KAPITOLA X.

Okamžite som z vrecka vybrala telefón a vytočila Carmenine číslo. Zdvihla ma hneď a oznámila, že ma vidí a ide za mnou. S povzdychom som zložila a zostala stáť na mieste. Ako som tak stála, niekto do mňa zozadu drgol. Otáčala som sa s úmyslom poriadne tomu človeku vynadať, pretože všade okolo bolo voľné miesto, no potom som si všimla, že to je Cass. Milo sa na mňa usmiala a potichu pozdravila.

„Neuveríš, čo sa stalo,“ povedala som a snažila sa vytesniť z hlavy, že sa nerozprávame. Bola to predsa len moja najlepšia kamarátka.

„Myslím, že uverím,“ nechápavo som sa na ňu pozrela a povedala: ,,Čo tým myslíš?“

„Máš na sebe dres Aarona Kylea, doviezol ťa sem Aaron Kyle. Aaron Kyle ťa vzal so sebou do šatne. A to, čo sa dialo tam, si môže každý domyslieť. Tvoja sestra je vraj nasratá ako nikdy v živote,“ spokojne som sa usmiala. Takže to vyšlo.

„Musím ti to všetko porozprávať z môjho pohľadu.“

„Dobre, tak rozprávaj.“

„Začnem asi tým najdôležitejším, nikomu ani slovo! S Aaronom som prekvapivo nespala. Ide len o to, že nás naozaj baví provokovať moju sestru. Asi. Neviem. Mala si vidieť jej pohľad, vždy keď nás videla spolu alebo keď som jej povedala, že som s Aaronom spávala, keď spolu ešte chodili,“ zarazene na mňa pozerala. Trvalo ešte niekoľko minút, kým som jej všetko vysvetlila. Potom, ako som dorozprávala, zahliadla som ako k nám beží Carmen.

„Je mi to tak ľúto, Madison. Už som bola na ceste, keď sa pri mne zastavil naozaj zlatý chalan. Volá sa Oscar a hoci je z druhého tímu, je strašne zlatý. Až sa to na jeho školu vôbec nepodobá,“ začala sa chichotať. „A hádaj, na koho sa pýtal,“ uškrnula sa na mňa. Ja som jej len s nezáujmom odpovedala: „Na koho?“ Carmen sa zamračila, zjavne nahnevaná, že som to nepochopila.

„No predsa na teba! Bol z teba úplne vedľa z toho, čo sa stalo v šatni. Kurevsky si sa mu páčila. Preto sa začal pýtať Stacy, že či ťa náhodou nepozná. Tak som predsa nemohla zostať ticho, no nie? Tak som naňho vyskočila spoza Tylera a začala mu hovoriť, že dnes budeš na párty u Thea, takže sa tam stretnete. Naozaj nemáš zač,“ vykrikovala s úsmevom. Zarazene som na ňu pozerala nezmohnúc sa na slová. Je to číslo 27, myslím, že to číslo mi povedal. Ukážem ti ho potom…“ pokračovala. To dievča musí mať naozaj nudný život.

„Ehm… Naozaj ďakujem, Carmen, ale nemám záujem,“ nestihla som ani dopovedať a už mi znova skákala do reči: „Takže je to pravda? Ty, Aaron a šatňa? Myslela som, že len blafoval a videl ťa niekde pri škole alebo v meste a zapamätal si ťa. Ale fuha, dievča, nezdáš sa,“ rozprávala ďalej. Preboha, veď len teraz som odtade odišla!

„Máš však pravdu, keby som mala na háčiku takého jebača ako je Aaron Kyle, nevymenila by som ho ani za milión,“ stále rozprávala.

„Avšak menší flirt by ti absolútne neublížil a jemu tiež nie. Len to utuží vzťahy, takže daj chudáčikovi, zlatému Oscarovi šancu. Keď ho uvidíš, ihneď zmeníš názor, uvidíš!“ stále a stále rozprávala.

