piatok, 14 augusta, 2020

Mia Hrdlíková a Michaela Fandlová: AARON – Kapitola 11

-

KAPITOLA XI.

Po pár sekundách vnútri som síce stratila Aarona v dave ľudí, no zázračne sa mi v ruke objavil modrý plastový pohárik naplnený do polovice. Bola to typická vôňa piva, ktoré naozaj neznášam, pričom sa podáva na každej jednej party, ktorú moja škola organizuje.
Odvtedy som Aarona ani nevidela.

Tancovala som v parkete s Carmen a Luce, srdečne som vítala všetky pohľady, ktoré patrili len mne, keďže Carmen bola Carmen a Luce mala frajera. Vlasy som mala viac menej nalepené na tvári, no vôbec mi to nevadilo. Očividne ani žiadnemu z chlapcov, keďže sa mi okolo bokov obmotali svalnaté ruky a nútili moje telo ísť naprieč  hudbe ešte viac ako doteraz.

Prvá myšlienka patrila Aaronovi, predsa takto pred týždňom bola jeho narodeninová oslava, kde za mnou takto prišiel. No chlap stojaci za mnou nebol Aaron, pretože začal tancovať spolu so mnou a to mi naňho nesedelo. Pokračovala som v tanci s dievčatami, až kým sa nerozhodol otočiť má smerom k sebe.

Vtedy som si uvedomila, že som celý čas tancovala s Oscarom, presne s tým, s ktorým ma chcela Carmen dať dokopy. Už chápem ten jej úškrn! A taktiež to bol presne ten Oscar, ktorý sa Aarona vraj vôbec nebojí. Aspoň to mi povedala Carmen. Stál predo mnou s iskrou v očiach a sledoval, teda čakal čo urobím.

„Nejdeme si dať niečo na pitie?“ nahol sa ku mne a zašepkal mi do ucha. Jednoducho som prikývla a nechala sa potiahnuť smerom do kuchyne. Prenikavé svetlo žiarovky mi udrelo do očí a okamžite sa mi zatlačila hlava. Neviem, koľko som toho vypila, ale mám nepríjemný pocit, že to za chvíľu zistím.

„Uuuh, poď sem si sadni,“ zareagoval okamžite Oscar a posadil ma na najbližšiu stoličku. Vďačne som sa usmiala a pomaly vydýchla. Oscar predo mňa položil pohár s vodou, ktorého som sa hneď chopila a odpila si.

„Takžee…“ začal Oscar.

„Takžee…?“ zopakovala som po ňom, pričom som sa naňho nechápavo zahľadela. Chvíľu na mňa iba pozeral, akoby sa bál prehovoriť.

„Carmen o tebe veľa rozprávala,“ povedala som nakoniec ja. Nemám rada nerozhodných chlapcov.

„Carmen rozpráva všeobecne veľa,“ zasmial sa, čím sa uvoľnila atmosféra medzi nami.

Až teraz som mala príležitosť poriadne si ho prezrieť. Nebol škaredý, to som si mohla všimnúť už na zápase, musím dokonca povedať, že bol naozaj veľmi zlatý. Keď sa na mňa takto usmieval, v lícach sa mu objavili jamky, ktoré ma len utvrdili v jeho rozkošnosti. V zelených očiach sa mu stále trblietali iskričky a vtedy sa to už nedalo poprieť. Oscar bol naozaj najzlatší chlapec, akého som kedy stretla.

„Och, môj bože, koho tu človek nestretne! A ešte v akej spoločnosti, Madison, že sa nehanbíš. Takto zradiť náš tím! Čo by na to Aaron povedal?“ ozval sa za nami ten najotravnejší hlas. Moja sestra.

„Čo by na to Aaron mal povedať? Ako vidíš, Madison, prišlo mi zle, tak som sa išiel Thea spýtať, kde ma niečo na bolesť hlavy,“ spoza Allison zaznel ďalší hlas, ktorý nepatril nikomu inému ako Aaronovi. Bola som opitá, no hneď som vedela, že toto nedopadne dobre.

