Svetová spevácka šou, ktorá je tu s nami už niekoľko dekád, sa konečne stala predmetom novej paródie v podobe amerického komediálneho filmu. Na paškál si ju zobral komik Will Ferrell, ktorého môžete poznať z filmov ako Anchorman alebo Step Brothers. Ak ste s jeho štýlom humoru oboznámení, tak dobre viete, že v jeho podaní nadobudne Eurovízia úplne nový rozmer. Jeho Eurovízia bude paródia jak sa patrí!
Ferrell na tomto projekte pracoval takmer 20 rokov. Bol vraj ohúrený tým, ako veľmi mu táto šou prišla vtipná, keď ju prvýkrát videl na svojom výlete v Európe. Dokonca bol prekvapený, že Amerika túto šou prakticky nepozná. Ak ste teda videli niektoré finálové epizódy Eurovízie, asi viete, že ide naozaj o vtipný koncept. Ferrell si teda okrem produkcie aj zahrá vo filme hlavnú rolu s herečkou Rachel McAdams, s ktorou práve zverejnil prvú ukážku k filmu. Tou sa nemohlo stať nič iné ako oficiálny klip k piesni ich postáv, s ktorou vstúpia do súťaže.
Ferrell s McAdams si zahrajú islandské duo hudobníkov. Ich kapela má názov Fire Saga a už teraz je jasné, že do Eurovízie vstupujú na plno. Musím povedať, že Ferrell už v tomto klipe jasne podchytil, ako má sranda z Eurovízie vyzerať. Text piesní úplne o ničom, netradičné využitie dychu, zvláštne strieborné kostýmy a make-up, precítené výrazy spevákov v klasickom „epickom“ klipe a samozrejme, v polovici piesni zmena na niečo, čo pripomína disko. Ak ste videli čo i len jednu pieseň z tejto súťaže, viete, že tento klip trafil do čierneho.
Ak toto je len jedna z mnohých piesní, ktoré v tomto filme uvidíme, môžeme s istotou povedať, že Netflix dosť možno predstaví nový veľký komediálny hit. Vo filme by sa mali ukázať aj mnohé ďalšie veľké mená, ako napríklad Demi Lovato alebo Pierce Brosnan. Ako toto celé dopadne sa dozvieme už 26. júna na Netflixe.
Čo hovoríte na prvú ukážku k filmu Eurovision Song Contest: The Story of Fire Saga? Máte radi humor Willa Ferrela? Sledujete Eurovíziu?
Z čias, kedy si automobilky nemohli svoje najnovšie kúsky predstaviť na obľúbenom najväčšom ženevskom autosalóne, boli nútené svoje kúsky predstavovať online. My sme sa v našom článku na niektoré z noviniek pozreli. Písal som tam aj o vynovenom Mercedes E 2020, ktorý dostal omladzujúcu kúru. To sa však vtom čase týkalo len verzie sedan či kombi. Otázne však bolo čo bude s obľúbeným kupé či kabriolet. Ako to teda dopadlo?
Exteriér Mercedes E 2020
Celkové inovovanie exteriéru sa týkalo najmä tej prednej časti. Hlavným rozpoznávacím znakom budú pravdepodobne nové predné svetlá. Mercedes E 2020 dostal nový dizajn svetlometov, ktorý podľa mňa dodáva danému modelu konečne to, čo mi na ňom celý čas chýbalo, istú agresiu. No zmenami si prešli aj oba nárazníky či celkovo svetelná technika, pri ktorej sa stáva full-LED technológia základom a za príplatok dostanete Multibeam LED svetlá.
1 z 2
Zdroj: Daimler.com
Zdroj: Daimler.com
Mercedes E 2020 kabriolet s klasickou látkovou sklápacou strechou má ponúknúť komfort počas celého roka. Na želanie môže byť vybavený elektrickým systémom vetrolamu AIRCAP a vyhrievaním priestoru okolo hlavy AIRSCARF. K celoročnej využiteľnosti prispieva aj sériová protihluková sklápacia strecha. Viacvrstvová štruktúra s prepracovanou zvukovou izoláciou zabezpečuje teplotný komfort v každom ročnom období a znižuje hluk vetra aj jazdný hluk.
1 z 2
Zdroj: Daimler.com
Zdroj: Daimler.com
Interiér Mercedes E 2020
V interiéri kupé a kabrioletu môžeme v zásade nájsť to isté, o čom som písal v prípade sedanu či kombi. Inteligentné adaptívne sedadlo vodiča: po zadaní telesnej výšky do multimediálneho displeja alebo cez Mercedes me sa sedadlo automaticky nastaví do spravidla vhodnej polohy, ktorú si musí následne vodič už len doladiť. Športové sedadlá majú výrazné bočnice a integrované opierky hlavy. K dispozícii je množstvo kombinácií materiálov od látky cez imitáciu kože ARTICO, štrukturovanú kožu, kožu napa s kosoštvorcovým prešívaním až po kožu odrážajúcu slnečné žiarenie (pre kabriolet).
1 z 3
Zdroj: Daimler.com
Zdroj: Daimler.com
Zdroj: Daimler.com
Nájdeme tu aj úplne nový dizajn volantu, kde musím opäť spomenúť, že som neskutočne zvedavý na jeho pohodlnosť. V novom Mercedes E 2020 je použitá najnovšia generácia multimediálneho systému MBUX. Dve veľké obrazovky s uhlopriečkou 10,25 palca/26 cm sa tiež dostali do základného balíčka. Na želanie sa dodávajú dve obrazovky s 12,3-palcovou/31,2 cm uhlopriečkou.
Pohonné jednotky
Na začiatku predaja bude môcť byť nový Mercedes E 2020 kupé či kabriolet poháňaný v niekoľkých variantoch:
Zdroj: Daimler.com
Benzínové verzie:
Benzínový 2-liter označeným ako 200 s výkonom 145 kW (197 k) a 320 Nm, plus s EQ Boost o 10 kW (14 k) naviac, samozrejme, nie vždy. Novinkovou bude aj benzínový štvorvalec OM 654, s mild-hybridnou technikou. Výkon 195 kW (265 k), plus o viac 15 kW (20 k) a 180 Nm opäť vďaka EQ Boost. E 53 4Matic+ Elektrifikovaný 3-litrový šesťvalec (radový), preplňovaný pomocou klasického turba a elektrického generátora s výkonom 320 kW (435 k) a 520 Nm.
Naftové verzie:
Naftovú vezriu s označením 220d, 2-liter s výkonom 143 kW (194 k) a 400 Nm alebo verzia 400d s 2,9-litrovým naftovým šesťválcom (radovým) s výkonom 250 kW (340 k).
Kedy nový Mercedes E 2020 príde do predaja, žiaľ, automobilka zatiaľ neuviedla ako aj ceny.
Téma: Hollywoodský remake lepší než originál – Část 1.
Hollywoodský remake se nikdy netajil tím, že vykrádá ostatní nebo sám sebe. Pojďme se podívat na první pětku těch, které dokázali, že remake je lepší než originál!
1. Mys Hrůzy (1991) rež. Martin Scorsese – remake Mys Hrůzy (1962)
Scorsese a De Niro byli v 90. letech na vrcholcích svých kariér se společnými hity jako jsou Zuřící býk, Mafiáni a Taxikář. K tomu všemu originál nikdy nepatřil mezi nedotknutelné klasiky, a tak mu remake vlastně vylepšil jméno. Scorsese si vypůjčil zápletku o pomstě Maxe Codyho (De Niro) vůči jeho obhájci (Nick Nolte), kvůli kterému si odpykal 14 let ve vězení za znásilnění.