Obrátila som sa na Cass, ktorá pozerala na Carmen zarazeným pohľadom. Čo som sa jej naozaj nečudovala, pretože kto by čakal od takej tichej ryšavky z prednej lavice, že by bola ukecaná ako babky na trhu.

„Pôjdeme už?“ snažila som sa nenápadne vyhnúť hocijakej odpovedi, čo na chvíľu zabralo. Lebo Carmen sa na chvíľu zastavila, rozhliadla sa a všimla si, že vedľa mňa stojí Cass. Carmen sa moc s nikým z našej triedy nebavila, nebola zlá ani nič, ale neprejavovala žiadne úsilie baviť sa s nami či sa zapájať do našich výletov či programu. Takže sme si držali odstup, rovnako ako aj ona. Vedeli sme, že sa baví s ľuďmi z druhej triedy, s nimi sa totiž pozná od základky. A v našej triede skončila len kvôli tomu, že tá druhá bola už úplne plná.

„Poď, ukážem ti, kde sedíme,“ povie nakoniec Carmen, keď tam len ticho stojíme. „Dobre,“ odpoviem uľavene. Cass sa na mňa posledný raz usmiala a s výkrikom, ktorý bol smerovaný za mňa zakričala: „Počkajte ma!“ Výkrik bol venovaný ostatným členom našej partie.

Potom som sa konečne otočila na Carmen, ktorá tam nervózne stála. Keď si však uvedomila, že tam Cass už nie je, od úľavy jej poklesli ramená.

„Úf, tá Cass. Úplne ma vyviedla z miery, absolútne som nevedela, ako jej mám odpovedať na ten jej vražedný pohľad, ktorý mi venovala. Dievča, ty zjavne nie si populárna len medzi chlapcami, ale aj dievčatami.“

„Ako to myslíš?“ spýtala som sa nechápavo.
„Vedela som, že Roy a Dylan si ťa strážia, teda vlastne aj Diana, ale nevedela som, že už aj Cass. Si ty nejaký magnet alebo čo? Začnem byť k tebe priťahovaná aj ja? Je to individuálne? Nevieš? Och, samozrejme, že nevieš, keď si si to doteraz nevšimla,“ a už tu bola zasa stará dobrá Carmen.

„Vieš čo, Carmen, ja sa nebudem radšej vyjadrovať.“

„Áno, áno, jasné, chápem. Ale keby som mala pokračovať o Kyleovi…“ zmučene som sa na ňu pozrela, no vôbec tomu nevenovala pozornosť. A pokračovala: „Sex je sex, keď máš možnosť ako Oscar, chyť sa jej.“ sprisahanecky na mňa žmurkla. Na čo som ju len tvrdo buchla do ramena.

„Poď už radšej na tribúnu, zápas o chvíľu začne,“ nadhodila som zmučene.

„Ty vieš vždy tak niečo povedať od témy,“ povzdychla som. Na to som jej už naozaj nemala čo odpovedať.

Koniec zápasu nepriniesol len oslobodenie od nekonečnej nudy, ale aj od bolesti hlavy, ktorú mi spôsobovala Carmen. Tá celý zápas netárala o ničom inom než o tom Oscarovi. Samozrejme, mňa to absolútne nezaujímalo, pretože som mala ulovené väčšia zviera v podobe Aarona Kylea. Na ňom závisela celá moja misia: ako dokázať arogantnej krave, ktorá je mimochodom vaša sestra, že nie ste troska a viete zbaliť aj „vyššiu ligu“. Na názve ešte pracujem!

To, že sme vyhrali, nebolo vôbec prekvapením, nakoľko naša škola je v rugby fakt dobrá. Naozaj nechápem, čo robím na škole, kde je účasť na tomto športe povinná. Mne keby niekto dnes nepovie, že sa hrá na polčasy po štyridsať minút, ani to neviem.
Keby tam, ale dnes neboli takí pekní chlapci (čo bolo vidieť aj spod heliem), asi by som tu aj po sediačky zaspala.

„Ideš?“ drgla do mňa Carmen, ktorá už zbalená stála pri mne.