Allison sa naňho prudko otočila a povedala: „Ty vieš, kde má Ibalgin! Ste kamaráti a spolužiaci. A na takejto párty nie si prvýkrát. Vieš, kde sa takéto veci nachádzajú,“ zamračila sa popritom ako otvárala jednu zo skriniek. Vybrala z nej krabičku s liekmi a hodila ju smerom k Aaronovi. Ten ju s ľahkosťou chytil presne ako správny kapitán.

„Zlato, viem, kde má Theo kondómy, to kde má lieky ma naozaj nezaujíma. Ale predsa len bola si to ty, kto s ním chodil – teda aj s polovicou zvyšných ľudí tu- čiže sa neoháňaj svojimi vedomosťami o všetkých,“ povedal. Prešiel okolo mňa, pričom mi zobral prázdny pohár a naplnil ho znova vodou.

„Neviem, akú hru to tu hráš, no mňa neoklameš!“ s dupotom opustila kuchyňu a venovala Aaronovi ešte jeden zamračený pohľad.

„Poklad, vieš, že alkohol a lieky sa nemôžu miešať, však?“ spýtal sa ma a potriasol liekmi predo mnou.

„Moja pečeň je na tom už aj tak zle, pri najhoršom zomriem,“ prevrátila som očami a odpila si z vody. No lieky mi aj tak nedal.

„A ty tu akože čo robíš?“ Aaron prepol do svojho autoritatívneho hlasu a pohľad presunul na Oscara, ktorý celý tento rozhovor potichu sledoval. Ruku položil na moje rameno, aby ukázal Oscarovi svoje miesto.

„JA som jej reálne pomáhal, zatiaľ čo ty si bol bohvie kde a robil bohvie čo,“ Oscar na mňa hodil smutný pohľad. Očividne nerozumel, prečo som ticho.

„Mal som to celé pod kontrolou, nabudúce sa staraj o seba,“ oznámil Aaron.

„Jasné, že mal,“ zahundral Oscar a odišiel z kuchyne. Aaron sa okamžite uvoľnil a sadol si na stoličku oproti mne.

„Ako ti je?“

„Lepšie,“ a ani som neklamala. Hlava sa mi dala pomaly do normálu a bola som ako nová.

„Mám ťa odviesť domov?“ spýtal sa.

„Ty si nepil?“ prekvapene som vyhŕkla, na čo len so smiechom pokrútil hlavou. Okamžite som sa postavila, chytila do ruky prvú fľašu a podala mu ju do ruky.

Čo tu preboha robil celý ten čas?

„A ako sa dostaneme domov?“ so zdvihnutým obočím na mňa pozrel.

„Taxíkom alebo pešo. To je jedno. A navyše prespať sa dá aj v tvojom aute,“ mykla som plecami. Aaron si vzal odo mňa fľašu a doprial si poriadny hlt. Len tak, bez brzdy. Akoby pil vodu.

„Dobre, pripravená získať pohľady všetkých prítomných?“ spýtal sa a odpil si znova.

„Kedy nie som?“ povedala som s úškrnom, no potom  mi hlavou prebehla nebezpečná myšlienka. Čo to tu vlastne robíme?

Nestihla som si ani odpovedať, Aaron ma potiahol von z kuchyne a viedol ma smerom k najväčšiemu počtu ľudí. Allison sedela na jednej zo sedačiek spolu so svojimi kamarátmi, no nevenovala im ani kúsok pozornosti. Tú venovala mne a Aaronovi, čo nám očividne hralo do kariet.

„Chápem, že máš problém s mojím bozkávaním, no musíš to prežiť,“ povedal tesne predtým, ako ma pobozkal.

Ešte nikdy som sa nebozkávala s chlapcom, ktorý by presne vedel čo robiť. Až na Aarona Kylea. Naše pery sa pohybovali v dokonalej súhre, jazyky sa prepierali medzi sebou a túžba narastala. Nebola som si istá, čo sa deje, len som dúfala, že nás moja sestra pozoruje z druhej strany izby.

Aaron ma pritisol o stenu a svojím telom narazil priamo na mňa. Nechcene mi z úst vyšiel ston, čo zapríčinilo jeho úškrn. Rozhodla som sa to hodiť za hlavu hneď, ako sa svojím telom priblížil ešte viac.