I ústřední melodie (známá mj. z epizod Simpsonových s Levákem Bobem) zůstala beze změny. Původně měl Mys hrůzy režírovat Steven Spielberg. Studiu místo sebe doporučil právě „Martyho“, aby mu dopřál kasovní hit, který mu otevře dveře pro další mistrovská díla. Což se bez pochyb stalo.
Zdroj: Universal Pictures
Režijní styl si omotává diváka kolem prstu kamerovými jízdy a výborně buduje strach z nevypočitatelného zločince. Niro pro roli bývalého trestance začal cvičit, aby dostal hladinu tuku pod 20 %. K tomu si nechal od zubaře poškodit chrup, aby vypadal víc neudržovaně. Za zpětnou rekonstrukci zaplatil 5000 dolarů.
Z mladé Juliette Lewis, ztvárňující advokátovu dceru, se rychle stala vycházející hvězda. O ní dokonce koluje historka, kdy se při natáčení skutečně zamilovala do De Nira, který ji ve filmu svádí. Ten tomu nasadil korunu, kdy v jedné ze scén improvizoval a strčil ji prst do úst. Její nesmělá reakce je tedy autentická.
2. Zjizvená tvář (1983) rež. Brian De Palma – remake Zjizvená tvář (1932)
Kdo by neznal hlášku: „Say hello to my little friend“, kterou AFI zařadila mezi 100 nejpopulárnějších filmových hlášek. Málo kdo tuší, že originál patřil ve své době mezi nedotknutelné klasiky. Proto málo kdo věřil, že by remake snad mohl být i lepší. O režii se postaral dosud neznámý spolužák Spielberga a Lucase – Brian De Palma (Mission: Impossible, Neúplatní).
Ten přesunul děj z Al Caponeho Chicaga do Kubánci ovládaného Miami a vyměnil prohibici za kokain. Do role Tonyho Montany obsadil Al Pacina, který v té době střídal jednoho mafiána za druhým. Pomohl objevit herečku Michelle Pfeiffer a scénář aktualizoval, rovněž to té doby neznámý, Oliver Stone.
Zdroj: Universal Pictures
Příběh se točí kolem vzestupu a následném pádu Tonyho drogového impéria. Na režijním stylu je vidět mladá krev, díky níž stopáž 170 minut nenudí a je obohacena o chytlavý soundtrack. Zajímavostí je, že legendární závěreční scénu pomáhal točit právě sám Spielberg. Prvotní sestřih se zdál studiu příliš brutální a muselo se stříhat, aby Scarface dostal rating R, nikoliv X (dnešní NC-17).
I tak je scéna s motorovkou slušná řezničina. V tuto chvíli nás čeká další adaptace, kde by hl. roli měl ztvárnit Diego Luna (Terminátor 6) a o režii se postará Luca Guadagnino (Dej mi své jméno). Za zmínku stojí hra GTA Vice City, která se filmem dost inspirovala nebo přímo Scarface: The World is Yours, jenž pokračuje, kde film skončil.
3. Dannyho parťáci (2001) rež. Steven Soderbergh – remake Dannyho jedenáctka (1960)
Další důkaz, že mladá krev dokáže přijít s předělávkou, která ji lépe přiblíží novému obecenstvu. Původní Jedenáctka byla ve své době dost oblíbená díky sestavě, kterou tvořili Frank Sinatra, Dean Martin, Cesar Romero a další, kteří patřili mezi největší hvězdy 60. let.
Jak nejlépe znovu zaujmout než zopakovat recept a nacpat do jednoho filmu hvězdy typu Cloney, Pitt, Damon, Roberts, Garcia, Don Cheadle a Cassey Affleck (bratr Bena Afflecka). Ještě před příchodem Marvelovek se tak na obrazovce objevilo tolik velkých jmen. Soderberghovi se podařilo definovat žánr Heist movie tak jak jej známe.
Zdroj: Warner Bros.
Zápletka se nijak nezměnila – vykrádání kasin v Las Vegas. Zatlačilo se víc na humoru, který ještě obohatil dravý střih a kameru. Svěží vyprávění udržuje pozornost do příchodu tradičních zvratů, kdy nic nešlape tak jak má. Díky tomu je to nenáročná látka pro širší publikum. Druhý díl má jinou premisu o krádeži vzácného vejce. Casting obohatila Catherine Zeta-Jones nebo cameo Bruce Willise.
Ve trojce se vracíme zpět do Vegas a tentokrát velká Jedenáctka okrádá kasino samotného Al Pacina. Vznikl i dámský spin-off Debbie a její parťačky, který kopíroval stejný recept v čele se Sandrou Bullock, Cate Blanchette, Anne Hathaway nebo Rihannou. Bohužel se nechytá na původní partičku a potvrzuje zbytečnost těchto příběhových odboček.
4. Insomnie (2002) rež. Christopher Nolan – remake Insomnie (1997)
První výkop nejtalentovanějšího režiséra současnosti do brány Hollywoodu. Kariéra Chrise Nolana je sice čerstvá, ale za to zatraceně produktivní. Nechce se věřit, že stále nemá na kontě ani jednu sošku Oscara. Originál pochází ze Švédska, kde si roli detektiva si střihl Stellan Skarsgård (Piráti z Karibiku, Thor, Černobyl), kterému se rovněž naskytla cesta do Hollywoodu.
Příběh se točí okolo vraždy středoškolačky, kterou přijíždí na Aljašku vyšetřit detektivové Dormer (zase Al Pacino) a Eckhart (Martin Donovan). Po příjezdu je vítá místní detektivka Ellie (Hilary Swank), která je zasvětí do případu, v němž je hlavním podezřelým spisovatel Walter (Robin Williams).
Zdroj: Warner Bros.
Případ se nejeví nijak komplikovaný do doby, než je Eckhart zastřelen a detektiv Dormer přichází o rozum z nedostatku spánku – insomnie. Na Aljašce totiž zrovna panuje polární den (6 měsíců v kuse je světlo!). Až se nechce věřit, že takové místo na Zemi existuje a lidé v něm běžně žijí. Pro Williamse to zde byla první role padoucha a ve společných scénách hravě zastiňuje Pacina.
Nolan dokazuje, že umí budovat napětí a hrát si s lidskou psychologií tak, že si rychle omotá diváka kolem prstu. Sám pravidelně točí příběhy o hrdinech, kteří nejsou tak úplně hrdiny (Batman, Počátek, Memento). Jeho dvorní kameraman Wally Pfister (trilogie Temný rytíř) snímá Aljašskou krajinu stejně mrazivě jako švédské pustiny.
5. Trestná lavice (2005) rež. Peter Segal – remake Nejtěžší yard (1974)
Naši první pětku zakončíme veseleji. U Trestné lavice by se dalo říct, že se jedná o další ze Sandlerových komedií. Není to úplně pravda. Nabízí mnohem víc než oplzlé vtípky a průhlednou zápletku. Sandler si z originálu vypůjčil Burta Reynoldse, který si zde střihl opačnou roli. Původně hrál roli trestaného fotbalisty, zde hraje vysloužilého kouče, jehož úkolem je naučit bandu vězňů americký fotbal a připravit je na zápas s dozorci.