„Hej, hej…“ rýchlo som zamrmlala a postavila sa. Keď som sa obzrela uvedomila som si, že som nad hlúposťami musela rozmýšľať naozaj dlho, pretože už zmizla štvrtka ľudí. Ostatní sa tlačili na schodoch snažiac sa odtiaľto zmiznúť čo najskôr.

„Theova party začína už o pol hodinu, čudujem sa, že je tu ešte toľko ľudí,“ povedala som zamyslene.

„Prečo? Pol hodina je ešte koooopec času,“ odpovedala mi s úsmevom. Len som sa na ňu uškrnula, pričom som chcela zamieriť k šatniam, kde som chcela počkať na Aarona. Moje plány mi neskazil nikto iný než Carmen, ktorá ma rýchlo chytila za ruku a začala ťahať na ihrisko. Presnejšie k tomu druhému tímu.

„Predstavím ti toho Oscara, hej? Sľúbila som mu to a keďže je super zlatý, aj to dodržím,“ otrávene som sa na ňu pozrela.

„Prosím, bože, kedy toto utrpenie skončí?“ zamrmlala som si popod nos presne vtedy, keď Carmen zastavila pred menšou skupinou rugbistov.

Chvíľku blúdila pohľadom, až napokon zahliadla toho, kvôli ktorému sme sem prišli. Bol to vyšší blonďáčik so sýto zelenými očami, dobre stavanou postavou a celkom vysoký. Nie však ako Aaron. Dobre, uznávam, ten Oscar stál za hriech.

„Oscar, toto je Madison, moja kamarátka. Madison, toto je Oscar,“ usmiala som sa na chlapca predo mnou, ktorý mi úsmev s radosťou opätoval.

„Teší ma,“ povedal trocha zachrípnutým hlasom. Neviem, či to bol jeho normálny hlas alebo ho mal len teraz po namáhavom zápase, ale znel neskutočne sexy.

Pohľad mu trocha stvrdol, keď mu oči zablúdili na môj dres. Moc sa mu nečudujem, asi si spomenul na ten čas, kedy doňho Aaron naozaj tvrdo narazil. Teda aspoň myslím, že do Oscara, keďže ten chalan mal na drese buď 6 alebo 9, teraz si nie som istá a Oscar je 6.

„Aj mňa teší,“ povedala som s nezáujmom. Hoci bol pekný, nemala som záujem rozvíjať konverzáciu. On bol však vytrvalý.

„Ideš dnes k Theovi?“ spýtal sa s úsmevom.

„Jasné, bude to super,“ pohľadom som zavadila o Carmen, ktorá sa usmievala ako mesiačik na hnoji. Zjavne veľmi spokojná so svojimi dohadzovačskými schopnosťami.

„Tak to sa tam potom určite uvidíme,“ spokojne mi povie, pričom mu jeho pohľad znova skĺzne na Aaronov dres.

„Tvoj priateľ je dosť agresívny,“ nebola som hlúpa, čiže som ihneď pochopila narážku. Chudáčik. Neočakával zjavne, žeby som mu odpovedala niečo iné než: ,,Nie je to môj frajer.“

„On tak iba vyzerá, naozaj,“ uškrnula som sa, keď som zachytila jeho výraz. Skoro som dostala infarkt, keď sa mi okolo pása obmotali svalnaté ruky, ktoré si ma pritiahli k sebe. Nemusela som sa však ani otočiť, aby som zistila, kto to je. V pohode mi to povedala vôňa sprchového gélu, ktorá ma obklopila.

„Čakal som ťa,“ povedal vyčítavo. Keď som sa naňho otočila, mohla som cez jeho rameno vidieť Allison s Ashley stáť na schodoch. Nečakane na nás dvoch zazerali.

„Prepáč, trošku sme sa tu zasekli. Už som bola na odchode,“ povedala som s úsmevom. Chvíľu ma skúmal pohľadom, no potom ho stočil na Oscara. Výraz v tvári mu ihneď stvrdol.

