Testy na zvieratách v mene vedy

Prvý zákon o zákaze testovania kozmetických prípravkov vošiel do platnosti už v roku 1998. Faktom však ostáva, že aj napriek pribúdajúcim uzneseniam Európskeho parlamentu používať alternatívne metódy výskumu, dodnes takmer 80 % krajín sveta stále povoľuje testy kozmetických výrobkov na zvieratách. Je to však nevyhnutné?

Testy na zvieratách v skratke

Výskumy vykonávané na živých zvieratách sú realizované na účely výskumu základnej biológie a chorôb, hodnotenia účinnosti nových liekov a testovania ľudského zdravia alebo environmentálnej bezpečnosti spotrebných a priemyselných výrobkov (kozmetika, čistiace prostriedky pre domácnosť, potravinové prísady, farmaceutické výrobky, priemyselné, agrochemické látky, atď.).

Všetky postupy, dokonca aj tie, ktoré sú klasifikované ako „ľahké“, spôsobujú zvieratám fyzické i psychické utrpenie. Väčšina zvierat pokusy neprežijú, sú usmrtené na konci experimentu, alebo znovu použité v nasledujúcich testoch.

Prvé tri krajiny EÚ, ktoré používajú zvieratá na testy, sú Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo, no celosvetové prvenstvo patrí Číne. Britské štatistiky odrážajú použitie viac ako 3 miliónov zvierat každý rok, a to tento počet nezahŕňa zvieratá chované na výskum, ale usmrtené ako „prebytočné“ bez použitia na konkrétne experimentálne postupy. Aj keď tieto zvieratá stále znášajú stres a depriváciu života v sterilnom laboratórnom prostredí, ich životy nie sú zaznamenané v oficiálnych štatistikách.

Najčastejšie ide o myši, ryby, potkany, králiky, morčatá, škrečky, hospodárske zvieratá, vtáky, mačky, psy, miniprasiatka a primáty.

Metódy testovania

• Nútená chemická expozícia pri testovaní toxicity, ktorá môže zahŕňať nútené kŕmenie, inhaláciu alebo vpichovanie do tela
• Vystavenie účinkom liekov, chemikálií alebo infekčných chorôb na úrovni, ktorá spôsobuje choroby, bolesť a strach alebo smrť
• Genetická manipulácia (napr. pridanie alebo vyradenie jedného alebo viacerých génov)
• Zarážka do uší a orezanie chvosta na identifikáciu
• Krátke fyzické obmedzenie na pozorovanie alebo vyšetrenie
• Dlhodobé fyzické obmedzenie
• Spôsobenie rán, popálenín a iných poranení a chirurgických zákrokov za účelom skúmania hojenia
• Pôsobenie bolesti na štúdium jej fyziológie a liečby
• Experimenty s chovaním určené na spôsobenie utrpenia (napr. úraz elektrickým prúdom alebo nútené plávanie)
• Manipulácie na vytvorenie „zvieracích modelov“ ľudských chorôb ako rakovina, mŕtvica a depresia
• Zabíjanie dusením oxidom uhličitým, lámaním krku, odťatie hlavy, atď.

Produkty testované na zvieratách

Najväčšia reforma zákazu testovania na zvieratách sa týka kozmetických produktov. V máji 2018 prijal Európsky parlament uznesenie, v ktorom žiada globálny zákaz testovania kozmetiky na zvieratách do roku 2023. Napriek tomu, že v rámci Európskej únii, štáty využívajú alternatívne metódy skúmania, mnohé zo svetovo populárnych značiek sa vyskytne aj na našom trhu. Carl Westmoreland, vedúci výskumník pre bezpečnosť Unileveru, uviedol, že práve tento zákaz v EÚ spred niekoľkých rokov priniesol do tejto sféry viac inovácií.

Napríklad v Číne je testovanie kozmetického produktu na zvieratách ešte stále podmienkou vstupu na trh. Podľa zoznamov organizácie Peta medzi najznámejšie značky, s ktorými sa môžeme stretnúť patria:

Aj menované globálne spoločnosti si začínajú postupne uvedomovať princípy etickosti a udržateľnosti. Mnohé sa preto pripravujú na prechod k vegánskemu a  „cruelty-free“ modelu.

