KAPITOLA XXXIV

Všetko ma bolí. Boli prvé myšlienky, ktoré mi prebehli hlavou, keď som sa zobudila. Nohy som mala zamotané medzi Aaronovými, ležala som stále na jeho ruke, ktorá mu musela už dávno odumrieť. A aj napriek tomu to bolo najkrajšie prebudenie, aké som kedy zažila.

  „Vypni to, Whiteleeová,“ zamrmlal Aaron rozospato. Uchechtla som sa, načiahla som sa za mobilom a vypla budík. Dnes sme mohli spať o hodinu dlhšie, keďže sme obaja išli až na druhú hodinu do školy, no po dnešnej noci som mala pocit, akoby som nespala týždeň.
  Unavene som sa ponaťahovala a posadila sa. Musela som vyzerať hrozne, keďže som si včera večer ani len neučesala vlasy. Teda niežeby mi to po tejto noci nejako pomohlo.

  „Ako je možné, že aj po ráne a divokej noci vyzeráš úžasne?“ spýtal sa Aaron chraplavo a pobozkal ma na odhalené rameno.

  „Preháňaš,“ zamrmlala som s úsmevom na tvári.
  Aby sme všetko poriadne stihli, bol najvyšší čas postaviť sa z postele a ísť sa pripraviť. Preto som nechala Aarona ležať v posteli a vybrala som sa do kúpeľne, kde som okamžite zapojila žehličku do zásuvky. Opláchla som si tvár vodou, no ten prekliaty úsmev som nevedela umyť.

  Po pár sekundách som za sebou začula kroky, ktoré patrili jedine Aaronovi. Bez slova mi vypojil žehličku zo zástrčky a otočil ma k sebe.

  „Si nádherná, Maddie, nepotrebuješ nič z toho,“ rukou ukázal na všetky malovátka pohodené na stolíku. Zdvihla som hlavu hore a pobozkala ho. Aaron neváhal ani sekundu a jazykom mi prešiel po spodnej pere, aby si vypýtal vstup do mojich úst. V sekunde ma vyhodil na umývadlo za nami a pritiahol sa čo najbližšie ku mne.

  „Slečna Madison, vaša mama je na ceste hore,“ Randin hlas sa rozozvučal izbou. V sekunde som prestala bozkávať Aarona, ktorý sa len potmehúdsky uškrnul. Na túto časť som úplne zabudla.

  „Vďaka,“ zakričala som a zoskočila z umývadla.

  „Zostaň tu,“ prikázala som Aaronovi a vrátila sa naspäť do svojej izby. Rýchlo som hodila Aaronove veci pod perinu a sadla si na posteľ.

  „Dobré ránko,“ pozdravila mamina.

  „Dobré.“

  „Iba som sa chcela uistiť, či si dnes nezaspala. Ideš dnes poobede s Aaronom a jeho súrodencami?“ spýtala sa mama s úškrnom. Nenápadne som sa poobzerala po nejakých Aaronových veciach, ktoré by mohla vidieť, no nič som nenašla.

  „Ehm, áno, áno…ideme po škole do tej zoo,“ pritakala som.

  „Príde Aaron aj pre teba?“

  „Áno…oblečiem sa a každú chvíľu by tu mal byť,“ povedala som pohotovo.

  „Skvelé, tak si to užite… Och a dobré ráno, Aaron,“ a s týmito slovami sa vybrala preč z izby.

  „Čo? Počkať, čo? Ako?“ zmätene som koktala a premiestňovala pohľad z mamy na kúpeľňové dvere.

  „Zlatko…nabudúce, keď sa budete chcieť tváriť, že tu nie je, nech neparkuje pred naším domom,“ a s tými slovami opustila moju izbu. 

Zvyšok rána prebehol hladko. Obliekli sme sa – bolo to náročné, pretože Aaron zo mňa vyzliekal všetko, čo som si obliekla. Nakoniec som ho musela vyhodiť zo šatníka a obliecť sa sama. Randa nám pripravila raňajky v podobe toastov, na ktoré som mala neskutočnú chuť.

  Do školy sme prišli ruka v ruke, vystúpili sme z Aaronovho obrovského auta a vybrali sa smerom ku škole. Vlasy som mala prirodzene kučeravé, linky mi Aaron zakázal a pod jeho pohľadom som sa cítila ako najkrajšie a najšťastnejšie dievča na svete.

  Pred školou na nás už čakal Brandon s Nateom, s ktorými sme sa privítali a následne sa všetci spolu vybrali do školy. Bola som prekvapivá, že ľudia na nás stále vrhali nechápavé pohľady, no bolo mi to jedno. Ja som bola šťastná a to mi nikto nemôže pokaziť.