„Toto je tá tyčinka, ktorá sa rozpučila v strede ihriska?“ povedal nepríjemne Brandonovi, ktorý stál kúsok od nás. Doteraz som si ho ani nevšimla.
Áno, oproti Aaronovi nebol Oscar až taký svalnatý, no nepáčil sa mi jeho tón. Každý síce vie, že na ihrisku je Aaron najlepší, no nepotrebujeme mu to predsa predhadzovať na oči.

„Aaron!“ zahriakla som ho.

„Čo?! Je to pravda,“ uškrnul sa na mňa. Bez ďalšieho slova som ho chytila za ruku a ťahala ho čo najďalej od ostatných.

„Nabudúce sa od nej drž ďalej alebo uvidíš!“ stihol ešte zakričať na nechápajúceho Oscara.
Keď sme nastúpili do jeho auta, spustila som naňho vlnu nadávok a zakončila som to vetou: „Čo si to tam vyvádzal, preboha?!“ pokračovala som otrávene.

„Hral som predsa svoju rolu. Allison ťa pozorne sledovala,“ mykol ramenami a neodtrhol zrak od cesty.

„Nemusel si naňho byť až taký nepríjemný. Alebo teda, hovorí ti niečo pojem správať sa slušne?“ spýtala som sa, no odpoveď mi bola hneď jasná.

„To síce nie, ale viem ti predviesť celkom slušný výkon v posteli,“ uškrnul sa Aaron.

„Myslíš ty aj na niečo iné ako na sex?“ prevrátila som očami. To naozaj každý jeden stredoškolák má v hlave iba to, kedy si najbližšie zasunie? Čo tak duchaplný vzťah s nejakou milou babou, ktorá nerozťahuje nohy každých desať sekúnd? Na to asi odpoveď nedostanem.

„Nie, a dievčatá ako ty mi to vôbec neuľahčujú,“ povedal, akoby sa nič nedialo. Bolo toto flirtovanie? Nie vždy som schopná to rozlíšiť. Neflirtoval by so mnou predsa, keby som sa mu nepáčila či áno?

„Dievčatá ako ja? Čo to vôbec znamená?“ prekvapene som sa spýtala.

„Dobre, zle som sa vyjadril. Iba ty mi to neuľahčuješ,“ cítila som, že mi srdce začalo biť rýchlejšie akoby malo. Kam presne smeruje tento rozhovor?

„Ja? Čo som spravila?“ spýtala som sa takmer okamžite. Každá jedna zvedavá bunka v mojom tele priam horela nedočkavosťou a pre tentokrát som im to ani nemala za zlé.

„Odkedy predvádzame toto divadielko, nemôžem s nikým spávať. Aspoň nie so žiadnou čajkou zo školy a na štátnu školu určite nepôjdem. Veď tie baby by nemali ani na taxík, ktorým by odišli domov,“ a sme doma. Bohatý Aaron Kyle a jeho sexuálne potreby. Ak by teda aj nejaký chlap dokázal mať normálny plnohodnotný vzťah, určite by to nebol Aaron. Nie je ten typ, ktorý by dokázal niekoho naozaj ľúbiť.

„To si teraz akože myslíš, že ti uverím, že si už celý týždeň s nikým nespal?“ zasmiala som sa a snažila sa byť čo najviac ironická ako som len dokázala. No aj napriek tomu, ako som videla, že sa mu napla sánka, neprestala som sa usmievať. Očividne sa ho dotklo, čo si o ňom myslím, no je to jeho povesť, čo iné čaká?

„Zlomila si mi srdce Whiteleeová,“ neboj sa, tá chvíľa ešte len príde…

„Teraz si mi mala povedať niečo ako, och, Aaron, zastav auto a môž..“ pokračoval, no hneď som ho aj stopla.

„Preboha, to sa nikdy nestane. Nevieš sa ani len bozkávať, čo by to bolo za sex, preboha? Nie, ďakujem, “ znovu sa mi usadil na tvári veselý výraz, keď som videla, ako mu tvárou prebehol hnev. Samozrejme, že sa vedel bozkávať. O tom nebolo pochýb, no jeho ego je už tak dosť vysoké.

