KAPITOLA I.
Madison! Zober toho psa konečne von! Pozri sa na svoju sestru, s Lette je vonku už cez dve hodiny,“ vtrhla mi do izby nahnevaná mama s mojím psom za pätami. V ruke držala ružovú vôdzku, na ktorú Elisa vášnivo pozerala. Ešte stále si spomínam na tie časy, kedy sa pred vôdzkami skrývala pod stolíkom v obývačke, aby nemusela chodiť von. Teraz by za prechádzku dala všetko.
,,Uvedomuješ si, že je hlavne s Aaronom a nie so psom, však?“ samozrejme, bola to len zbytočná rečnícka otázka, na ktorú sa moja mama nechystala odpovedať. Hodila mi vôdzku na posteľ a s dobrým pocitom, že nemusí ísť von ona a odišla z mojej izby.
Moja čistokrvná borderská kólia trpezlivo čakala, kým sa prezlečiem z teplákov do niečoho vhodného našej štvrte. Vytiahla som si obyčajné čierne džínsy, ktoré som chcela doplniť mojou obľúbenou mikinou, ktorá zázračne chýbala v mojej skrini. To znamenalo jediné. Má ju Allison, moja sestra.
S Allison sme si nikdy neboli blízke. Už od mala bola veľmi súťaživá a vždy musela byť tá najlepšia. Mama do mňa celý život vštepovala, že múdrejší vždy ustúpi. A presne to som celý život aj robila. Nechávala som svoju sestru vyhrávať v každej spoločenskej hre, v každej školskej olympiáde a podobne. Neviem, kedy presne sa z nej stal človek, ktorým je dnes, ale nespoznávam ju. Odkedy sa stala jednou z najpopulárnejších roztlieskavačiek, strieda chlapcov každý mesiac. A keď poviem každý mesiac, myslím to vážne. Má určený deň v mesiaci, kedy sa s nimi rozíde a potom sleduje, ako sa k nej chcú dostať naspäť.
Zahnala som však všetky zlé myšlienky o mojej sestre, pripla vôdzku Elise na krk a zbehla s ňou dole. Čiernobiela guča chlpov sa posadila pred dvere a vírila prach, kým som sa obúvala. Z vrecka zimnej bundy som si ešte rýchlo vytiahla slúchadlá a potom konečne vyšla z domu. Samozrejme, presne ako som čakala, Allison sedela na múriku pred naším domom a intenzívne sa venovala jej terajšiemu frajerovi, Aaronovi Kyleovi. Aaron je v našej škole asi rovnako veľké zviera ako moja sestra, a preto si niektorí dokonca myslia, že im to vydrží dlhšie ako mesiac, no to nepoznajú moju sestru.
Verím, že občas aj ona rozmýšľa o tom, že si Aarona nechá, pretože aj napriek tomu, že ju nikdy nepriťahovali tmavovlasí chlapci, Aaron môže byť pokojne výnimkou. Vyzeral, že k mojej sestre naozaj niečo cíti, no taktiež som si ho nevedela úplne predstaviť, ako ju prosí na kolenách o druhú šancu, keď sa s ním rozíde. Pretože presne o to jej ide.
,,Keď už berieš toho psa von, mohla by si zobrať aj môjho…nejako sme to nestihli.“ Odlepila svoje pery od Aaronových, ako počula otvorenie bránky. Hlavu som okamžite otočila k plotu, na ktorom boli priviazané psy, ktoré unudene spali na zemi, zatiaľ čo sa ich páni venovali jeden druhému.
,,Ale jasné, nechce aj tvoj mesačný úlovok, aby som vzala aj jeho psa?“ s jemným nádychom irónie som prešla okolo nich a nezabudla som sa zohnúť a oboch psov pohladkať.
,,Nechápem, čím som si zaslúžila sestru ako ty,“ odvrkla Allison a pritiahla si Aarona naspäť k svojím perám. Nemala som dnes vôbec žiadnu náladu na hádku s mojou sestrou, tak som si jednoducho pustila hudbu a pokračovala v ceste.
