Peter Hámor
Peter Hámor je známy nielen v tom našom slovenskom svete, ale i v celosvetovom merítku horolezectva. Je to veľmi úspešný výškový horolezec, ktorý ako prvý Slovák zdolal všetky osemtisícovky. Kedy sa začal horolezectvu venovať, čo všetko tento náročný šport obnáša a ako vlastne horolezectvo vyzerá, sa dozvieš v článku.
Kedy ste objavili svoju lásku k horám? Ako vzniklo rozhodnutie stať sa horolezcom?
Od malička som hrával futbal a hokej asi ako každý chalan v mojom veku. Keďže som z Popradu, tak k horám som mal vždy blízko, aj sme s rodičmi chodievali na turistiku, napríklad na Kôprovský štít, ale nikdy som horolezectvo nevyskúšal. Keď som však chodil na futbalové tréningy, vedľa nás vždy trénovali lezenie. Jedného dňa som sa k nim pripojil, to som mal vtedy 17 rokov a odvtedy mi to zostalo. Horolezectvo som si zvolil najmä kvôli slobode. Nemusel som byť zaviazaný chodiť na tréningy, zápasy a podobne a aj ma oveľa viac bavilo, preto som ho vždy rád vyhľadával.
Aký je to pocit byť prvým Slovákom, ktorý zdolal všetky osemtisícovky? Mali ste tento cieľ už dávno alebo sa to postupom času tak nejako “stalo”?
Už dávno hovorím, že nie, lebo to nebol môj zámer. Inak by som skončil o pár rokov skôr. Napríklad na Annapurne som bol už 4x. Je samozrejmé, že vás to ťahá tam, kde ste ešte neboli, ale nikdy nebolo mojou prioritou dosiahnuť všetky osemtisícové vrcholy. Chcel som ísť tam, kde som ešte nebol, to je prirodzené. V zásade mi vždy bolo jedno, kam idem, ale záležalo na to, s kým idem. Najlepšia partia, s ktorou som absolvoval najviac vrcholov, bola poľsko-slovenská. To som bol ja, Piotr Pustelnik a Piotr Morawski. Sem-tam sa k nám niekto pridal, ale vždy sme boli stála trojica, ktorí sme spolu všade chodili a to bolo najlepšie.
Ako sa pripravujete na výstupy? Máte nejaké špeciálne rituály?
Čo sa týka prípravy na výstup, je to veľmi podobné ako v iných športoch, ako je napríklad futbal alebo hokej, ktoré som spomínal, že som hrával. Mám spôsob, ako sa pripravujem, ktorý robím stále rovnako a to je systém toho, ako sa obliekam. To je môj rituál, ktorý robím vždy pred výstupom.
Stalo sa vám, že ste išli aj za hranice svojich fyzických síl?
Horolezci by vždy mali ísť na taký vrch, na aký majú a na aký sa cítia. Je hlúposť, aby ste išli za hranice svojich síl a ohrozovali tak svoj život. Je pravda, že niekedy sa okolnosti vykryštalizujú tak, že tie sily dôjdu, napríklad kvôli snehu či vetru, ale nikdy by to nemalo byť tak, že idete za hranice síl. Viacerí chlapi už takéto niečo spravili a napriek tomu pokračovali v ceste na vrchol a stálo ich to život. Ja sám som sa viackrát otočil pred vrcholom a je to úplne normálne. Keby mi došli sily, bol by som nahnevaný sám na seba, že som sa nedostatočne pripravil, precenil som svoje sily alebo podcenil náročnosť výstupu. Viem, na čo mám na základe svojich výstupov, lebo mám skúsenosti a viem, že to zvládnem. Ani žiadny skokan do výšky si tiež nedá latku vo výške 2,3 m, keď jeho najvyšší skok je do 1,5 m.
Aké vlastnosti musí podľa vás mať dobrý horolezec?
Nuž, mal by byť bezkonfliktný. Keďže sme v skupine pri výstupe spolu dlho, nie je dobré ísť s ľuďmi, ktorí vás hnevajú, neradi s nimi trávite čas alebo im neveríte. Z takých tých fyzických, mal by byť pripravený na výstup, keď nie je, máte už obavy. Ale hlavne pri výstupe by malo byť jasné, kto s vami ide. V tomto je výhoda v malých skupinách pri výstupoch na vrchol. Vždy idete s tým, že sa navzájom poznáte.