Děj se točí kolem uvadající kariéry Paula Crewese (Sandler), o kterém se traduje, že tzv. „pustil zápas“. Paul po jednom večírku sedne opilý za volant, což má za následek dlouhý pobyt v texaském vězení. Tomu šéfuje zarytý fanoušek fotbalu (roli ředitele tu ztvárnil asi po padesáté James Cromwell), který má ve zvyku pořádat zápas vězňů proti dozorcům.
Zdroj: Sony Pictures Releasing International
Zvláštní je, že se originál drží mnohem dramatičtějších vod a některé scénu jsou na svou poměrně drsné. Oba dva snímky si však drží humornou stránku. Jen ta novější je čistokrevnou komedií se spoustou zlidovělých hlášek („Mám hranolky, co jsou na holky. A burgery…no prostě burgery.“).
Dále se ve vedlejších rolí objeví známé tváře ze Sandlerovy party jako je Chris Rock, Terry Crews, Rob Schneider nebo William Fichtner. Spousta scén či samotný závěr dokonce umí chytit za srdce stejně jako uspokojující nakládačka proti dozorcům. Troufnu si tvrdit, že je to po Vykoupení jeden z mála povedených filmů z vězeňského prostředí. Zřejmě nejsem sám, což potvrzuje překvapivě červené hodnocení na ČSFD.
Souhlasíte, že někdy je remake lepší než originál? V druhé části si posvítíme na režiséry, kteří uhodili dvakrát do stejného místa. Kteří to budou? Uvidíme se přesně za týden.
Zdroje: imdb.com, csfd.cz
Zdroj titulného obrázka: Universal Pictures
Pre istotu sem v rýchlosti zhrniem, čo to je vlastne webtoon. Západ má komiksy, Japonsko má mangu a Kórea má, áno správne hádate, webtoony (pôvodne mali tzv. manhwa, tá je však s príchodom digitalizácie v úzadí). Tie kombinujú obidva klasické svety a pridávajú aj vlastné prvky. Rovnako ako sú komiksy farebné a čítajú sa zľava → doprava. Kresba je však veľmi podobná japonskej mange. Ešte musím spomenúť, že dnes sa stávajú takým svetovým fenoménom, že ich píšu už aj ľudia mimo Kórei (prevažne Čína, ale ja sama čítam napríklad wt od španielskeho autora).
V čom sa však odlišujú od oboch je to, že sa nedelia na strany, ale každá kapitola je v jednom súvislom, vertikálnom „stripe“. Tým pádom majú kresliči omnoho väčšiu slobodu, keďže nie sú limitovaní oknami a stranami.
Shoujo webtoony, ktoré sa oplatí prečítať
Shoujo je z japonského slova shojo, ktoré znamená dievča. Shoujo webtoon/manga je teda žáner mangy/webtoonov a anime zameraných predovšetkým na mladé ženské publikum, ktoré sa zvyčajne vyznačujú zameraním na osobné a romantické vzťahy. Dnes sa pozrieme na shoujo webtoony, ktoré rozhodne stoja za prečítanie.
Who Made Me a Princess / Suddenly I became a princess
Zdroj: mangadex.org
Počet kapitol: 73 (stále vychádza) Autor: Plutus Ilustrátor:Spoon Počet videní: viac ako 88 miliónov (zdroj: mangago.me)
Anotácia:Who Made Me a Princess je o Athanasii de Alger Obelii, dievčati z nášho sveta, ktorá sa reinkarnovala do novely Lovely Princess ako úbohá prvá princezná Obelianskej ríše. V príbehu je Athanasia popravená jej otcom cisárom Claudom po otrave druhej princeznej Jennette Margarity. Aby tomuto krutému osudu zabránila, Athanasia sa rozhodne, že si musí vybudovať vzťah založený na láske medzi ňou a jej novým otcom.
Názor: Príbeh som si zamilovala od prvého pohľadu, tá ilustrácia ma naozaj dostala. Ako dej pokračuje, príbeh vás pohltí viac a viac… Zbožňujem vzťah Athanasie s Claudom, je naozaj srdcervúci. Musím sa priznať, že pri niektorých ich interakciách mi až slzy vbehli do očí. Who made me a princess je zatiaľ môj najobľúbenejší webtoon, aký som kedy čítala.
Seduce the Villain’s Father
Zdroj: mangadex.org
Počet kapitol: 29 (stále vychádza) Autor: Dalseul Ilustrátor: Bia Počet videní: viac ako 22 miliónov (zdroj: mangago.me)
Anotácia: Po otvorení očí po dopravnej nehode sa naša hlavná hrdinka ocitla vo fantasy svete webnovely, ktorý čítala… jediný háčik je ten, že sa reinkarnovala 20 rokov pred začiatkom románu! Je znovuzrodená ako princeznáYerenica z malého Libovianskeho kráľovstva, pričom je odhodlaná zmeniť budúcnosť, aby predišla sérii nešťastných udalostí, ktoré sa čoskoro objavia. V originálnej novele, keď je jej sestra, Tejavia, tehotná s budúcou hlavnou hrdinkou, je unesená Belgoatským cisárom. Yerenicinou obľúbenou postavu z novely. Yerenica je odhodlaná to zmeniť, namiesto jej sestry sa ocitne unesená ona. Yerenica je rozhodnutá zmeniť aj osud Belgoatského cisára, Euradiana. Jej obľúbená postava nezomrie, nie pod jej dohľadom.
Názor: Pri webtoonoch zbožňujem naozaj hlavne ilustrácie. Prvá vec, ktorú si na príbehu všimnem, je štýl kresby. Mám ju radšej modernejšiu a keď ju máte radi aj vy, Seduce the Villain’s Father je presne pre vás. Kresba je moderná, fresh a dá sa na ňu dlho pozerať vďaka kráse hlavných postáv. Nakoľko ma webtoon len zopár kapitol, do deja sme sa ešte nemali tak možnosť zahĺbiť. To však nemení nič na tom, že je príbeh zatiaľ naozaj zaujímavý a stojí za prečítanie.
I Became the Villain’s Mother
Zdroj: mangadex.org
Počet kapitol: 24 (stále vychádza) Autor: Yuliji Ilustrátor: Iro Počet videní: viac ako 5 miliónov (zdroj: mangago.me)
Anotácia: Obyčajná učiteľka v škôlke sa ocitne vo svete vnútri v novele. A reinkarnuje sa ako Roselia Chide, nevlastná matka hlavného záporáka z novely, ktorá skončí mŕtva pod rukou jej nevlastného syna. Keď zostrojuje plán, ako sa vyhnúť svojmu osudu, v ktorom skončí mŕtva, jediný pohľad do nevinnej tváre jej nevlastného syna Aina ju presvedčí, že má ešte šancu nestať sa darebákom. Ona ho bude chrániť, aby potom on ochránil ju.
Názor:I Became the Villain’s Mother je ďalší z mnohých webtoonov, na ktoré som klikla kvôli kresbe. A rozhodne som neoľutovala. Dej nie je najoriginálnejší, webtoony, kde sa hlavná hrdinka reinkarnuje do novely, ako záporák sú teraz totižto naozaj in. Avšak v príbehu je veľa aspektov, do ktorých sa môžete zaľúbiť. Či už je to naša hlavná hrdinka, jej syn Ainspanner, jej manžel vojvoda Cassius alebo naozaj (zatiaľ) rozkošný vzťah medzi Rosaliou a Ainom.