„Keď ja sa neviem bozkávať, tak ako by si to mohla vedieť ty? Nevyzeráš, že by si bola neustále obklopovaná chlapcami ako ja dievčatami, takže tíško, zlatko,“ prevrátila som očami.

„Očividne nepoznáš nič také ako prirodzený talent, ale rozumiem, nie každý môže patriť medzi nás, vyvolených. Mrzí ma to,“ ľútostne som sa pozrela naňho. „A navyše, ani si nevieš predstaviť, koľkokrát som na záchode musela počúvať dievčatá plakať kvôli tomu, aké to bolo pre ne nepríjemné a nechutné,“ hovorila som zatiaľ čo Aaron parkoval pred Theovim domom, no nevyzeral, že má v pláne vystúpiť.

„Ale vážne? Prečo sa mi potom všetky hádžu samé od seba do postele?“ spýtal sa s úškrnom a obrátil sa na mňa. Zamyslene som si oprela lakeť o opierku pri páke, položila na dlaň bradu a tvárila sa, že hlboko premýšľam. Ale jediné, o čom som vedela uvažovať, bol minimálny priestor medzi nami.

„Musia chúďatká asi trpieť nejakou mentálnou poruchou..“ povedala som nakoniec.

„Mentálna porucha, hej?“ zasmial sa potichu a naklonil sa bližšie ku mne. Bližšie k mojim perám. Zhlboka som sa nadýchla jeho vône, ktorá opantala moje zmysly. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, dlane som mala spotené a nevedela som si spomenúť, ako sa dýcha. Ten chlap mal na ženy rovnaký účinok ako peniaze na zlatokopky. Proste ste chceli viac.

Nadvihla som hlavu trošku vyššie, aby som mu videla do očí. Modré. Nehovorte mi, že toto nie je slabosť každej ženy. Čakala som, čo spraví, pretože som samej sebe nemohla dovoliť spraviť prvý krok.

„Ešte šťastie, že ty si mentálne úplne v poriadku,“ povedal s úškrnom, zatiaľ čo sa vracal do svojej pôvodnej polohy. Zostala som sedieť obarená tým, že ma tam reálne nechal čakať na bozk, ktorý neprišiel. Nie obarená, ale sklamaná. Mohla mať Allison pravdu o tom, že som mimo jeho ligu?

Odkašlala som si: „Presne tak,“ povedala som tým najviac vyrovnaným hlasom, aký som v sebe našla, a tým najbojovnejším pohľadom, aký som len dokázala spraviť, som mu pozrela priamo do očí, aby nevidel, že som to naozaj chcela.

Prvýkrát v živote som bola rada za Carmen, pretože mi v tej istej sekunde začal zvoniť telefón. S tichým výdychom som ho vytiahla z vrecka a zodvihla.

„Áno?“ spýtala som sa a pomaly otvorila dvere na aute. Aaron spravil to isté a medzi tým ma poslušne sledoval.

„Neruším? Och, to je vlastne jedno. Oscarovi si naozaj padla do oka a vraj má veľmi rád výzvy, čiže Aarona sa vôbec nebojí. Už sme skoro u Thea, čiže sa za chvíľku uvidíme.“

„Carmen, povedz Oscar…“ nestihla som ani dopovedať a vypla ma. Aaron na mňa veľavravne pozrel, no nič nepovedal. Iba zamkol auto a spoločne sme sa vybrali smerom dovnútra.

Už pred dverami som mala možnosť počuť hluk či už z hudby, alebo kričania mojich opitých spolužiakov. Naozaj netuším, ako sa dokáže niekto opiť už po pár minútach, keďže zápas skončil len pred chvíľkou. Hneď, ako sme vošli dovnútra, ma ovanula vôňa alkoholu, cigariet a marihuany.

Toto bude zaujímavá noc…

AARON Kapitola 10: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.