…
Domov som prišla približne po trištvrte hodine, pretože sa začalo stmievať a taktiež aj ochladzovať. Štípali ma zápästia z Elisinho neustáleho ťahania, tak som si povedala, že je najvyšší čas prísť domov. V predsieni som našla Aaronove topánky, čo mi jasne naznačovalo, čo sa dialo, kým som nebola doma. Hlavne dúfam, že už skočili.
Odopla som Elise vôdzku a ona sa hneď nadšene rozbehla za Lette. Mama bola zatvorená v pracovni, do ktorej ju Allison vyhodí vždy, keď si sem privedie chlapa. Mama sa nám snaží vyjsť v ústrety najviac, ako sa dá, no občas to Allison zneužíva. Na jednej strane chápem, prečo sa mama vždy vyberie do pracovne. Úprimne si neviem predstaviť normálneho rodiča počúvať určité veci, ktoré sa dejú v živote ich detí. A áno, už veľakrát jej zakázali vodiť si sem chlapcov, no to jej nezabránilo chodiť k nim domov. Tak sa rodičia rozhodli, že takto aspoň budú vedieť, s kým trávi čas tento mesiac. Opatrne som otvorila dvere na pracovni, kedy náhodou spala, no bola hore a čítala si knihu.
,,Je ôsmeho. Za chvíľku to príde,“ povedala mama bez toho, aby zdvihla pohľad od knihy. Prefarbené hnedé vlasy mala zopnuté v jej typickom strapatom cope a na nose jej padali okuliare, ktoré nosila iba doma a bola zamotaná v jej čiernom župane.
Ani som si neuvedomila, že už za dva dni to príde, veľká očakávaná dráma, na ktorú sa teší asi celá škola. Aaron je veľké zviera, nikto nevie, čo spraví, keď ho Allison pošle k vode.
,,Som zvedavá, aký dôvod si vymyslí tentokrát,“ povedala som a sadla si na starú posteľ oproti mame.
,,Chudák ten chlapec, s ktorým sa rozišla kvôli tomu, že si zle nalakovala nechty.“ Spoločne sme sa zasmiali nad spomienkou nechápajúceho Hollanda, keď na neho moja sestra začala po mesiaci moja sestra kričať, že na ňu príliš tlačí s jej láskou a je z toho tak mimo, že si nedokáže nalakovať ani vlastné nechty, tak bude lepšie, ak sa rozídu.
S mamou sme si to všimli už dávnejšie, no Allison si nedala povedať. Veľakrát sa jej mama snažila prehovoriť do duše, snažili sme sa prísť na to, prečo to vlastne robí, ale nič nám nevychádzalo. Allison nikdy nezaujímal náš názor, pre ňu som bola ako nájomník, ktorý zadarmo býva s ňou v jednom dome. Nikdy si nedala povedať, vždy sa otočila a tvárila sa, že nepočuje ani slovo z toho, čo jej mama hovorí.
Zo začiatku som si vôbec nebola istá, či vie, akú povesť má v našom okolí. Neboli sme si isté, či jej nevadí, keď ju susedia nazývajú kurvou, ľahkým dievčaťom. Niektorí si dokonca mysleli, že jej za to chlapci platia. A presne tým pohľadom sa pozerali aj na našu celú rodinu, ako keby sme takí boli všetci. Viem, že to mamu trápilo, ale Allison ju nepočúvala nikdy a otec bol doma zriedkavo. Podľa mňa otec poriadne ani nevedel, ako to s ňou vyzerá teraz.
,,Alebo pamätáš sa na Toma? Chudák, naozaj mi bolo ľúto, keď ho poslala domov po tom, ako jej navaril tú honosnú večeru.“
,,To bol ten čiernovlasý, ktorý vedel, že to je už mesiac, a preto varil a piekol celý deň a Allison sa s ním rozišla kvôli tomu, že si v to ráno vlastne zmyslela, že bude vegánka a on to telepaticky nezistil?“ spýtala sa mama s úškrnom.
,,Presne ten,“ zasmiala som sa.
