KAPITOLA XLV

Nebolo to ľahké. Vstať z postele na budík. Vytiahnuť telo spod teplých perín a donútiť sa ísť do školy. Nebolo ľahké nemyslieť na to ako hrozne som sa cítila. Nič nebolo v to ráno ľahké. No bola som odhodlaná zvládnuť to. Bola som odhodlaná byť silná a ukázať, že som v poriadku.

  Namaľovala som sa. Niekde som čítala, že keď sa žena cíti zle, musí sa namaľovať. Dokonalými čiernymi linkami a perfektným obočím odláka pozornosť od sĺz v očiach. A o to presne som sa pokúsila. A vyšlo mi to. Špirálou som si zväčšila mihalnice a preafektovane sa usmiala na svoj odraz v zrkadle. Bola som spokojná, aj keď som nevyzerala tak, ako som sa cítila.

  V šatníku som strávila veľa času, kým som prišla na to, čo bude najlepšie. Chcela som vyzerať dobre, nie vyzývavo. Zároveň som chcela byť sexy, aby videl, o čo prišiel. No keď som si spomenula na tú blondínu, s ktorou strávil noc v piatok, musela by som si odrezať polovicu tela, aby som sa jej aspoň trocha priblížila. V zrkadle som sa zasmiala sama nad sebou. Toto je presne niečo, čo by som si za normálnych okolností do školy nikdy neobliekla. A pozrime sa na mňa.

  Raňajky som nestíhala, no bolo mi to jedno. Nové pravidlo, vraciam sa k môjmu každodennému meškaniu. Okrem toho, že budem môcť dlhšie spať, vyhnem sa ľuďom, ktorí by na mňa zazerali pri vchode do školy.

  „Vyzeráte nádherne, slečna Madison,“ pochválila ma Randa, keď som si sadla k lievancom. Randa vie, ako mi zlepšiť deň hneď z rána.

  „Vďaka,“

  „Viete, že dnes ešte môžete zostať doma,“ srdečne som sa na ňu usmiala.

  „Viem. Ale ak by som zostala doma, nedodržala by som svoj víkendový plán. Mala som celé dva dni na to, aby som sa dala dokopy. Je tu pondelok a musím čeliť následkom,“ snažila som sa znieť čo najvážnejšie. Toto je totižto veta, ktorú budem dnes musieť povedať minimálne desať krát.

  „Ako myslíte,“ bez ďalších slov odišla z kuchyne a ja som si rýchlo zotrela menšiu slzu, s ktorou som prehrala boj.

  Pred školou ma už čakala celá partia. Cass, Diana, Alice, Roy a Dylan. Všetci sedeli na múriku pred hlavnými školskými dverami a povzbudivo sa na mňa usmievali.

  „Ty chceš, aby ťa na obede pretiahla celá škola?“ pobavene som nad Dylanom prevrátila oči a objala ho. Rovnako ako všetkých ostatných. A následne sme sa vybrali do budovy školy. No ešte pred tým som sa obzrela dozadu, pretože Aaronovo auto nebolo zaparkované na parkovisku. 

Nebolo to také zlé, ako som čakala. Očividne sa ešte veľa ľudí nedozvedelo, čo sa stalo, a tak nebolo čo riešiť. A vysokého tmavovlasého chlapca, ktorého meno nebudeme dnes vyslovovať, som nestretla. Našťastie. Možno karma zasiahla a pri sťahovaní ho pripučila chladnička.

  Presne tu je môj problém. Vždy, keď si predstavím, že sa mu stalo niečo zlé, je to späť. Všetky pocity, všetky myšlienky, ktoré som sa snažila utláčať. Kde je?
Čo robí?
S kým je?
Cíti sa tak príšerne ako ja?

Otázky, na ktoré neviem dostať odpovede. A pritom by som to tak rada vedela.

  „Pokiaľ nám zajtra dá písomku z tej anglickej literatúry, sme v koncoch,“ posťažovala sa Alice, kým sme kráčali na obed.

  „Čo ma po literatúre. Horšie je, že ma chce skúšať z matiky,“ prevrátila Cass otrávene očami. Ona a matika nikdy neboli kamarátky.

