KAPITOLA V.

Domov som prišla niečo po desiatej a aj napriek tomu, ako som sa tešila, že prídem domov a hneď si ľahnem, som sa absolútne mýlila. Allison čakala v mojej izbe na posteli a hrala sa na mobile.

„Čo tu chceš?“ spýtala som sa, ako som zhadzovala tašku z ramena.

„Čo si akože ty o sebe myslíš?!“ vykríkla na mňa.

„Len to najlepšie predsa…“ ironicky som sa na ňu usmiala, „čo zas chceš…“

„Myslíš si, že ak sa vyspíš s Aaronom niečo dosiahneš? Oh, áno! Priznal sa mi, že tu včera v noci prespal aj to, že ste spolu spali! Nemusíš to zapierať! Ja všetko viem! Správaš sa ako obyčajná kurva!“ Nebola som si istá, čo ma zaskočilo viac. Či fakt, že ma najväčšia kurva v meste nazvala kurvou alebo že som vraj spala s Aaronom. Prečo by jej to hovoril?

„Aký máš problém? Myslela som si, že vy dvaja ste skončili. Nemyslíš, že toto všetko sa ťa už netýka? Nie je to predsa viac tvoj chlapec…“ Allison sa rozšírili oči ako keby tomu doteraz neverila. Následne sa jej, ale oči tak zúžili, že som jej zreničky skoro nevidela.

„To ti nedáva právo byť s ním! Mala som ho prvá!“ Chvíľku som na ňu len nemo hľadela čakajúc, kedy si dupne ako vtedy, keď sme boli ešte malé. Na počudovanie sa to nestalo.

„Allison, ak by som mala držať ruky preč od všetkých chlapcov, ktorých si mala prvá, neušiel by sa mi podľa mňa z tohto mesta nikto… Ani len žiaden dedko z domova dôchodcov na druhej strane mesta,“ povedala som jej pravdu do očí, pričom som sa cítila naozaj spokojne. Konečne aspoň na chvíľu drží ústa, nech jej svoj názor poviem aj ja. Dlho mi to však nevydržalo, pretože ku mne so zúženými očami pristúpila a povedala: „No, dovoľ!“ A potom mi strelila takú facku až som sa zapotácala.

„Daj od neho láskavo ruky preč!“ Vykríkla po mne ešte, keď vypochodovala z mojej izby. Nefacká ma nejako často? To bolo teda naozaj úžasné ukončenie tohto mizerného dňa…

…

V pondelok ráno som si prešla každodennou rutinou, v podobe raňajok, sprchy, maľovania, obliekania a hrania sa na mobile. Randa mi pripravila znova môj obľúbený puding, ktorý som by som dokázala jesť na kilá! Obliekla som si obyčajné biele roztrhané džínsy s čiernym opaskom, čierne tielko a k tomu tmavú rifľovú bundu. Nebola som si úplne istá, čo si spravím s vlasmi, no jednoducho som si ich vyžehlila.

Potom som si vzala ruksak a vybrala sa smerom k môjmu autu, do ktorého som nasadla a išla smerom k škole. Hodina začala pred dvomi minútami, takže teraz som to ja, kto mešká na meškanie. Samozrejme, všetci už stáli pred školou a čakali na mňa. Nemala som dnes náladu na ich reči, no sú to moji kamaráti, to snáď zvládnem.

Cass sa opierala o múrik s prekríženými rukami a o niečom sa rozprávala s Alice. Mala na sebe čiernu sukňu s bledoružovým tričkom, vlasy zapletené do strapatého copu. Vyzerala ako vždy, nevinne a nádherne.

Alice naopak mala čierne roztrhané silónky, k tomu čierne kraťasy s vysokým pásom biely crop-top a koženú bundu. Vlasy mala stále sivobiele voľne rozpustené. Niekomu by sa možno zdala ako typické dievča, ktoré je neustále na drogách, no presne pri Alice som sa naučila nesúdiť knihu podľa obalu.

Roy stál oproti a aj napriek tomu, že sa rozprával s Dianou, všetku pozornosť venoval miestu, kde sa Cassina sukňa vyhrnula, keď sa oprela o múrik. Mal na sebe obyčajné modré džínsy a biele tričko, ktoré si vždy kupuje o veľkosť menšie, aby mu obtiahli svaly, o ktorých si len on myslí, že nejaké má.
Dia mala na sebe červenú mikinu s kapucňou, čierne džínsy a vansy. Vlasy mala v drdole, z ktorého jej vypadávalo zopár vlasov.