Stena za nami sa zrazu pohla a ak by nebolo Aaronových skvelých reflexov, pravdepodobne by sme spadli obaja. On bol ten, kto nás práve držal na nohách. Neochotne som odlepila pery od tých jeho, aby som sa pozrela, čo sa deje. Aaronovi sa môj skutok nepáčil, pretože zavrčal a snažil sa znova dostať k mojim perám, no hlavu som mala otočenú do boku. Dievča a chlapec vyšli vysmiaty zo záchodov a ani som sa nenazdala a bola som zatlačená na to iste miesto.

Aaron šikovne zakopol nohou o dvere, ktoré sa zavreli a jednou rukou zamkol. Druhú mal stále položenú na mojom zadku. Keďže sme boli konečne sami, vplietla som mu ruky do vlasov a pritiahla si ho priadne k sebe. Pery nám narazili prudko do seba, no jeho mäkké vankúšiky, po ktorých moje telo šalelo, všetko zachránili.
Rukami prešiel až k lemu svojho dresu a prudko ho zo mňa strhol, pričom sme znova museli prerušiť nás bozk.

„Myslela som, že sa s tým dresom má zachádzať ako v bavlnke,“ zašepkala som naprieč jeho perám, keď sa na ne znova vrhol.

„Kašli na ten dres. Už odkedy si mi otvorila tie skurvené dvere som nemyslel na nič iné iba na to, ako ho z teba vyzlečiem,“ surovo sa mi znova hodil na pery skôr ako som stihla čokoľvek povedať. Jemne mi zahryzol do spodnej pery a vtiahol ju do úst.

Kolenom mi roztvoril nohy, chytil ma pevnejšie pod zadkom a zdvihol ma. Nohy sa mi automaticky obtočili okolo jeho pása, zatiaľ čo ma vysadil na umývadlo. Perami mi prešiel po ešte stále nezmiznutom cucflaku z minulého týždňa a vedela som si predstaviť jeho úškrn. Aby nestihol nič povedať, chytila som lem jeho trička a taktiež mu ho stiahla dole.
Nebudem jediná, ktorá by tvrdila, že na dosiahnutie ten známej rozkoše by mi stačil len pohľad na jeho telo. A on to sakra dobre vedel!

Šikovne mi rozopol gombík na kraťasoch a jemne prešiel ponad lem mojich nohavičiek. Po celom tele mi nabehli zimomriavky, aj napriek tomu, ako horúco bolo v miestnosti. Vedela som, že Aaronovi sa neskutočne páči, čo s mojím telom spraví jeden jeho dotyk, a preto v tom ničivom prechádzaní pokračoval aj naďalej.

Chce sa hrať?
Nech sa páči.

Vystrela som sa a naklonila sa k jeho perám. Najskôr som mu len jemne jazykom prešla po spodnej pere, na čo jemu unikol menší ston. Nevzdávala som to a naklonila sa k jeho krku, ktorý zaklonil hneď, ako sa ho moje pery dotkli. Zatiaľ, čo sa jeho ruky premiestňovali na môj zadok- podotýkam pod kraťasmi – som si ja užívala dostupnosť jeho tela. Prstami som mu prechádzala po tele rovnako ako on mne predtým a účinok to malo veľmi podobný. Zastala som nad lemom jeho gatí a popri rozopínaní gombíka som si dala veľmi záležať na tom, aby sa všetky moje voľné prsty dotýkali jeho brucha.

Jeho prsty putovali po mojom chrbte až k zapínaniu mojej podprsenky, ktorú rozopol šikovnejšie ako v niektorých situáciách ja. Podprsenka spadla na zem a Aaronova ruka v sekunde prikryla to, o čo sa doteraz snažila podprsenka.

„Ako ďaleko môžem zájsť?“ zašepkal, no nebola som si istá, či by prestal, keby mu poviem, že už stačí.

„Zatiaľ nerobíme predsa nič, čo by si nevidel pred tým,“ obom nám musela v hlave prejsť myšlienka, keď ma stretol bez podprsenky prvýkrát. Pritiahol si ma bližšie k sebe na takú blízkosť, až som cítila každý jeden kúsok jeho tela. Znova sa nám spojili pery, jazyky sa preplietali a ja som lietala v oblakoch. Budem sa opakovať, ale žiadna láska sa nekonala. Z mojej strany teda určite nie.