  „Môžem ti s tým pomôcť. Vôbec to nie je také ťažké,“ milo som sa usmiala. Pokiaľ budem Cass doučovať matiku, nebudem mať čas myslieť na Aar…naňho.

  „To by bolo skvelé,“ potešila sa a vzala si nechutnú modrú tácku.

  „Madison, neotáčaj sa, pr…“ čo čakáte, že človek spraví, keď sa povie táto veta?
  Čakala som, čo uvidím. Aarona ako vchádza do jedálne a sadá si k svojmu zvyčajnému stolu. Medzi svojich zvyčajných kamarátov. Presne ako by to spravil pred mesiacom.
  Ani neviete, aká pravda to bola. Bolo to presne ako pred mesiacom. Presne ako predtým, čo sa s ním Allison rozišla. Presne ako v čase, keď boli spolu.

  Aaron podržal dvere od jedálne, aby mohla Allison vojsť dnu. Na niečom sa zasmiali a kráčali smerom k štvrtáckemu stolu. Aaron sa pozdravil s Brandonom a niečo mu pošepkal do ucha. Brandon sa hneď pozrel na Allison a víťazne si tľapol s Aaronom.

  Bola som pripravená na všetko. Okrem jednej jedinej veci. Okrem Aarona a Allison opäť spolu. Tam bola celý víkend? V Aaronovom novom byte, ktorý som ja ani nemala možnosť vidieť. Nikdy som voči svojej sestre necítila takú nenávisť ako teraz. Mohol byť s hocijakou, s hocijakou inou babou v tomto štáte. A on je s Allison. Napriek všetkému, čo som mu o nej povedala. Napriek tomu, že som ho prosila, aby to nebola Allison, kto nás rozdelí. Napriek všetkému si sadla vedľa neho na obede.

  A vtedy to prišlo. Vtedy sa všetci otočili na mňa a čakali. Čakali, čo urobím. Sledovali ma ako supy a hltali každý pohyb, ktorý moje telo spravilo.

  Tiff sedela priamo oproti Allison a tvárila sa rovnako ako ja. Znechutene a prekvapene. Nepočula som, čo povedala, no bolo to smerované Aaronovi a Allison. A vôbec nevyzerala, že by to bol milý pozdrav na privítanie. Aaron sa otočil za seba a stretli sa nám pohľady. Všetko to, čo som sa rozhodla, že dnes nepocítim, všetko to bolo naspäť.

  Pozerali sme sa jeden druhému do očí, až kým som sa neotočila. Áno, ja. Vzala som si od kuchárky obed a s hlavou hore som kráčala k nášmu stolu. Ľudia pomaly prestali zazerať. Pochopili, čo sa stalo. A aj napriek tomu som sa cítila príšerne. V tomto oblečení som si prišla nesvoja. Tieto vlasy akoby ani neboli moje. Vzal mi všetko, čo som mala, vrátane mojej sebadôvery.

  „Nechutný, imbecilský bastard!“ Tiffanina tácka s hlasným buchotom dopadla vedľa mňa.

  „Si viac nahnevaná ako ja,“ poznamenala som, keď som si vložila kúsok hranolky do úst. Hej, stačilo. Som plná.

  „Áno, som. Pretože ty si zlomená a smutná. Zato ja som enormne nasratá,“

  „Vďaka, to bolo milé,“ povedala som a prevrátila očami.

Čo som si vlastne nahovárala? Že medzi nimi je koniec? Keď si Allison niečo zaumieni, dostane to. Bez ohľadu na iných. Ona vidí len seba, vždy to tak bolo a vždy to tak bude. Môžem plakať do vankúša aj celý týždeň, no nič nezmením.

  „Chceš pomstu? Napadá mi veľmi veľa možností,“ povedala Tiff popritom, ako prepaľovala Aaronov chrbát pohľadom.

  „Mňa to celkom zaujíma,“ povedala Diana a odpila si z coly.

  „Nejdem sa nikomu pomstiť. Nie sme deti,“

  „Takže, prvý nápad je sex z trucu. Nič nenaštve chalana viac, ako keď sa s niekým vyspíš len pár hodín alebo dní po rozchode,“

  „Nejdem s nikým spať,“ povedala som okamžite.