Zaujali vás tieto shoujo webtoony? Pokiaľ áno, pozrite si taktiež článok o fantasy webtoone Tower of God.
O prvej knižke z tejto série sme sa bavili v predchádzajúcej recenzii, takže pokiaľ ste ju nečítali, určite choďte pozrieť najskôr tú. Prekliaty princ je druhý diel trilógie Royalovcov, skazene bohatej rodiny plnej tajomstiev. Druhá kniha nezaostáva za tou prvou, a preto vám prinášame recenziu aj na knižku Prekliaty Princ!
zdroj: extremedamage.blogspot.com
Prekliaty Princ
Anotácia:Reed Royal má všetko, čo na čo si spomenie – atraktívny vzhľad, spoločenské postavenie, peniaze. Dievčatá stoja v radoch, aby si s ním vyšli na rande, chalani mu závidia. Ale Reedovi nikdy nezáležalo na ničom okrem rodiny, kým sa v jeho živote neobjavila Ella Harperová.
To, čo sa pôvodne začalo ako prejav čírej nenávisti k otcovej zverenkyni a plán, ako jej urobiť zo života peklo, sa postupne zmenilo na túžbu mať Ellu po svojom boku a chrániť ju. Stačila však jedna zbytočná chyba a Ella ušla z Reedovho náručia. U Royalovcov nastal zmätok. Reedov svet sa rozpadá, Ella ho odmieta a tvrdí, že sa navzájom ničia. A MOŽNO MÁ PRAVDU.
Tajomstvá. Zrada. Nepriatelia. S ničím podobným sa Reed doposiaľ nestretol. Ale ak chce získať svoju princeznú späť, musí dokázať, že on za jej lásku stojí.
Prekliaty princ je druhý diel knižnej série o bohatej rodine Royalovcov.
Po dočítaní prvej knihy nebude vo vašom živote iná možnosť, ako okamžite siahnuť po druhej časti. Viem, o čom hovorím hlavne kvôli tomu, že ja som druhú časť nemala doma. Musela som čakať celé dni, kým sa mi dostala do rúk. Samozrejme, v momente, ako som ju otvorila, som sa do nej ponorila a vžila sa do deja.
Oproti prvej knihe sme dostali jednu veľkú zásadnú zmenu. Reedov pohľad. Totižto, v prvej časti bol príbeh vyrozprávaný z Ellinho pohľadu a my sme netušili, čo sa deje v Reedovej hlave. Teraz sa nám pohľady našich hlavných hrdinov striedajú a aj napriek tomu, aká som voči tomu bola skeptická, dopadlo to viac ako úžasne.
V druhej knihe nastal veľmi zábavný obrat situácie. Viete, ako Reed nenávidel Ellu? Teraz sa role otočili a Reed je ten, kto musí bojovať o svoju lásku, ktorá od neho utiekla. Ella nechce mať s Reedom nič spoločné a už dupľom sa nechce vrátiť do toho obrovského domu. Ella robí všetko preto, aby sa od Reeda dostala čo najďalej, no zabúda na jednu vec. Od Royalovcov sa nedá ujsť…
Samozrejme, na telesnej som z našej partie cvičila ako jediná, takže som tvorila dvojicu s Carmen, milou ryšavkou z prednej lavice. Potom sme mali angličtinu, ktorú mávam väčšinou so svojou sestrou, ale keďže sa neukázala, bolo mi jasné, že je doma. Cass má so mnou tiež angličtinu, ale ani jedna z nás nejavila žiadne známky potreby o rozhovor. Musela vedieť, že som s Aaronom naozaj nespala, no neboli jej jasné súvislosti. Mne tiež nie.
Po zazvonení som položila profesorovi esej na stôl a ako prvá sa snažila odísť z triedy. Cass som mala síce v pätách, ale vedela som, že ona pôjde za ostatnými, zatiaľ čo ja to mám namierené k mojej skrinke. Hodila som tam všetky učebnice, pretože mi je jasné, že sa do nich doma ani nepozriem, zabuchla som skrinku a vybrala som sa stredom chodby k dverám. Z batohu som vytiahla kľúče od auta a už som sa videla, ako v ňom konečne sedím na ceste domov, kde sa môžem vyfackať za celý tento deň.
No moje plány boli zmarené hneď, keď som si všimla svalnatého tmavovlasého chalana opierať sa o moje auto. Ten chce odpovede tiež… Skvelé, naozaj skvelé. Aj keď mnou lomcuje znechutenie nad celou možnou situáciou, prišla som so sileným úsmevom k nemu.
„Takže kam chceš ísť, Whiteleeová?“ spýtal sa s tým jeho známym úškrnom.
„Neviem. Čo takto hocikam, kde nebudeš?“ uškrnula som sa naňho aj ja. Ale sama som nevedela, či si robím srandu alebo nie. „Freddie’s bude fajn,“ dodala som nakoniec.
Zdĺhavo sa na mňa zahľadel, čo robí v poslednej dobe skoro každý. Pozdvihla som obočie, čím som sa ho snažila popohnať k odpovedi.
„Hej, Freddie’s vyhovuje,“ povedal. „Som tu autom a ako som si mohol všimnúť aj ty. Takže sa stretneme za desať minút pred ním?“ opýtal sa zjavne rečnícku otázku, keďže na moju odpoveď nečakal a rovno sa vyberal k jeho autu. Preto som na nič nečakala ani ja, odomkla som si auto, tašku som hodila na sedadlo spolujazdca a vyštartovala som. Periférnym videním som videla, že jeho auto už vyšlo z parkoviska. Len som sa sama pre seba uškrnula a išla rýchlo za ním.
Cesta od nás zo školy trvá k Freddiemu len šesť minút, takže ledva som žmurkla a už som parkovala na menšom parkovisku pred kaviarňou, ktoré býva zväčša plné. Máme to my šťastie. Pomyslela som si, keď som zahliadla Aaronovo auto zaparkované len pár miest vedľa. Na mieste vodiča už nikto nesedel, preto som sa poobzerala okolo seba a uvidela ho netrpezlivo postávať pred vchodom. Zoberala som si teda tašku, zamkla auto a vybrala sa k nemu.
„No konečne, to ti teda trvalo,“ povedal zamračene, keď som k nemu podišla.
„Poď,“ ukázal ku kaviarni, pričom otvoril dvere a počkal kým prejdem. Kto to je? Tento džentlmen určite nie je Aaron Kyle. Pomyslela som si s úškrnom a vošla dovnútra.
„Prepáč, ale ja nehazardujem so svojím životom za volantom.“ Narážku na jeho brata som si uvedomila až neskôr a len som dúfala, že on ju nepochopí. Nanešťastie pochopil, nakoľko mi venoval zamračenie.
„Naozaj vtipné, Whiteleeová. Tak dobre som sa už dlho nezasmial…“ uškrnie sa na mňa nepríjemne, až mi naskočí husia koža. A ja som chvíľku aj ľutovala, že som niečo také vypustila z úst.
„Prekvapuje ma, že vôbec vieš, čo slovo smiech znamená,“ povedala som, keď sme sa usadili pri mojom a Cassinom obľúbenom stole.
