Vedci objavili ďalšiu exoplanétu podobnú Zemi

Po preštudovaní starých údajov zozbieraných Keplerovým vesmírnym ďalekohľadom vedci narazili na novú exoplanétu podobnú Zemi. Je približne rovnako veľká ako naša planéta a nachádza sa v obývateľnej zóne.

Zem 2.0?

Vedci našli kamennú planétu vďaka misii Kepler z dát vyhotovených ešte pred dvoma až jedenástimi rokmi. 30. októbra 2018 teleskopu došlo palivo a ukončil tak svoju aktívnu púť, počas ktorej skúmal pol milióna hviezd a takmer 3 tisíc exoplanét. No a práve najnovšie objavená exoplanéta by zo všetkých skúmaných svetov mohla byť tá najpodobnejšia Zemi.

Exoplanéta pomenovaná Kepler-1649c obieha okolo červeného trpaslíka vzdialeného približne 300 svetelných rokov od nás. Materskú hviezdu obehne za 19,5 pozemského dňa, čo znamená, že sa nachádza v obývateľnej zóne. Červení trpaslíci sú najmenším a zároveň najslabším druhom hviezd. Planéty okolo nich sú väčšinou veľmi blízko a ich rotáciu okolo hviezdy by bolo možné sledovať aj voľným okom. Novoobjavený svet je 1,06-krát väčší ako Zem a s porovnaním s našou planétou dostáva 75% slnečného žiarenia. To nám dáva nádej, že by sa na povrchu mohli nachádzať oceány, prijateľné teploty a teda aj podmienky pre život.

Kepler-1649c nie je jediný

Tento hviezdny systém má aj druhú potvrdenú planétu. Je však raz tak blízko k svojej hviezde ako Kepler–1649c, čo z nej robí skôr saunu ako vírivku s vhodnou teplotou pre život. O exoplanétach, ktoré by mali byť druhou Zemou, čítame relatívne často, no v niečom je Kepler–1649c predsa len špeciálny. Existujú exoplanéty aj s veľkosťou bližšou k Zemi ako napríklad TRAPPIST-1f. Iné majú zase o trochu vhodnejšie teploty, no žiadna doposiaľ objavená exoplanéta v obývateľnej zóna nebola k Zemi bližšie v oboch kritériách dokopy. Napríklad spomínaný TRAPPIST-1f je takmer úplne rovnako veľký ako Zem, no jeho odhadovaná priemerná teplota na povrchu je -55 °C.

„Tento zaujímavý vzdialený svet nám dáva ešte väčšiu nádej, že druhá Zem leží medzi hviezdami a čaká na nájdenie,“ uviedol vo vyhlásení Thomas Zurbuchen, správca riaditeľstva pre vedecké misie NASA.

Nedokonalosti Kepleru-1649c

Tam sa však vedomosti vedcov o exoplanéte Kepler–1649c končia. Vieme, že môže mať vhodnú teplotu a poznáme jej veľkosť a dĺžku roka. Všetky nazbierané informácie naznačujú, že by sa mohlo jednať o dokonalú planétu pre život, aký poznáme. Ale má to jeden háčik. Zatiaľ nevieme nič o jej atmosfére, ktorej zloženie a hrubosť silno súvisia s výškou povrchovej teploty a schopnosťou udržať si vodu v kvapalnom skupenstve. Môže sa teda jednať aj o vysušenú planétu s tenkou alebo žiadnou atmosférou ako Mars alebo o hotové peklo, ktoré vrie vo vlastnej hrubej atmosfére ako Venuša. Isté je snáď len to, že sa asi nejedná o ľadový svet.

Ďalším problémom je správanie červených trpaslíkov. Sú známe častými a silnými erupciami, ktoré bombardujú povrch okolitých planét nebezpečnými časticami a UV žiarením nebezpečným pre život a atmosféru. To by mohlo mať za následok zničenie atmosfér planét v blízkosti. Taktiež existuje veľká šanca, že Kepler–1649c obieha okolo svojej hviezdy v tzv. viazanej rotácií. Jedna strana planéty je stále otočená smerom k hviezde a druhá smerom do vesmíru. Rovnako ako Mesiac a Zem.
Pravdepodobne sa teda nejedná o dokonalú druhú Zem, hoci sa niečím určite podobá.

Keplerov vesmírny ďalekohľad

Kepler detekoval planéty pomocou tranzitnej metódy. Sledoval hviezdy, aby zistil malé poklesy jasu spôsobené planétami prechádzajúcimi pred nimi. Jeho misia, ktorá bola rozčlenená do dvoch fáz (hlavná a a rozšírená), bola veľmi úspešná. Kepler je totižto zodpovedný až za dve tretiny celkovo objavených exoplanét. Nazbierané dáta taktiež naznačujú, že 20 až 25% z približne 200 miliárd hviezd v Mliečnej dráhe hostí skalnaté planéty v obývateľnej zóne. To je celkom dosť svetov na ďalšie hľadanie mimozemského života.

Čo hovoríte na túto exoplanétu podobnú Zemi? Myslíte, že je to len jedna z mnohých alebo je naozaj špeciálna?

Zdroje: space.com, syfy.com, ibtimes.com