikdy nebudem piť sa z nej taktiež vyparili. A podľa toho ako Cass nabrala farbu som usúdila, že je na tom rovnako.
„Budem musieť ísť domov. Už aj tak mám problémov až po krk. A na začiatku leta má prísť Tristan. Na celé leto,“ prekvapene som sa na ňu pozrela.
„Rozídeš sa s ním?“ vyletelo zo mňa.
„Áno. Aj on už určite očakáva koniec. A nie, nerozídem sa s ním kvôli Royovi a nie ani na to nemysli. Brandon s tým nemá už dupľom nič spoločné. Tristan je skrátka cudzí človek pre mňa,“ rozumela som jej. Tristana som poznala ešte zo škôlky, kam sme spolu chodili. No keď sa odsťahoval, bolo jasné, že ich vzťah to neprežije.
„Celkom v našej partii chýba,“ priznala som nakoniec.
„Máme sa dobre aj bez neho,“ zasmiala sa Cass.
Taniere sme hodili do umývadla, Cass si pobalila všetky svoje veci a odprevadila som ju až k autu. Dohodli sme sa, že si dáme zajtra skoré raňajky vo Freddie´s a pokúsime sa spomenúť si na čo najviac vecí zo včerajšieho večera. Aj keď sa to javí ako nemožné.
Aaron po tréningu naozaj prišiel. Našiel ma ležať v posteli zakrytú až po uši, ako pozerám telku. Neušiel mi jeho úsmev, keď zbadal vedľa postele vandlík, ktorý som tu pre istotu nechala od rána.
„Poviem to len raz, tak si to poriadne zapamätaj. Mal si pravdu, nemala som nikde chodiť,“ vzdychla som, keď si sadol vedľa mňa.
„Aspoň si sa zabavila,“ zasmial sa Aaron a pohladkal ma po vlasoch.
„Áno, na úkor čoho?“
„Ešte ti je zle?“
„Nie, nie. Som len znudená a unavená,“ priznala som a posadila sa.
„Stacy nakoniec prišla do školy. Rodičia ju donútili. Keď vie v pondelok piť, vie ísť v utorok aj do školy,“ zasmial sa Aaron.
„Chudinka,“
„Ukazovala mi fotky zo včera,“ na tvári mal opäť svoj povestný úškrn.
„Preboha… Zo včera sú nejaké fotky?“ nešťastne som sa hodila naspäť do perín, sprevádzaná Aaronovým smiechom.
„Áno. A ak ti to pomôže, vyzerala si naozaj sexy. Nikdy som ťa netipoval ako dievča, ktoré tancuje na stole a lieva niekomu vodku z fľaše do úst,“ zakryla som si tvár rukami, akoby to malo zastaviť jeho slová.
„A nechaj ma hádať, ani to, ako si mi o tretej ráno volala, si nepamätáš,“ prekvapene som sa naňho pozrela. „Ja som ti volala?“ táto noc už ani nemôže byť horšia.
„Áno. Vraj pre vás prišiel kočiar z popolušky a vy musíte ísť domov v tekvici. Taxikár ti trikrát zopakoval, že ak ešte raz nazveš jeho žltý taxík tekvicou, nechá ťa ísť pešo,“ naozaj som nevedela, či sa mám smiať alebo plakať.
„Prečo práve popoluška?“
„Pretože si stratila topánku. Ale ako mi stihol taxikár opäť povedať, mala si ju priviazanú o kabelku, aby si ju nestratila.“
„Ty si volal s taxikárom alebo so mnou?“ zamrmlala som zahanbene.
„Niečo medzi. Volala si mi, aby som mu nadiktoval tvoju adresu lebo ty si ju nepamätáš.“
„Prosím, však to je už všetko.“
„Áno…och vlastne nie. Keď ste vystupovali, povedala si taxikárovi, mimochodom volal sa Colby, že ti môže závidieť vzťah so mnou. Lepší sex si vraj ešte nikdy nezažila.“
„Klameš. To som určite nepovedala,“ tvár mi horela zahanbením, no zároveň som sa dobre bavila. Ako vôbec opitému človeku môžu takéto veci napadnúť?
„Prisahám.“
„Aaron, ja už v živote nebudem piť,“ povedala som a bola som celkom isto rozhodnutá dodržať to. Minimálne do piatku. Môj frajer si ma láskyplne pritiahol k sebe a pobozkal ma. Presne to som potrebovala celý deň. Jeho.
„Čo pozeráš?“
„Friends. Je to klasika,“ vedela som ten seriál už naspamäť, no vždy, keď som sa dostala k poslednej časti, plakala som ako malé dieťa.
„Máte dole zmrzlinu?“
„Áno. Ale zober slaný karamel, nie obyčajný. Ten je nechutný. Teda, ja neznášam karamel.“
„Slaný karamel je tiež karamel, vieš o tom? A Karamelové frapé vo Freddie’s je tiež karamelové,“ Aaron sa na mňa pobavene pozrel.
„Viem. Ale toto je skutočne karamelový karamel a ten nemám rada. Keď ho nie je veľa, tak je fajn. Lepší ako vanilka.“
„Ty máš problém aj s vanilkou? Prečo s tebou vôbec chodím,“ nebrala som to ako otázku, na ktorú by bolo treba odpovedať. Preto sa postavil a o chvíľu už bol naspäť s dvomi lyžičkami a zmrzlinou. Ja som zapla seriál a užívala si každú sekundu strávenú v Aaronovom objatí. Nič pekné ale netrvá večne, však?
„Preboha, Madison vyzeráš hrozne. To je vlastne jedno, už som sa to naučila ignorovať. Aaron, ideš na chvíľu so mnou vedľa?“ zmätene som sa pozrela na Allison, ktorá len tak vpadla do mojej izby.
„Nič sa nezmenilo, odkedy si sa ma to pýtala naposledy,“ odvetil Aaron nezaujato.
„Dopekla, kašli na ňu a poď na chvíľu vedľa. Je to takmer mesiac, odkedy sm…“
„Allison, je mi to jedno. Zavri sa sebou dvere a ži svoj úbohý život,“ moja sestra spravila presne to, čo Aaron povedal. Zabuchla za sebou dvere a odišla. Medzi nami sa zatiaľ rozhostilo ticho, pretože obaja sme vedeli ako tá veta mala skončiť.
Pred mesiacom sa rozišli. Pred mesiacom spolu posledný krát spali. A Allison ho chcela očividne naspäť. A vyzerala byť odhodlaná spraviť čokoľvek, len aby ho získala.
„Včera sme našli s Brandonom perfektný byt,“ povedal Aaron nakoniec, aby prelomil ticho.
„Naozaj? Aký a kde?“
„Nie je príliš veľký do zasa pre nás dvoch úplne ideálny. Skvelá lokalita, aby sme to nemali ďaleko do školy a zároveň stále blízko pri mame. Dve kúpeľne a izby na opačných stranách, takže je to zaistené súkromie. Dokonca tam je aj jedna menšia hosťovská izba. Dnes sa o tom chystám povedať mame, no som si takmer istý, že ho vezmeme,“
„Toto je naozaj veľký krok. Ste na to určite pripravení?“ spýtala som sa zľahka. Nechcela som, aby si myslel, že v neho neverím. No obaja sú stále mladí a osamostatniť sa je čin, ktorý sa nedá zvládnuť za týždeň. Čaká ich kopec zodpovednosti a povinností.
„Nie, ale viem, že to zvládneme. Bude to v poriadku,“ úprimne sa mi zapozeral do očí a ja som uverila všetkému, čomu veril on. Tak by to malo vo vzťahu byť.
AARON Kapitola 39: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