„Hahaha…“ prekrútil očami, keď k nám prišla jedna čašníčka s otázkou, čo si dáme. Ani jeden z nás nad tým nezaváhal a obaja sme naraz vyhŕkli: „Jedno latte,“ čašníčka sa na nás pozrela ako na dvoch idiotov a povedala: „Takže 2x latte, áno?“
„Och, áno, môže byť,“ odvetila som, pričom Aaron len prikývol. Čašníčka sa na nás len usmiala a odišla vybaviť naše objednávky.
„Takže…“ začal Aaron hneď, ako odišla a položil si jeho ruky v takom tom „nekompromisnom“ geste na stôl.
„Takže…“ zopakovala som jeho slová i gestá. „Ty si sa chcel rozprávať, tak rozprávaj,“ povedala som skôr ako to povedal on a nebodaj by som musela rozprávať prvá.
„To dnešné ráno…“ povedal pomaly a na jeho mimike tváre bolo jasne vidieť, že svoje slová dôkladne zvažuje.
„Človek by povedal, že keď sa vieš bozkávať, vieš ten jazyk používať aj na niečo iné. Ja neviem… rozprávať možno,“ venoval mi jednoduché zamračenie a pokračoval: „Prečo si dnes ráno potvrdila, že sme spolu spali?“ Uch… Ide na to rýchlo chlapec…
„A prečo si ty začal roznášať tú lož?“ spýtala sa ho s pozdvihnutým obočím. Na tvári sa mu usadil úškrn.
,,Na otázku sa neodpovedá otázkou,“ pomaly som vzdychla. Rukou som si prehrabla vlasy a rozmýšľala nad odpoveďou.
„Allison ma vytočila, tak mi napadlo, že aj ja vytočím ju. To je celé,“ zase sa na mňa tak pochybovačne zahľadí, akoby mu v hlave behala jedna jediná otázka, ktorá ho zaujíma, ale nevedel, či ju má položiť.
„A ty si to prečo povedal?“ dodala som po chvíli ticha. Nestihne však odpovedať, nakoľko nás svojou prítomnosťou znova poctila čašníčka, tentokrát už aj s našimi objednávkami. Moje lattečko položila len tak ledajako, avšak pri tom Aaronovom mu to div nepodržala pred ústami, aby sa napil.
Ako som si stihla všimnúť v jeho latte ho čakal aj zabalený keksík! Aj ja chcem keksík! Závistlivo som sa zapozerala na jeho kávu, avšak nič som nepovedala. Neviem, či si všimol môj pohľad, ale to jeho pozdvihnuté obočie značilo, že áno. Prekrútil pobavene očami a položil mi na tácku jeho keks! Akoby ho vôbec netrápilo, že sa len tak vzdal slávneho keksu, ktorý tu zamestnanci dávajú len pri špeciálnych príležitostiach.
„Och, ďakujem,“ usmiala som sa naňho a asi po prvýkrát som mu venovala naozajstný úsmev.
„Ale to bolo pre teba, cukríček,“ zahlásila čašníčka, ktorá na mňa hľadela so zamračeným výrazom. Len som prekrútila očami, pozrela sa na Aarona a v napätí čakala na nejakú reakciu…
„Ja som to podal môjmu, cukríčkovi,“ povedal presladene Aaron a s úškrnom pozoroval čašníčku ako odchádzala so stiahnutými ušami. Alebo sledoval jej zadok, u chlapov človek nikdy nevie. Mala som strašnú chuť začať sa smiať a Aaron vyzeral rovnako. Nakoniec som si radšej odpila z toho lahodného nápoja a Aaron nasledoval môj príklad.
„Taktiež sme sa s Allison pohádali ešte vtedy v sobotu, keď si vošla do kuch…“
„Áno, áno, nemusíme to rozoberať do podrobností,“ zastavila som ho rukou a sledovala úsmev na jeho perách. Jediná vec, ktorá ja na tejto situácii dobrá, je tá, že aspoň vie, že mám väčšie prsia ako moja sestra.
„Áno, takže pohádali sme sa a pýtala sa, prečo nemám tričko, tak som povedal, že ho máš ty, pretože ti bola v noci zima. Nepovedal som úplne, že sme spolu spali, len to tak pochopila,“ prekrútila som očami.
„Jasné, koho by napadlo, že sme spolu nespali, keď si u mňa spal, však?“
„Dobre dobre, pokoj. Čo sa stalo, sa už neodstane. Namiesto toho by sme moh…“ nestihol dopovedať, pretože niekto znova zastal pri našom stole. Už som mala pripravenú reč pre tú čašníčku, no na moje prekvapenie, to nebola čašníčka, ale Diana spolu s ostatnými za pätami, ktorá vyzerá naozaj nahnevane.
„Čo tu akože predvádzaš Madison!“ zavrčala a zazrela na Aarona.
,,Sedím a užívam si vašu neprítomnosť. Čo chceš?“ povedala som nepríjemne. Nechcela som to riešiť pred Aaronom.
„To nemyslíš vážne, že vymeníš nás za tohto kurevníka! Už si od neho pravdepodobne chytila kvapavku alebo HIV!“ normálne sa mi na sekundu zastavil dych. Ako môže vôbec niečo také povedať priamo pred ním? Kde nechala slušné vychovanie? Naozaj som Dianine správanie nespoznávala.
„Zbláznila si sa, Diana? Čo je s tebou, preboha? Uvedom sa, dobre? A najskôr porozmýšľaj skôr, ako niečo povieš. Nikto tu nie je zvedavý na tvoju scénu, takže nech sa páči, choď do riti,“ ukázala som smerom k dverám, aj keď mi bolo jasné, že neodíde.
„Toto budeš ľutovať,“ povedala a odkráčala preč. Cass na mňa hodí pohľad, ktorý jasne hovorí, že sa ospravedlňuje aj za ňu a taktiež odíde. Zatiaľ čo som ja musela čeliť naspäť Aaronovi. No vôbec sa netváril nahnevane, skôr pobavene.
„Mrzí ma to, čo povedala,“ povedala som, aj keď neviem prečo. Každý vie, že Aaron je kurevník.
„To je jedno. Dneska to je už druhýkrát, čo si sa ma zastala, Whiteleeová, nemáš ty pre mňa nejakú slabosť?“
„Uhádol si. Nemám,“ prekrútila som očami. Rozhodla som sa teda, že najviac výhodné v tejto chvíli bude znova sa napiť z mojej kávy.
Ako som pokladala pohár naspäť na tanierik, udrel mi do očí na polovicu preložený papierik. Roztvorila som ho a uvidela pokope napísané čísla. Telefónne číslo tej čašníčky. Nechala ho tu pre Aarona.
,,Nech sa páči, tvoj cukríček ťa asi chce ešte vidieť,“ povedala som a podala mu papierik. Bez jediného pohľadu papierik skrčil a vhodil do zadného vrecka.
„No to, čo som chcel riešiť, bolo…“ tentokrát nás neprerušil nikto, kto by sa zastavil pri našom stole. Bol to jeho vyzváňajúci telefón, ktorý s prevrátením očí a povzdychom ihneď vytiahol z vrecka a prijal.
„Áno, áno… Som vonku… Nie, nepôjdem… Och, bože, fajn… však už idem… Áno, čau…“ telefónu venoval len stručné odpovede, rozhovor s človekom na druhej strane si zjavne veľmi neužíval. Mobil si odtiahol od ucha a venoval mu posledný zamračený pohľad predtým, než ho dal nazad do vačku. Svoj pohľad potom presunul na mňa.