„Ahojte!“ povedala som, keď som sa k nim priblížila. Všetci sme sa navzájom privítali a spoločne vošli do budovy. Prvá hodina bola biológia pre dievčatá a telesná pre chlapcov, takže pri vchode sme sa s Royom rozlúčili a vybrali sa až na tretie poschodie. Vošli sme do triedy, kývli profesorke na ospravedlnenie a sadli si na svoje zvyčajné miesta.

„No čo, nejaké novinky s pánom nedostupným?“ spýtala sa Cass, keď sme osameli, pretože Dia a Alice sedeli na opačnom konci miestnosti.

„Dúfam, že sa nepýtaš na Aarona, nič s ním nemám. Ale Allison ma čakala včera v izbe a dala mi teda poriadnu prednášku o tom, ako sa naňho nemôžem ani pozerať,“ zasmiala som sa.

„Bože, nič v zlom, ale to dievča je choré,“ súhlasne som prikývla, pretože mala úplnú pravdu. Všetci súrodenci sa milujú najviac na svete – takmer všetci – len moja sestra má záľubu fackať ma. A nie, nie je to bežná detská bitka.

„A čo Roy? Videla som, ako sa na teba dneska ráno pozeral,“ v momente mojej nevinnej a hanblivej kamarátke sčervenala celá tvár a ja som sa na tom musela iba smiať.

„Písali sme si a povedala som mu, že pokým sa čestne nerozídem s Tristanom, nemá to zmysel. Takže všetko je ako predtým.“ Áno, viem, že spravila to správne rozhodnutie, no aj tak ma to zamrzelo.

Zvyšok hodiny sme počúvali veľký a malý pľúcny obeh, z čoho mi neustále naskakovala husia koža. Po zazvonení sme si rýchlo pobalili veci a vypratali sa ako prvé z triedy. Samozrejme, ako inak sa znova Allison hádala s Aaronom pred triedou. To ju to nikdy neprestane baviť alebo čo? Nikdy takýto problém nemala, tak nechápem, prečo stále rieši svojho bývalého. To ju naozaj tak žerie, že by mohol mať záujem o mňa?

„Ty tomu nerozumieš. Daj ruky preč od mojej sestry. Chápem, o čo ti ide, ale moja sestra je mimo hry,“ hneď ako to dopovedala, zostali sme prekvapene všetci stať. Zatiaľ čo sa Aaron uškrnul akonáhle nás uvidel.

„To bude už problém. Ja a tvoja sestra sme spolu akosi už spali. Ale to už predsa vieš, Lisa.“ Všetci zalapali po dychu, samozrejme, okrem mňa, keďže toto som počula už včera. Lenže včera mi to povedala Allison a ja som očakávala, že to Aaron poprie.

„Madison to chcela tajiť, ale myslím, že to už je jedno,“ povedal a usmial sa. Pravdepodobne by som mala poprieť všetko, čo povedal, pretože to nie je pravda. Avšak výraz mojej sestry mi to nedovolil. Tvárila sa tak prekvapene a rozhorčene zároveň, že sa nedalo inak, než zrealizovať môj úžasný nápad, ktorý mi práve napadol. Musela som si však zachovať nejakú tú dôstojnosť, nakoľko nás pozorovalo dosť ľudí na to, že práve skončila hodina.

„Aaron!“ zalapala som preafektovane po dychu.
„Myslela som, že sme sa dohodli na tom, že to bude naše tajomstvo!“ Na chvíľu sa na mňa zahľadel až prižmúril tie jeho modré oči.  Najpravdepodobnejšie premýšľal nad tým, prečo ho kryjem, prečo pokračujem v jeho klamstve. Na pravdu však prísť nemohol, aspoň som si to teda myslela. Našťastie moju zvedavosť a nepokoj vyrušil jeho hlas.

„Áno, máš pravdu. Je mi to ľúto, no nevedel som sa po tom všetkom, čo o tebe narozprávala, udržať. Pri tejto krave mi to proste automaticky vyšlo z tej úst,“ poškriabal sa na temene hlavy ukazujúc tak jeho ‚nepokoj‘ a ‚ľútosť‘. Akoby mu to bolo ľúto!

V hlave som sa na tej našej dvojke teda dobre smiala. Nemôžem naozaj uveriť ani chápať, ako nám to môže niekto veriť. Celé to vyzerá ako jedna fraška, nechápem, že to nikomu nedochádza.

„Avšak bolo na čase, aby jej konečne niekto povedal pravdu. Nemyslíš?“ pozrel na mňa pohľadom, ktorým mi nariaďoval kladnú odpoveď.