  „Čo máš ďalšiu hodinu?“ spýtal sa Aaron, keď sme sa dostali ku schodom.

  „Angličtinu, na treťom,“ povedala som.

  „My máme telesnú v druhej budove, ale môžem…“

  „Zvládnem prejsť sama na tretie poschodie,“ uistila som ho. Nemalo zmysel to naďalej rozoberať, tak sme sa rozlúčili a vydali sa svojou vlastnou cestou. Ešte predtým sme sa dohodli, že sa stretneme na obede a odtadiaľ pôjdeme rovno k Aaronovi pre jeho súrodencov.

  V triede som si sadla na svoje zvyčajné miesto a vyložila zošit z kabelky, ktorú som si taktiež položila na stôl. Profesorka O’Marie vošla do triedy a ako prvú vec zazrela na mňa.

  „Slečna Wihteleeová, to sa mi snáď len sníva,“ efektne si pretrela oči.  „Pán Kyle musí mať na vás dobrý vplyv,“ dodala uznanlivo. A až potom som si uvedomila, o čom hovorí. Ja som bola v škole načas. Nemeškala som ani minútu. 

Aarona som do obeda zazrela v škole len raz, no naše cesty boli rozdielne, takže sme nemali čas ani sa pozdraviť. Za to som mala ale dosť času na svojich kamarátov, ktorých som dosť zanedbávala a oni mi to dnes dali dosť pocítiť.

  Vzťah medzi Cass a Royom sa evidentne posunul na novú úroveň. Totižto, moja najlepšia kamarátka s týmto chlapcom koketne flirtovala celý deň. S Dylenom sme sa na toto divadielko pozerali každú chvíľu a vždy sme sa veľmi dobre zabavili. Boli do seba zbláznení, ale ani jeden z nich nechcel spraviť prvý krok.

  Do jedálne sme išli len my štyria, pretože Alice a Diana mali už iné plány. Inak povedané, do jedálne som prišla iba ja s Dylanom a pred nami kráčal zamilovaný párik.

  „Koľko im dávaš?“ spýtal sa Dylan, keď sme si vzali tácku.

  „Dva týždne, maximálne,“ odvetila som, keď som sa pozrela, ako sa Cass smeje na niečom, čo jej Roy práve povedal.

  „Do konca víkendu je určite v nej,“ uškrnul sa pri pohľade na nich.

  „Myslíte vy chlapi aj na niečo iné ako na sex?“ prevrátila som očami.

  „Nie,“ ozval sa za mnou hlas môjho frajera, ktorý ma objal zozadu a pobozkal.

  „Ale tu ide iba čisto o sex,“ ozval sa Brandon za nami.

  „Prečo?“ spýtala som sa nechápavo, no očividne s ním súhlasili všetci prítomní chlapci.

  „Moja zlatá, milá, neskúsená Madison. Pozri sa na ňu. Vyzerá ako bohyňa. Ja sám by som  nemal problém prehnúť ju hneď tu na tomto stole. Je to čisto chlapská vec, ale ona je nevinná a to chce každý. Akonáhle sa s ním vyspí, bude po jej nevinnosti a už nebude ničím vzácna. A vtedy ho omrzí a nechá ju tak,“

  „To je hlúposť,“ ozvala som sa okamžite.

  „Vážne? Pretože ak by s ňou chcel chodiť, už by to bol dávno spravil. Ona síce čaká, kým on spraví prvý krok ku vzťahu, no on len čaká kým roztiahne nohy,“ Brandon to podal ako úplne normálnu vec, no ja som bola naozaj vykoľajená. Toto je moja najlepšia kamarátka, preboha! 

  „To je…to nie je…to…,“

  „Teraz to možno znie ako hlúposť, ale taktiež som chlap a viem ako zmýšľame,“ smutne sa na mňa uškrnie. Neodpovedala som mu, len som si vzala obed a vybrala sa k stolu, kde si sadli Cass a Roy. Na moje prekvapenie dnes s nami sedel aj Brandon, ktorý si sadol oproti Cass. Naschvál.

  „Počuli ste o tej piatkovej párty?“ spýtala sa Cass, keď sme dojedli.

  „Áno, ale my sme vám chceli navrhnúť lepší program,“ povedal Aaron.

  „Aký?“ spýtala som sa.

 „Včera sme sa s Brandonom bavili, či by ste aj s ostatnými nechceli ísť cez víkend stanovať? Išiel by aj Nate, Tiff, Brandon, Amanda a ešte zopár ďalších spoluhráčov. Máme totižto zajtra zápas zopár hodín cesty odtadiaľto a je tam veľmi pekné prostredie. Zvykli sme tam stanovať každý rok, tak nás napadlo, či nechcete ísť s nami,“ ďalší víkend, ktorý nestrávim doma, ale niekde preč s Aaronom? Beriem.