„Niekto ťa musí mať naozaj rád, keď máš také neuveriteľné šťastie… Doriešime to inokedy… musím ísť, ahoj,“ povedal predtým, ako vybral zo svojej peňaženky desať dolárov a položil ich na stôl.
„Máš to na mňa,“ s touto vetou bol preč zanechávajúc ma tam so samými otázkami v hlave… Čo chcel riešiť, keď to bolo také neodkladné? Bolo to niečo dôležité?
Dvere sa za ním zatvorili a s tým odišli aj moje odpovede na otázky. Jediné, čo tu so mnou ostalo, boli nevypovedané otázky a hlasný smiech mojich priateľov z druhej strany kaviarne.
AARON Kapitola 6: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
Mnoho spevákov na tomto svete sníva o sláve. Práve táto vízia ich ženie dopredu v kariérnom živote. Ale veľakrát zabúdajú, že nič nie je také, ako sa na prvýkrat zdá. Sláva nesie so sebou aj veľa psychických porážok, ktorým musí každý umelec, ktorý sníva o blahobyte čeliť. Práve kvôli tejto psychickej zátaži na jednotlivca hľadá mnoho umelcov vyprostenie z bolesti v drogách alebo antidepresívach, ktoré zaženú ich bolesť na krátkodobé obdobie. Svojich vlastných démonov mal aj spevák Petr Muk, ktorého smutné výročie bolo pred pár dňami. 20. 5. 2010 bol totižto nájedný mŕtvy vo svojom vlastnom byte. Príčina úmrtia bolo udusenie zvratkami. Aký život teda žil spevák Petr Muk?
Oceán a Shalom
Petr Muk započal svoju hudobnú kariéru v 15 rokoch svojho života. Od tohto veku začal hrávať s mnohými undergroundovými a punkovými kapelami. Neskôr sa stal frontmanom kapely Oceán, ktorá vydržala do roku 1993. Ale už počas roku 1992 sa Petr Muk rozhodol s Petrom Kučerom a Petrom Honsom, že založia skupinu Shalom. Práve skupina Shalom si získala srdcia všetkých nás. Výborne prespievané piesne priniesli slávu hlavne Petrovi Muku.
Jeho výborný chrapľavo jemný hlas dokázal rozplakať každého a to hlavne pri pesničke Bonsoir Mademoiselle Paris. Avšak Petr Muk čelil jednému problému. Mnoho ľudí ho kritizovali za to, že jeho kariéra stála čisto na Cover verziách už známych piesni. Jeho najznámejšie hity, ako napríklad Stín Katedrál, Bonsoir Mademoiselle Paris a Tančíš sama, sú totižto cover verzie. Petr Muk týmto pesničkám dodal neopísateľné podanie, na ktoré budeme spomínať každý z nás.
Ale Petr Muk začal bojovať s démonmi. Už ako mladík bral drogy a popíjal nadmerné množstvo alkoholu. Ale ako roky pribúdali, tak sa Petrovi Mukovi začalo psychické zdravie zhoršovať. Trpel maniodepresiou, na ktorú bral široké spektrum liekov, ktoré sa našli v jeho krvi aj v deň jeho smrti. Petr Muk nás opustil ako 45-ročný, pričom zanechal za sebou tri dcéry.
Počúvali ste Petra Muka? Ak áno, aká bola vaša najobľúbenejšia pieseň?
Gary and the homegrown nie je žiadna prvoplánová frajerina
Gary Halmkan, pesničkár s profesionálnym hudobným prejavom. To, že sa nejedná o prvoplánovú muzikantskú frajerinu pochopíte, len čo dáte šancu jeho kapele Gary and the homegrown.
Najskôr vás uvediem
Poznáte to, slúchadlá v ušiach, všetky vaše „extrémne playlisty“ vypočuté aspoň 2000-krát. Prechádzate na autopilota a „random play“ vám púšťa z fleku všetko, čo mu príde pod ruku. Hudbu máte ako kulisu, v podstate si ju ani neuvedomujete, no zrazu vás stopne. Čo to hrá? Upriamite pohľad do okna, zľahka sa usmejete a započúvate. Také niečo som zažil pri „Angličanovi z Banskej Bystrice“.
Zdroj: Gary Halmkan
Prečo Angličan z Banskej Bystrice?
Písal sa rok 2015, Gary zbalil kufre, priletel do Banskej Bystrice, vybalil kufre, pochodil krčmy, našiel skvelých muzikantov, založil kapelu, vydal album.
Presne tak to nebolo, ale skoro…
Netrvalo dlho, Garysa na Slovensku zabýval a spolu s talentovanými hudobníkmi z okolitého regiónu začali písať originálne piesne. Aby sme si priblížili, ich inšpiráciou je blues/soul/rock a funk. V roku 2018 vydali debutový album ,A Butterfly soon‘ (Čoskoro motýľom), ktorý naozaj nie je z kategórie „odfláknuté“.
Album si môžete vypočuť na Spotify. Navrhujem, pustite si ho k článku, spraví vám náladu. Vďaka skvelým aranžmánom jednotlivých pasáží nechytáte syndróm preklikávania skladieb.
Zdroj: Gary Halmkan
„Gary Halmkan spolu s kapelou vyrážajú na turné!“
Túto vetu vypísali na sociálne siete niekoľko mesiacov dozadu. A potom stopka. Keďže je situácia aká je, zrušenie festivalov a hudobných podujatí neľútostne roztrhalo plány a turné sa nekoná.
Plán B. Momentálne sa Gary venuje rodine a dokonca na jednej z prechádzok v prírode natočil „homemade“ videoklip na pieseň A butterfly soon.
Rozhovor
Kedy si sa dostal na Slovensko a čo ťa k tomu viedlo?
Na Slovensko som prišiel v roku 2015. Moja manželka je Slovenka, ktorú som pred rokmi stretol na cestách v Izraeli. Dlho sme žili v Brightone v Anglicku, kde sa nám narodili deti. Ale v istom čase sme obaja začali cítiť túžbu po zmene, tak sme sa presťahovali na Slovensko.
Zdroj: Gary Halmkan
Mal si v minulosti nejaké hudobné projekty?
Áno, okrem Gary and the Homegrown mám za sebou niekoľko iných hudobných projektov. Prvý album som dokonca nahral na Slovensku v roku 2000 v Lučenci. Spoznal som vtedy kamarátov mojej nastávajúcej manželky, muzikantov z Martina. Rado a Marek Gregor, Ľubo Šamo a Danka Hulinová. Keďže bubeník bol ešte na strednej škole, nikdy sme spolu nekoncertovali a pre Slovákov bolo vtedy aj tak ťažké dostať sa do Anglicka. Založil som si teda v Anglicku takú 6-člennú akustickú kapelu, volali sme sa Scenic Routes. Spolu sme hrali niekoľko rokov. Mali sme aj celkom dosť fanúšikov, hrali veľa koncertov a festivalov, nahrali album a EP. Ale napokon sme sa rozpadli a ja som si založil trio, volalo sa The Junkhouse. Hrali sme taký neriedený, intenzívny blues/rock. Tiež sme nahrali album a veľa koncertovali. No a napokon som sformoval duo String 14, len gitara a mandolína. Hrali sme Klezmer a veľmi staré, pôvodné blues piesne.
Ako si sa dostal k hudbe? Viedli ťa k nej rodičia?