Ešte sme chvíľu rozoberali jej priateľov, no potom sme počuli buchnúť vchodové dvere, čo znamenalo, že Aaron odišiel. Vybrala som sa do kuchyne, spraviť si toast, pri ktorom mi asistovala Elisa s Lette, ktoré sa nadšene podlizovali, obtierali sa o moje nohy a hypnotizovali ma tými ich očami. Samozrejme, keďže ja som tá sestra, ktorá zdedila srdce, nemohla som ich nechať len tak a hodila som tým dvom nezbedniciam kúsky šunky.
Potom som sa už len vybrala do izby, položila si horúce jedlo na posteľ, zapla laptop a pustila si môj terajší obľúbený seriál, The Order. Pozerala som, pokým som jedla, potom som ho znova vypla a vybrala sa do kúpeľne. V sprche som strávila hodnú chvíľu, umyla som si vlasy asi trikrát, len aby som nemusela ísť von. Potom som si umyla tvár, dala nejakú masku, ktorú mi odporučila Cass, moja najlepšia kamarátka už odkedy si pamätám. Nakoniec som si ľahla do postele so zapnutým seriálom, až kým som nezaspala.
…
Štvrtkové rána mám zo všetkých asi najradšej. Prvé dve hodiny sú tak postrádateľné, že na ne nikdy nechodím, čo mi pridáva možnosť spánku o 2 hodiny. Takže ako vždy som sa zobudila do prázdneho domu a jedinú spoločnosť mi robili dve fenky spiace pri mojich dverách. Vždy spali pri miestnosti, v ktorej niekto bol, ako keby sa rozhodli nás chrániť. Bolo to vážne milé, no potom taktiež nastali tie situácie, kedy idem rozospatá na záchod v noci a z čista jasna na mňa zasvietia psie oči. Alebo keď si ich nevšimne, potknem sa a o pol tretej ráno sa rozvalím v strede chodby. Na moju obranu, stalo sa to aj Allison.
Zo skrine som vytiahla obyčajné čierne džínsy, šedé tričko, ktorého koniec som si zviazala do uzla a k tomu rifľovú bundu. Netrvá mi každé ráno takto rýchlo vybrať outfit, ale v noci som o tom rozmýšľala, aby som mohla spať ešte o 10 minút dlhšie. Rýchlo som sa namaľovala. Rozhodla som sa, že toto je ten outfit, ktorý potrebuje linky. Potom som zbehla do obrovskej kuchyne, v ktorej najviac času trávila naša domáca Miranda, ktorá už aj teraz pripravovala obed.
,,Slečna Madison! Zase ste nešli do školy včas?“ spýtala sa karhavo. Pracuje u nás už cez 10 rokov a vnímam ju viac ako druhého otca než domácu. Randa, ako sme ju volali, bola postaršia pani plnšej postavy, ktorá stále nosila kvetované tričká, šaty, zástery, dokonca raz mala ružové kvetované kraťase. No aj napriek tomu si už nevieme predstaviť život bez nej.
,,Definuj včas, Randa. Aj tak by som tam iba spala, to môžem robiť aj doma. Čo máme na raňajky?“ hlavu som už stihla strčiť do chladničky a môj žalúdok bol nadšený z celej tej kopy jedla.
,,Odložila som vám pudingy, vaša sestra sa ich chystala zjesť všetky,“ povedala Randa a z vrchnej poličky vytiahla dva čokoládové pudingy s ovocím a piškótami. Keď uvidela detskú radosť v mojich očiach, zľahka sa zasmiala a položila ich na pult.
,,Čo by som bez teba robila,“ povedala som a s chuťou sa pustila do raňajok. Keď som dojedla, vzala som si kľúče od auta, na ktoré som na rozdiel od mojej sestry prispela, a vybrala sa do školy. Cesta netrvá dlho, iba nejakých 10 minút. Teda to záleží od toho, ako veľmi dodržujete predpisy. S mojou partiou máme zvyk meškať každé ráno na hodinu. Ale to sa netýka štvrtkov, pretože som jediná, ktorá tie hodiny považuje za nedôležité.
Chcem ísť na medicínu, takže moje priority sú hlavne biológia a chémia, nie dejiny a španielčina. Ten jazyk nenávidím zo všetkého najviac a môj triedny, ktorý ho s radosťou učí, mi ho deň čo deň znechucuje ešte viac.