  „Jasné, určite radi pôjdeme,“ povedala som nadšene.

  „Bude to super! Ja som rozhodne za,“ vedela som, že Cass siahne po akejkoľvek zámienke byť preč z domu. A v tých podmienkach, v ktorých žije, sa jej ani nečudujem.

  „To je super, pekných báb nikdy nie je dosť,“ uškrnul sa Brandon na Cass, ktorá sa len zasmiala. Očividne si myslela, že si len robí srandu. No Roy zato prepálil Branda pohľadom.

  „Okey, tak zajtra ideme stanovať. Až do nedele?“ spýtal sa Dylan na zmenu témy.

  „Áno, v nedeľu poobede by sme prišli domov,“ pritakal Aaron.

  Po obede nasledovalo vyzdvihnutie Aaronových súrodencov, ktorých jeho mamina nachystala. Podľa Iana leží v posteli lebo je chorá, no my s Aaronom sme vedeli, čo sa skutočne deje. A bolo mi jej naozaj neskutočne ľúto. Poslala som Aarona skontrolovať ju a ja som zatiaľ naložila všetci tri deti do auta Aaronovej mamy, ktorá tam pre ne mala autosedačky. Dvojčatá sedeli na krajoch a v strede sedela malá Kellsy, ktorá sa okamžite uložila na spánok.

  Po chvíľke prišiel aj Aaron, nasadol na miesto vodiča a spoločne sme sa vydali na dlhú cestu za zvieratami ako jedna veľká šťastná rodina.

    „Aj ja chcem ísť stanovať!“ ozval sa Ian zozadu, keď počul ako s Aaronom preberáme detaily zajtrajšieho a celovíkendového výletu.

  „Ty ideš do zoo, to ti musí stačiť,“ povedal Aaron so smiechom.

  „Ale chcem aj zmrzku,“ povedal rozhodne.

  „Aj ja chcem zmrzku,“ pridala som sa.

  „Dobre, kúpime si aj zmrzku,“ povolil Aaron nakoniec.

Zvyšok cesty prebehol takmer v tichosti, keďže sme nechceli zobudiť deti spiace vzadu. Aaron mal ruku položenú na mojom stehne takmer počas celej jazdy. Dal ju preč len vtedy, keď trúbil na autá pred ním, za čo som mu vždy vynadala. To, že idú podľa predpisov, totiž neznamená, že idú pomaly. Nakoniec sme však zaparkovali na veľkom parkovisku pred zoo a deti sa nevedeli dočkať, kedy konečne vystúpime z auta.
  Každý jeden z nich mal svoj malý ruksak, kde mal pitie a nejakú maškrtku, keby boli príliš hladní. Vzali si ich poslušne na chrbát a spoločne sme sa vydali dovnútra. 

Celý deň bol perfektný. Deti boli úžasné, zvieratá boli rozkošné a zamilovala som sa do Aarona ešte viac. Bol úžasný starší brat a bolo vidieť, ako ho tie deti milujú. Malá sa od neho nepohla ani na krok, no keď ju chcel hodiť k tigrom poriadne ho zbila.

  Vedela som, že chlapci budú jeho presná kópia, keď budú starší, pretože za jeho chrbtom opakovali všetko, čo spravil. A Samozrejme, keď ma pobozkal Ian mu vynadal, že má dať odo mňa ruky preč. Neviem si predstaviť dokonalejší deň ako dnešok.

  „Som veľmi rád, že si išla so mnou, Mads,“ povedal Aaron, keď sme zastavili pred mojím domom. Na hodinkách ukazovalo pol deviatej a obloha sa začína sfarbovať doružova.

  „Aj ja som rada. Dnešok bol skvelý,“ povedala som a otočila sa naňho.

  „Zajtra po škole odchádzame. My ideme školským autobusom, celý tím. Takže ti nechám moje auto, ktorým by ste tam mohli prísť. Budeme v ňom mať aj s Brandonom a Nateom veci, takže sa tam pokojne zbaľte aj ty s Cass alebo tak.“

  „Fuha, tvoje auto si o chvíľu zvykne viac na mňa ako na teba,“ zasmiala som sa.

  „Toho sa nemusíme obávať, moje auto ma miluje,“

  „O tom nepochybujem.“

  „Vidíme sa zajtra ráno, poklad,“ povedal nakoniec s úsmevom. Rýchlo som ho pobozkala na rozlúčku a vystúpila.

  „Dobrú noc,“ odvetila som a sledovala jeho auto, ako mizne v diaľke. Nevedela som sa dočkať, čo tento víkend prinesie.

AARON Kapitola 34: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.