Vzdych, ktorý skončil v Aaronových ústach, zapríčinili jeho prsty, ktoré vošli nečakane pod moje nohavičky. Jemne ma dráždil, až som to nakoniec nevydržala. Nie som z porcelánu, preboha!

„Počula som veľa príbehov o Aaronovi Kyleovi, ale znelo to skôr, akoby bola nežnosť presným opakom…“ nemusela som ani pokračovať, jednou rukou mi pridržal chrbát, a vnikol do mňa dvomi prstami naraz. Znova som vzdychla, a potom sa znova prilepil na moje pery. Aaron po chvíli pridal ešte jeden prst a to, čo sa dialo ďalej už nebola nežnosť…

Ako naschvál, zrovna, keď skončil,  sa v pozadí objavil zvuk policajných sirén a následný krik našich drahých spolužiakov. V panike som sa pozrela na Aarona, keďže ani jeden z nás nebol triezvy a do 21 sme mali ešte kopu času,  očakávala som nejaký náznak toho, čo mám robiť, keďže v podobnej situácii som ešte nebola.

Zaskočila som z umývadla a rýchlo na seba natiahla dres, ktorý mi Aaron hodil. On na seba rýchlo hodil tričko, ostatné veci chytil do jednej ruky, do druhej vzal moju dlaň a vybehli sme z kúpeľne. Nevedela som, kam máme ísť, kde sa môžeme schovať a ani ako sa dostanem domov, keďže ma doviezol Aaron, ktorý pil rovnako ako ja.

„Poďte tadiaľto! Mám tam auto, ja som nepila!“ Cass má chytila za druhú ruku a viedla nás k zadným dverám. Jej auto parkovalo kúsok ďalej a po ceste sme videli policajtov vchádzať dovnútra.

Na prednom sedadle sedela Diana, Cass si sadla za volant a zadné miesta sme obsadili ja s Aaronom. Netuším, kde boli ostatní, ale v tej chvíli jediné, čo ma zaujímalo bolo, aby už konečne stlačila ten plyn a my stihli zmiznúť.

„To bolo strašne!“ povedala som. Všetci prikývli a ako na znamenie sme sa všetci štyria rozosmiali.

„Zdrhli sme policajtom! Ja skapem!“ povedala Diana pomedzi smiech. Dokonca aj Aaron mal úsmev na tvári.

„Bolo to len tak tak! Nikde som ťa nevedela nájsť, Madison, kde ste preboha boli?“ Cítila som ako mi tvar naberá červený odtieň, no našťastie bola tma, takže to nikto nemohol vidieť. Nemusela som jej ani odpovedať, pretože v spätnom zrkadle videla uškŕňajúceho sa Aarona bez trička a hneď jej to bolo jasné. Diana si to všimla tiež a znova nahodila ten jej nepríjemný pohľad. Skvelé.

Cass nás vyhodila pred mojím domom, pretože Aaron trval na tom, že sa musí presvedčiť na vlastné oči, že sa dostanem do postele. Allison bola už doma, súdiac podľa jej topánok v strede chodby, ktoré som šikovne preskočila a smerovala do mojej izby s Aaronom v pätách. Stále som bola opitá, ale už to bolo oveľa lepšie. Hneď, ako sme vošli do izby, zhodila som sa na posteľ a zostala ležať.

„Zvládneš to tu už?“ spýtal sa Aaron, ktorý stále stal na tom istom mieste.

„Jasné…odchádzaš?“ spýtala som sa.

„Aj keď by som rád zostal, si unavená. Pôjdem radšej za tvojou sestrou,“ v tom momente som sa postavila z postele tak rýchlo, že by moja telocvikárka dostala infarkt z faktu, že sa vlastne viem aj hýbať. Aaron sa iba rozosmial.

„Robím si srandu, neboj sa. Ľahni si a ráno mi zavolaj, či žiješ,“ povedal a uložil má naspäť do postele.

„Oh a ešte jedna vec…“ tie slova som počula už iba matne, pretože oči som mala zatvorené a mozog odmietal fungovať. Tak som sa nakoniec podvolila a zaspala.

AARON Kapitola 11: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.

Zelený kocúr banner
zelenykocur.sk – zľava 5% s kódom: PLOTPOINT

- Advertisement -
- Advertisement -