Čo podľa vás ľudí najviac brzdí v tom, aby zrealizovali svoje horolezecké či turistické sny?
Väčšinou nemajú dostatok času. S tým súvisí napríklad aj práca. Predsa len, keď idete raz za rok napríklad na výstup a zoberiete si voľno na 2 – 2,5 mesiaca, tak žiadny šéf by z toho nebol nadšený. Potom dostatok peňazí, tie výstupy sú tak drahé, že do toho ľudia radšej nejdú. Keď nemáte sponzora a niekedy, aj keď ho máte, nezafinancuje 100 %, tak často idú do toho aj vlastné peniaze aj z rodinného rozpočtu. No a ďalším faktorom je rodina. Horolezectvo patrí medzi rizikové športy a keď sa chlapi oženia, tak veľmi na nich vplýva manželka či rodina, že nech sa na to vykašlú a venujú sa niečomu menej rizikovému. Takže čas, peniaze, rodina. Tak by som to zhrnul.
Stalo sa aj vám, že ste nemali dostatok financií na výstup, že ste ho museli oželieť?
Nikdy to nebolo tak, že by som vôbec nešiel, stalo sa nám, ako som aj spomínal, že sme museli zafinancovať výstup z vlastného rozpočtu, že sme niekde ubrali zo svojho komfortu. Napríklad sme nešli vrtuľníkom, ale išli sme vlakom alebo nejakou inou formou dopravy. Vždy sme sa nejako vynašli, sú to však riešenia, ktoré vám väčšinou zoberú veľa času. Keď idete cez agentúru, tak máte menší stres pri výstupe, väčší komfort atď. Pre mňa nikdy nebolo tak, že by som neodletel, vždy sme našli nejaké iné spôsoby, i keď sme niekedy brali peniaze na úkor rodiny.
Ktorý vrch vám je srdcu najviac blízky?
Haha, to nemôžem povedať. Viete, ako je to s tými božstvami na kopcoch, niečo poviete a hneď ste v nemilosti. Mám rád Tatry ako celok, je to iná kategória, lebo som doma, ale každá hora je svojím spôsobom iná, krásna. Ono nemáte spomienky na hory alebo kopce z takej tej vizuálnej stránky, ale na zážitky s ľuďmi, veľa záleží, ako som už spomínal, na tom, s kým idete na hory, potom aj tie pocity sú trošku na vyššej úrovni.
Aký bol pre vás kvôli minuloročnej situácii predchádzajúci rok?
Pre mňa nebol iný ako predchádzajúce roky. Robím sprievodcu v horách a teda v rámci práce leziem, koľko môžem. Hory mám priamo doma v okrese a vždy sa nájde spôsob, ako byť na horách. Dokonca sme minulý rok absolvovali aj expedíciu do Himalájí, i keď kvôli situácii, aká bola, nás skorej povolali domov, a tak sme museli odísť. Ale predsa len mám nastavený nejaký režim a systém a teda pre mňa sa nič nezmenilo.
Vďaka horolezectvu ste precestovali množstvo krajín. Je nejaká, ktorá vám v srdci najviac rezonuje?
Manželka mi tu kričí, že všade je dobre. 😀 Zase je to tak ako s tými vrchmi, naozaj všade je krásne. I keď doma je doma. V Tatrách som vyrastal a žijem tu doteraz. Z tých zahraničných – tak tým, že som každý rok v Nepále a mám tam všetky veci, v podstate tam tak na polovicu bývam a je to krajina, kde som najčastejšie, mám tam veľa kamarátov, známych, tak tam. Ale napríklad aj Indonézia bola výborná. Naozaj, všade je dobre. Ako som hovoril, ide o to, s kým tam ste.
Ako sami vidíte po prečítaní článku, Peter Hámor je nielen veľmi šikovný horolezec, ale i skromný a milý človek a ja ďakujem za možnosť ho takto „vyspovedať“.
Zaujal vás horolezec Peter Hámor? A čo vy? Aký máte vzťah k horolezectvu či horám? Dajte nám vedieť!
Zdroje: peterhamor.com
Zdroj titulného obrázka: Instagram/Peter Hámor (@peterhamor)