Našťastie ma moja partia pozostávajúca z troch dievčat a dvoch chlapcov už čakala pred hlavnými dverami školy. Na niečom sa smiali a boli takí ponorení do konverzácie, že si ani nevšimli, kedy som sa pri nich zastavila. Cass, najúprimnejší člen našej partie, si ma všimla ako prvá. Po nej nasledovala krátkovlasá čiernovláska Diana, ktorá moju prítomnosť oznámila nízkej blondíne Alice, ktorá bola hneď predo mnou. Roy a Dylan mi kývli na pozdrav a nechali dievčatá, aby ma objali, ako keby sme sa nevideli tri roky.
Za ten čas, ktorý som s nimi strávila, som si na neustále objímanie zvykla. Nemala som na výber.
,,Ideš práve včas na anglickú literatúru, dúfam, že si si prečítala to dielo, ktoré sme mali,“ povedala Cass po ceste do druhej budovy. Zmätene som sa na ňu pozrela, čo jej prezradilo, že ani neviem, že som mala niečo čítať.
,,Antigonu sme mali prečítať. Teda aspoň myslím, ja som to tiež nečítala,“ povedala a pokrčila ramenami.
,,Nevadí, Victor to určite čítal, dáme sa s ním do skupiny,“ povedala som a mávla rukou. Victor je jeden z našich spolužiakov. Je to taký ten typ študenta, ktorý sa každý deň poslušne pripravuje do školy, nechodí nikdy von a podobne. Proste šprt.
,,Hej, presne v to som dúfala aj ja,“ zasmiala sa Cass a spoločne sme vošli do triedy. Všetci už sedeli na miestach a profesor čakal len na nás. Ako vždy. Sadli sme si na svoje obvyklé miesta, ktoré boli samozrejme neobsadené. V našej triede panovala taká hierarchia. Každý mal svoje miesto aj bez toho, aby sme mali určený zasadací poriadok.
,,Je milé, že ste nás poctili svojou prítomnosťou, dievčatá, ale môžeme sa už venovať hodine?“ spýtal sa profesor. Bol nový a pred všetkými týmito bohatými deckami nemal žiaden rešpekt. Bol mladý, dokonca až tak, že sme čakali, ktorá si s ním začne ako prvá.
,,Samozrejme, veď preto sme tu,“ nadhodila som veselo, no na lavici som stále nemala ani zošit, ani učebnicu. Profesor to nijako nekomentoval a začal rozprávať o nejakom hlavnom hrdinovi knihy, ktorú sme mali čítať už minulý týždeň. S Cass sme ho vôbec nepočúvali a rozoberali sme, čo podnikneme zajtra.
Piatok sme vždy chodili do mesta, no najlepšie bolo, keď mal niekto z nás voľný dom. Áno, všetky tie povestné párty, kde autá parkujú po celej ulici, aj keď nikto nechápe, prečo idú autami, keď budú piť. Samozrejme, tie sa tu konajú a aj napriek tomu, ako rady sme tam kedysi s Cass chodili, prestali sme. Prinášalo to iba samé problémy, doťahovačky s mojou sestrou, veľa zlomených sŕdc a hlavne Diana a Alice vôbec nie sú tie typy dievčat, ktoré by išlo na veľkú párty.
…
Škola ubehla až prirýchlo, čo som bola prekvapená, no zajtra ma čakali tri písomky a jeden referát. Samozrejme, vedela som o tom už asi tri týždne, no prečo by som si to nenechala na poslednú chvíľu? Jediná dôležitá písomka z týchto všetkých bola z chémie. Na tú som sa chcela učiť. Možno aj ten referát nejako spravím, predsa len nájsť základné informácie o Anne Brontëovej nebude až také ťažké.
Prvá vec, ktorú som spravila, keď som prišla domov, bola rýchla prechádzka s Elisou, aby sa mama nesťažovala, že ju zanedbávam. Keď som sa vracala domov, videla som, ako z príjazdovej cesty práve odchádza Aaronovo auto. Nevyzeral naštvane, no zjavne sa niekam ponáhľal.