„Akú pravdu máš na mysli? Ohľadom čoho?“ hrala som nechápavú, aj keď som naozaj v tejto chvíli netušila, o akej pravde to on hovorí. A moja sestra bola zjavne zvedavá tiež, nakoľko sa s tým jej nechutným piskľavým hlasom preafektovane spýtala: „O akej pravde to hovoríš?! Pravda o čom?“

„Takú, že sa okolo teba nič netočí. Žiadny Allisoncentrizmus neexistuje… Rozišli sme sa. Ja som s tým v pohode, čakal som to. Ale si aj ty? Pretože tvoj znova nájdený záujem o mňa je naozaj znepokojujúci. Hlavne potom, čo si zistila, že spolu s Madison niečo máme. Neviem teraz, že či nedopraješ mne alebo tvojej vlastnej sestre.“ A po celý čas sa na moju sestru usmieval tým najviac iritujúcim úsmevom. Naozaj ho za to obdivujem, lebo udržať s ňou očný kontakt, keď má náladu ako teraz, to je naozaj zázrak. A ešte sa k tomu aj usmievať, to je zaručene zázrak.

„No dovoľ, ty hajzel!“ A ešte k tomu všetkému ju pripravil aj o reč. Allison vždy vedela, čo povedať, aj keby to mala byť naprostá blbosť, musela by mať posledné slovo.

„Musíš pochopiť, Allison, že ty a tvoja sestra ste ako taká váha. Jedna je raz dole a druhá hore. Allison, ty si bola hore doteraz, no spadla si dole… a tam aj ostaneš. Lebo ver mi, že tvoja sestra sa hore udrží a bude sa mať omnoho lepšie, akoby si sa ty kedy len mohla mať… A to ťa desí, nie? Vždy desilo a navždy aj bude. To, že ostaneš v tieni svojej dvojičky. Ako to bolo vždy, však? Na tvojom mieste by som sa rýchlo spamätal, Lisa, lebo za svoj čas hore si si poštvala naozaj veľké zvieratá, ktoré len čakali, kým spadneš…“ Moja sestra ostala bez slov.

Je to asi prvýkrát v živote, kedy naozaj nevedela, čo ma povedať a u koho má hľadať pomoc. Čím som ani nebola prekvapená, nakoľko tie jej priateľky, ktoré tiež stáli v dave ľudí okolo nás, stáli za hovno a tá ich pomoc-nepomoc tiež. Ale ak mám byť úprimná, tiež som bola prekvapená Aaronovými slovami. Samozrejme, všetci vedeli, že je moja sestra zlá, ale nevedela som, že nás porovnávajú.

„Myslím, že by si mal prestať rozprávať. Má slzy na krajíčku… čaká nás hotový hysterický záchvat,“ povedala som bez emócií. Až ma to samú prekvapilo, pretože takáto som ja nikdy nebola… vždy sa tak ku mne správala len Allison a ja som si nikdy nemyslela, že sa tak isto viem správať aj ja. Asi sme naozaj dvojičky.

Priamo predo mnou sa mojej sestre tlačili slzy do očí a ja som nič neurobila. Len som na ňu hľadala a bola som zjavne tým dôvodom, prečo sa jej chcelo plakať. Necítila som však nič. Niekde v diaľke som možno cítila súcit, ale bol malý. Pretože to, čo som spravila teraz ja jej, spravila ona mne niekoľko desiatok ráz.

Čo sa stalo, stalo sa, pomyslela som si. A zahľadela sa na miesto, kam pozerala aj moja sestra. Pozerala sa na skupinku šprtov postávajúcich pri skrinkách. Taktiež počúvali každé slovo, ktoré sme povedali. Nepoznala som ich síce osobne, ale s Noahom som mala dejepis a biológiu.

Nechápala som, prečo tam pozerá, no možno kvôli tomu, že sa nedokáže pozerať na jej údajných kamarátov, ktorí sa jej ani nezastali.
Namiesto očakávaného hysterického záchvatu sa Allison rozbehla cez dav študentov a stratila sa na schodoch.

„Okey, všetci rozchod, nemáte čo robiť?“ zakričala som na dav ľudí, ktorí okolo nás stále postávali. Všetci sa teda začali zbierať na ďalšiu hodinu. Vtedy Aaron podišiel bližšie ku mne, zastrčil mi vlasy za ucho a zašepkal: ,,To som od teba naozaj nečakal. Stretneme sa po škole, Whiteleeová.“ Popri každom slove sa jeho pery obtreli o moje ucho a nezbedné pramienky jeho vlasov ma šteklili na tvári. A bez čakania na odpoveď sa pobral preč, zanechávajúc ma tam s mojimi zmätenými pocitmi a zvedavými kamarátmi. Do riti, čo sa to práve stalo?!

AARON Kapitola 5: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.