  „Prospelo by ti to. Každopádne, môžeš rozniesť, že má malého vtáka,“

  „Tomu nikto neuverí. Aj tak ho už všetky videli,“ povedala som.

  „Pravda. Dobre, tak teda môžeš povedať nejaké jeho tajomstvá. Aspoň mne. Napríklad čo sa stalo s jeho rodičmi,“ prekvapene som sa pozrela na Tiff. Povedal, že on nie je ako jeho otec. To boli presne slová, ktoré povedal. A spravil to isté. Zachoval sa ako zbabelec namiesto toho, aby sme vyriešili naše problémy.

  „Tiff, vieš, že ti to nepoviem,“

  „Podrazil ťa, ponížil ťa, poslal ťa k vode a aj tak si ho budeš zastávať…“ smutne sme sa na seba obe pozreli.

  „Po štvrté, môžeš docieliť, aby žiarlil,“ nebolo by mi to k ničomu dobré. Bol medzi nami koniec a čím skôr to prijmem, tým lepšie.

  „Cass, pôjdeš po škole ku mne a začneme s tou matikou?“ zmenila som tému.

  „Môžem. Keď chceš, môžem zostať aj na noc,“ ponúkla sa, a pohľad premiestnila na Aaronov chrbát.

  „Som v poriadku. Víkend prešiel, nová Madison je tu,“ pokúsila som sa o čo najžiarivejší úsmev, no zbytočne. Títo ľudia ma poznali lepšie ako ja samu seba.

  „Vieš o tom, že my ťa milujeme nadovšetko, však?“ Cass mi chytila ruku a usmiala sa.

  „A aj ja  vás. Vás všetkých. Tak prestaňte sa trápiť kvôli mne, sú to moje problémy,“
Poobede sme sa s Cass vybrali ku mne domov, aby sme sa predsa len učili tú matiku. Cass prišla do školy svojím autom, takže sme sa dohodli, že sa stretneme až u mňa. Zaparkovala som auto na svoje miesto, počkala zopár sekúnd na Cass a spoločne sme vošli dovnútra. Obe fenky nás s láskou privítali a po pár sekundách hladkania opäť zaľahli na svoje miesto pri dverách.

  „Budete niečo jesť, slečny?“ Randa vykukla z kuchyne.

  „Asi zatiaľ nie, mali sme obed. Ale poobede si určite niečo dáme,“ usmiala som sa a zavesila kabelku na vešiak.

  „Samozrejme, niečo sladké a plné čokolády vám pripravím,“ vďačne som sa usmiala na Randu, chytila Cass za ruku a chcela vyjsť hore. Dnes mi ale nič nevychádza podľa mojich predstáv. Vchodové dvere sa otvorili a dnu vošla Allison s Carou. Na niečom sa obe dievčatá smiali a za nimi som videla odchádzať Aaronove auto. Priviezol ich on.

  Chodbu naplnila napätá atmosféra no ani jedna z nás sa nemala k slovám. Allison vedela, že vyhrala. Videla aká som zničená. Vedela som, že to vie.

  „Ty chudera,“ slová vyšli z Cassinych úst, čo nikto z nás nečakal. Potom sa začiahla a jej drobná dlaň pristála na Allisoninej tvári. Zakryla som si rukou prekvapený úsmev na tvári a potichu sa zasmiala. V tom sa Cass otočila, chytila ma za ruku a s pokojom Angličana vyšla hore do mojej izby.

  „To si nespravila!“ povedala som hneď, ako sa za nami zavreli dvere.

  „Sama tomu neverím,“ obe sme sa hodili na moju posteľ.

  „Ďakujem,“ bola som vďačná za všetko čo pre mňa kedy spravila.

  „Hocikedy,“ Cass ma vtiahla do objatia a ja som si dovolila sekundu plaču. Chcela som vypustiť dnešné emócie von zo seba, inak by som sa asi zbláznila. Pretože dnešný deň znamenal jediné.
Je koniec. 

AARON Kapitola 45: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.