Aj keď moji rodičia nie sú muzikanti, otec často púšťal platne. Ako dieťa som si odniekadiaľ zohnal paličky, rozmiestnil som okolo seba nábytok ako bubny, kôš na bielizeň bol high-hat a bubnoval som do zbláznenia. Rodičia ma napokon prihlásili na súkromné hodiny na bicie, kúpili mi lacnú sadu bubnov a ja som im ten kôš vrátil.
Môj brat aj kamaráti hrali na gitaru, to ma nakoplo, aby som sa naučil hrať aj ja. Významnú rolu na mojej púti k muzike nesie tiež fakt, že počas dospievania som mal každý týždeň príležitosť ísť do krčmy a pozrieť si koncert výborných muzikantov ako Jim Sullivan, Jason Faloon a Steve Winchester. Jim bol v 60. rokoch jeden z najvyhľadávanejších muzikantov v Londýne a Jason sa stal gitaristom Rogera Taylora (bubeník kapely Queen). Toto všetko ma nasmerovalo k muzike.
Zdroj: Gary Halmkan
Kedy si začal písať piesne / čo je tvojou inšpiráciou?
Pamätám si, že ako 9-ročný som raz kráčal od kamaráta, na ušiach slúchadlá, vo walkmane mi hrala pieseň Downbound train od Bruce Sprintgsteena. Neviem presne opísať, aký pocit to vtedy vo mne vyvolalo, neboli to len zimomriavky, bolo to ako keby ma niekto vystrelil do vesmíru. Ale vtedy som sa ešte nerozhodol, že idem písať piesne. Vlastne ja som sa tak vedome nerozhodol nikdy, len som sa často prichytil pri tom, že tie texty píšem. V hlave som jasne počul bicie aj melódiu, no nevedel som ju zahrať. K hudbe som ich začal písať až vtedy, keď som mal asi 16, keď ma brat naučil nejaké základy na gitare. Potom som už piesne písal neustále.
Čo sa týka inšpirácie, snažím sa byť tak úprimný, ako je to len možné. To sa mi zdá dôležitejšie ako byť originálny. Je to vlastne prepojené – čím si úprimnejší v písaní, tým je pieseň autentickejšia, unikátnejšia a koniec koncov aj originálnejšia. Bob Dylan, Tom Waits aj Leonard Cohen mali na mňa veľký vplyv. Všimol som si, že niektoré moje piesne boli typ piesní, ktoré by možno napísali oni (len oveľa lepšie ako ja). Ale mal som napriek tomu pocit, že mi nesedia, aj keď som ich napísal veľmi dobre. Keď hovorím, že treba písať úprimne, nemusíš nutne písať o osobných skúsenostiach. Napríklad Lou Reed písal veľmi úprimne o udalostiach, ktoré sám nikdy nezažil. Často písal o zážitkoch iných ľudí tak, ako ich oni vnímali. To však neznamená, že nebol úprimný.
Umelci sú veľmi podobní kriminálnikom, vždy hľadajú nový spôsob, ako porušiť pravidlá. Je to ako lúpež banky. S dobou je ťažšie a ťažšie vylúpiť banku. Musíte nájsť nové spôsoby, ako na to, lebo ak sa budete opakovať, doženú vás.
Ako sa človek z Anglicka dostane k hudobníkom na Slovensku?
Slovensko je veľmi malá krajina, zoznámite sa s jedným muzikantom a je to, ten vás predstaví ďalším. Začal som tak, že som si zavesil inzerát, že hľadám muzikantov. Taktiež učím gitaru rôzne starých študentov a vždy som sa ich pýtal, či nepoznajú nejakých muzikantov. A ďalej sú tu ešte aj tie krásne osudové náhody, kedy stretnete niekoho bez toho, aby ste hľadali, ako keby niekto zorchestroval celý priebeh stretnutia. Takéto špeciálne stretnutia sa môžu udiať aj na internete, lebo ruka osudu vie ovládať aj ten.
Kde a ako si zostavil projekt Gary and the homegrown?
Pôvodne sme vznikli v Banskej Bystrici po práve takom náhodnom stretnutí s basgitaristom Martinom Žiakom. Zahral som mu niekoľko mojich piesní, tie sa mu páčili, oslovil niekoľko muzikantov, aby sme ich nahrali. A tak sme začali nahrávať album A Butterfly soon. Kým sme ho však dokončili, Martin aj niektorí muzikanti už boli zaneprázdnení inými projektmi, a tak som si aj ja našiel iných muzikantov. Nejakú dobu som hral aj s basgitaristom Tiborom Borským. Nakoniec som skončil v tejto zostave, ktorá ma veľmi teší: Rado Rugala na bicie, Vlado Kubala na base, Julia Stachová a Diana Natanová vokály.
Ako prežívaš aktuálne obdobie „bez kultúry“?
Stále vyučujem, akurát teraz online. Je však pravda, že mám viac času, ktorý trávim s mojimi deťmi prechádzkami v lese. Tento čas si naozaj vážim. Istým spôsobom je dobré spomaliť. Akurát škoda, že to nastalo za takýchto okolností. Veľa vecí sa posunulo do online sveta, aj mňa to vie niekedy „vcucnúť“. Nie som veľký fanúšik online života, je to zriedená verzia reality. Vie byť veľmi návykový a pritom je to veľmi nová droga. Zatiaľ sme neprišli na to, v akých dávkach je dobré si ju dávkovať. Mne to pripadá tak, že v tejto dobe je mnoho ľudí predávkovaných. Nie som úplne proti online svetu, len si myslím, že to chce udržať si správnu rovnováhu.
Čo váš debutový album A Butterfly soon? Jednalo sa o spoločný projekt celej vašej kapely?
Tento album bol pre mňa ako nový začiatok. V roku 2011, keď som ešte žil v Anglicku, som zhruba v čase narodenia môjho prvého dieťaťa rozpustil moju vtedajšiu kapelu. Prvýkrát som sa zamyslel, či by som nemal muziku zavesiť na klinec a robiť niečo iné. Päť rokov som ani nespieval, ani nekoncertoval. Napokon som sa rozhodol investovať energiu do intenzívneho štúdia gitary a vrátil som sa k svojej starej láske: blues. Ako som sa na gitare zlepšoval, otvárali sa mi nové možnosti a začal som znova skladať piesne.
Kým som stretol muzikantov v Banskej Bystrici, mal som už napísanú polovicu albumu. Začali sme nahrávať a zvyšok albumu som dopísal za chodu. Hotové piesne som postupne prinášal do štúdia, s muzikantmi sme si ich niekoľkokrát zahrali a potom rovno nahrávali. Martin skladal basové partie a pomáhal s aranžovaním bicích. Gitaru, basu a bicie sme nahrávali spolu a potom som nahrával gitarové sóla. Klávesák, ktorý komponoval jeho vlastné časti, prišiel trocha neskôr. Väčšina hudby bola nahratá dosť rýchlo, no spev som nahrával veľmi dlho, pretože 5 rokov predtým som nespieval vôbec.
Zdroj: Gary Halmkan
Čo ťa inšpirovalo k natočeniu videoklipu A butterfly soon?