Kozmetické zložky a ich výrobky jednoducho musia byť pre zákazníkov bezpečné a za bezpečnosť sú zodpovední výrobcovia. Tí musia disponovať údajmi o bezpečnosti daného kozmetického výrobku, ktoré podporujú jeho používanie. Pokiaľ výrobca takéto údaje o bezpečnosti nemá k dispozícii, svoje výrobky nemôže ponúkať na predaj.

Ľudské a zvieracie gény nie sú totožné

Nezávislé vedecké prehľady ukazujú, že výskum využívajúci zvieracie zložky, neadekvátne korešponduje s ľudskými pacientmi. Štúdie na zvieratách nedokážu predpovedať skutočné výsledky u ľudí a to až v 50 – 99,7 percentách prípadov. Je to zapríčinené tým, že testované druhy len zriedka prirodzene trpia rovnakými chorobami ako ľudia. Aj keď príznaky môžu byť podobné, disponujú zásadnými rozdielmi v genetike, fyziológii a biochémii. To môže viesť k odlišným reakciám na chorobu aj na možné spôsoby liečby.

Z historického hľadiska, mnohé výskumy chorôb praktizované na zvieratách, napriek desaťročiam skúmania zaznamenali malý alebo žiadny pokrok. Asi 300 miliónov ľudí v súčasnosti trpí astmou, avšak za posledných 50 rokov boli k dispozícii iba dva typy liečby. Na zvieratách bolo testovaných viac ako tisíc potenciálnych liekov na mozgovú príhodu, ale iba jeden z nich sa ukázal ako účinný u pacientov. Rovnako je to aj v prípade rakoviny, myši sa vedcom poradilo umelo nakaziť a následne aj vyliečiť, na ľudí však rovnaká liečba nezaberá. A je to ten istý príbeh s mnohými ďalšími závažnými ľudskými chorobami.

Jedna štúdia mediálneho pokrytia vedeckých stretnutí dospela k záveru, že novinové správy často vynechávajú zásadné informácie a že verejnosť môže byť zavádzaná, pokiaľ ide o platnosť a relevantnosť prezentovanej vedy. Pretože experimentátori zriedka zverejňujú výsledky neúspešných štúdií na zvieratách, ďalší vedci a verejnosť nemajú ľahký prístup k informáciám o neúčinnosti pokusov na zvieratách.

Možne alternatívy

Testovanie na zvieratách sa nahradilo alternatívami, pri ktorých nie sú prítomné zvieratá, napríklad odoberanie vzoriek ľudských tkanív a testovanie látok na nich v testovacej rúrke, uskutočňovanie experimentov pomocou počítačových modelov a programov, sledovanie veľkého množstva štatistických údajov.

Napríklad Avon, Unilever či Procter & Gamble svoju kozmetiku testujú len čiastočne na zvieratách. Začali využívať vreckovky na syntetickom kožnom tkanive, ktoré je vytvorené z buniek odobratých z kože darovanej počas procedúr, ako sú redukcia prsníkov, obriezka či liposukcia brucha.

Ďalšie možnosti:

• Fyzikálno-matematické metódy
• Testovanie baktérií v skúmavke
• Testovanie rias a húb
• Počítačové simulácie
• Dobrovoľníci, ktorí sú ochotní otestovať výrobky či jednotlivé zložky na sebe

„Musíme preorientovať a prispôsobiť nové metodiky pre ľudí, aby sme porozumeli biológii chorôb u ľudí“

 Dr. Elias Zerhouni, Národný inštitút zdravia (NIH)

Aký máte názor na výskum na zvieratách? Podporujete ho? Zohľadňujete pri výbere produktov aj spôsob testovania? Neváhajte a podeľte sa s nami v komentároch!

A nezabudni, SLEDOVAŤ PLOTPOINT.SK sa oplatí.

Zdroje: peta.org, soaphoria.sk, hsi.org, forbes.sk, kvitok.sk
Zdroj ilustračného obrázka: aldf.org