Vybrala som sa teda dovnútra a našla moju sestru sedieť za kuchynským pultom s jogurtom v ruke a oblečenú len vo veľkom pánskom tričku. Nie som istá, komu presne patrilo. Mama mi hovorila, že sa včera rozprávala s Allison o nadchádzajúcom rozchode s Aaronom, no ako vždy ju nepočúvala a stále si mlela svoje.
Dokonca som sa dozvedela, že pani Summersmithová si zastavila moju mamu v obchode a pýtala sa jej na výchovu jej detí, konkrétne Allison. Doslova sa mamy spýtala, či sa aj ona správala ako lacné dievča, keď mala 17. Aj keby mi bolo jedno, čo sa hovorí o Allison, mama si toto nezaslúži. Viem, že nás vychovala najlepšie, ako len vedela. Nezaslúži si počúvať takéto reči kvôli mojej nepodarenej dvojičke.
Niekedy som dokonca rozmýšľala nad tým, že Allison a ja nemáme ani jednu rovnakú vlastnosť, teda pokiaľ viem. Takže moja a Cassina teória je, že sme mali byť pôvodne jeden človek, no príroda mala už málo ľudí, tak sa rozhodla rozdeliť tohto jedného uceleného človeka a spraviť z neho dvoch. Hej, vravím, že to je len teória.
,,Môžem sa s tebou porozprávať?“ spýtala som sa nakoniec sestry, ktorá z toho bola rovnako prekvapená ako ja.
,,A o čom?“ povedala povýšenecky a naďalej jedla jogurt, od ktorého poriadne ani nezdvihla zrak.
,,O Aaronovi,“ nemala som presne vymyslené, čo jej poviem, ale dúfala som, že stihnem rýchlo vymyslieť niečo, čo zaberie.
,,Čo máš s Aaronom?!“ vyštekla po mne a prudko vstala zo stoličky.
,,Čo? Nemám nič s Aaronom!“ udivene som sa pozrela na sestru.
,,Tak čo potom?“
,,Nerozchádzaj sa s ním zajtra,“ Allison sa zatvárila veľmi prekvapene, dokonca mi chvíľku ani neodpovedala.
,,A to si hovoríš sestra?! Chceš mi prebrať môjho chlapa?!“ doslova mi vyrazila dych. Čo mám ja preboha s Aaronom? Veď ani nie je môj typ.
,,Allison, nič také som nepovedala. Aaron je posledný, s kt…“
,,Ty chceš, aby som s ním chodila len preto, aby sem mohol stále chodiť, však? Pretože chápeš, že inak by sa na teba ani nepozrel!“ samoľúbo sa uškrnula. O čo jej ide?
,,Bože Allison, mohla by si ma chvíľku počúvať? Aaron ťa ľúbi, nemusíš sa s ním..“
,,Myslíš si, že máš vôbec nejakú šancu? Pozri sa na seba a pozri sa na mňa. On nie je tvoja liga. Tak zostaň láskavo pri zemi!“ vykríkla zrazu na mňa. Počkať, čo? Tak ja sa jej snažím dohovoriť, aby pred ľuďmi nevyzerala ako štetka a ona mi toto povie?
Uznávam, že sme naozaj nikdy neboli kamarátky, často sme sa hádali, ale toto? To snáď nemyslí vážne. Poviem jej, aby sa s ním nerozchádzala, pretože mu na nej naozaj záleží a aj ona s ním ten mesiac bola šťastná, takže by im to pokojne vydržalo aj dlhšie, ale ona nie! Ona to prekrúti na to, že som doňho zamilovaná. Čo si ona o sebe vôbec myslí?
,,Myslíš, že sa na teba vôbec pozrie? On je niekde tu,“ ukázala rukou vysoko do vzduchu.
,,A ty si niekde tu,“ čupla si, aby mohla ukázať najmenšiu milimetrovú vzdialenosť od zeme. Ako môže niekto toto povedať o svojej vlastnej sestre?
A presne vtedy som sa rozhodla. Spravím všetko, čo bude treba, aby som ho získala. Získam Aarona Kylea, aj keby ma to malo stáť posledné zvyšky dôstojnosti.
Máš sa na čo tešiť, Allison Whiteleeová!
AARON Kapitola 1.: Pokračovanie príbehu už o týždeň v sekcii publikácie.