Video k tejto piesni sme nahrali krátko po vypuknutí pandémie. Myslím, že zo začiatku bolo vo vzduchu viac paniky ako samotného vírusu. Cítili sme sa stiesnene. Keď sa počasie oteplilo, hneď v prvý jarný deň sme s rodinou vyšli na kopec. Mal som úžasný pocit z toho, že môžeme byť vonku, pozorovať deti, ako sa naháňajú, všetci sme sa cítili výborne. Z toho vznikla moja náhlu potreba zdieľať tento krásny pocit, obzvlášť s ľuďmi, ktorí sa možno cítili deprimovane. A tak hneď na druhý deň, keď sme sa išli prejsť znova, vzali sme kameru a gitaru a natočili videoklip k piesni A Butterfly soon.
Zaujímavá správa na záver
Gary nám prezradil, že momentálne pracujú na novom albume, z ktorého už vypustili prvý singel „A perfect interlude“. Druhý singel je na ceste a bude zverejnený na konci mája. Nový album obsahuje aj pieseň so zaujímavou spoluprácou, volá sa „Changing as we speak“ a hrá na nej Ľubo Petruška (Chiki liki tu a / Korben dallas).
Tak čo poviete, zaslúži si Gary and the homegrown miesto vo vašom playliste?
V predchádzajúcej recenzii sme hovorili o knihe Papierová princezná, ktorú napísala Erin Watt – pseudonym dvoch autorov Elle Kennedy a Jen Frederick. Dnes by som sa veľmi rada pozrela na knižku Návrh od Elle Kennedy, ktorá sa mi taktiež dostala do rúk pred nedávnom. Takže dievčatá, pokiaľ hľadáte romantickú knihu, ktorá vás vtiahne do deja v prvých riadkoch, čítajte ďalej…
zdroj: www.ellekennedy.com
Návrh
Anotácia: Vysokoškoláčka Hannah Wellsová konečne stretla príťažlivého chalana. V bežných oblastiach života je sebaistá, ale pokiaľ ide o sex a zvádzanie, brzdí ju traumatická skúsenosť. Lenže ako má upútať platonickú lásku, ak nevystrčí hlavu z ulity?
Arogantný egocentrik Garrett Graham odjakživa túžil po hokejovej kariére, ale zhoršený prospech jeho sen ohrozuje. Navrhne preto spolužiačke Hannah dohodu, ktorá jemu zaručí pozíciu v tíme a jej zas pozornosť milovaného Justina. Neplánovaný bozk však vedie k divokému sexu a samoľúbi sukničkár Garrett si uvedomí, že mu falošný vzťah nestačí. Musí Hannah presvedčiť, že muž, po ktorom túži, je v skutočnosti on. Inokedy stačilo lusknúť a dievčatá sa mu vrhali do náručia. Ale Hannah? Tú len tak nedostane! Autorka: Elle Kennedy Vydavateľstvo: Yoli
zdroj: www.martinus.sk
Názor
Príbeh začínal jednoducho, autorka nám predstavila bežný deň Hannah aj Garretta, aby sme si dokázali hneď na začiatku spraviť názor na hlavné postavy. Hokejový kapitán Garrett s jeho sexuálnymi hrátkami a znásilnená Hannah študujúca hudbu. Kombinácia ľudí, ktorí by sa za normálnych okolností nikdy nestretli.
Garrett potrebuje dostať dobrú známku z testu a Hannah je zhodou okolností jedna z mála, kto test napísal na výbornú. Predloží Hannah jednoduchý návrh, ktorý sa neodmieta. Ona mu pomôže s testom a on jej na oplátku zaručí popularitu, aby s ňou jej vysnívaný futbalista zašiel na rande.
zdroj: thoughtsandafterthoughts.com
Ale to sú veci, ktoré vám môžu byť jasné z anotácie. Elle Kennedy sa vždy podarí podať nám hlavné postavy v takom opise, že nemáme na výber a skrátka ich treba milovať. Garrett nie je žiadnou výnimkou a už len kvôli nemu som knihu čítala dvakrát. Namyslený hokejista prejavujúci city k dievčaťu, ktoré si doposiaľ nikdy nevšimol? Sem s tým!
Opäť musím povedať, že mi písanie tejto autorky veľmi vyhovuje. Nezaoberá sa nezmyselnými drobnosťami, ktoré úprimne nikoho nezaujímajú. Dokáže vymyslieť originálny, schopný príbeh a spraviť z neho knihu, ktorú nebudete vedieť pustiť z ruky. Pokiaľ máte voľné popoludnie, poriadne sa usaďte, chyťte návrh do ruky a ponorte sa do života Hannah a Garretta. Nebudete ľutovať.
Spider-man: Návrat – Komiks, se kterým by jste měli začít!
V dnešní komiksové recenzi se vrátíme k J. Michael Straczynskimu a jeho komiksu Spider-man: Návrat. Jak už jsem zmiňoval minule tak Straczynski napsal spoustu dobrých sérií, jako jsou Thor, Silver Surfer nebo zmíněný Spider-man. Jak u Thora Straczynski vytáhl a zmodernizoval některé věci z retra, tak u Spideyho spíš rozšiřuje ten jeho mýtus a do vzduchu dává různé nové otázky: Dala ti schopnosti radiace přes pavouka? Nebo ti chtěl pavouk předat svou sílu před tím, než zemře? Což je za mě hrozně super teorie a je to v tomhle booku využitý naplno. Je tu Spider-man: Návrat od Straczynskiho!
Zdroj: Marvel Comics
Nový mýtus
Abych přešel k příběhu, tak ten začíná našláple hned od začátku! Máme tu Spider-mana jak se houpe nad New Yorkem a z ničeho nic se objeví tajemný Ezekiel, který má podobné schopnosti jako on. Spidey nechápe, jak je něco takového vůbec možné. A to je právě na tomhle booku hrozně dobrý, od začátku do konce tu máme každou stránku plnou buď vynikající akce, nebo řešení záhad a tajemství Spideyho schopností. Asi v druhém sešitě se nám představí záporák. Nečekejte žádného Goblina, nebo velkýho nososrožce, když má Spider-man rozšířený mýtus, tak má i nového záporáka, kterým je Morlun. Ten právě lidi, kteří jsou Totem – tak se říká těm, kteří jsou jako Peter nebo Ezekiel – loví a vysává jejich energii. A i když tak vypadá, není to jen nějakej další protivník v řadě. Morlun je tady dobře vykreslenej. Spidey si s ním celý díl dává pořádně do těla a je opravdu hrozbou.
Zdroj: Marvel Comics
Co tady musím vyzdvihnout je to, jak Spidey s ním bojuje. Když spolu poměřují síly, tak je opravdu cítit, jak jsou oba vyrovnaní. Morlun předpovídá každý jeho pohyb, cítí kde je a pokaždé si ho najde a Peter si nemůže ani oddechnout. Takhle to může působit hrozně obyčejně, ale je to naprosto výborné. Dokonale tady vidíme, jak Spider-man musí používat všechny smysly. Ať už to jsou pavučiny, tak i jeho mysl, protože Morlun je někdo u koho musí uvažovat několik tahů dopředu. Co se týče kresby, tak jak moc lidí nemusí tvorbu John Romita Jr., tak tady mi nevadila. Byť působí trochu dětsky a příběhu by neublížil trochu dospělejší mainstream.
Pár slov na závěr
Na závěr už chci jen dodat, že pokud jste Spideyho fandové a chcete ho vidět trochu v úzkých, tak vám to určitě doporučuju. Straczyskimu má všechno promyšlený Morlun je dobrej záporák a to jak to je celý vyřešený je vynikající.
8,5/10
Četli jste Spider-man: Návrat? Nebo se na něho teprve chystáte?
