KAPITOLA XIX

Raňajky sme prežili. Rýchlo sme sa najedli, pretože som sa chcela ešte osprchovať a prezliecť, keďže máme ísť do toho safari parku. Už teraz bolo vonku príšerné teplo a to bolo len pol jedenástej. Sedela som vedľa Aarona a jeho spolužiaci na nás stále veľmi divne pozerali. Áno, ani ja som nečakala takýto vývin udalostí, ale tak zmierme sa s tým. Ale aspoň to bolo lepšie ako keď som vstúpila do autobusu.

Rozlúčili sme sa vo výťahu, keďže oni pokračovali ešte vyššie. Tiff dostala poriadny bozk na pery, zatiaľ čo Aaron mi dal letmý bozk na líce. A úprimne, nevadilo mi to.

Po príchode na izbu sme sa obe zhodili na posteľ a zostali ležať dobrých desať minút. Po chvíľke som sa nakoniec postavila, vzala si uterák a zavrela sa v kúpeľni. Doslova som cítila, ako sa všetká špina zo mňa stráca. Umyla som si vlasy, pretože boli celé zničené z vlhkosti, ktorá bola v autobuse.

V uteráku som vyšla von a našla Tiff, ako spí presne na tom istom mieste, kde som ju nechala. Zasmiala som sa a rozhodla sa, že na chvíľku si ľahnem aj ja. Predsa len ten spánok v autobuse sa nerátal ako spánok. Zakryla som Tiff, potom aj seba a na minútu zatvorila oči.

Po pár sekundách ma zobudilo hlasné kopanie na dvere, ktoré sme zamkli, aby nás nikto nerušil. Sme predsa v hoteli, ktorý je plný cudzích ľudí. S Tiff sme sa prehodili na bok a unavene zavzdychali. To nám nikto naozaj ani spánok nedopraje?

No hneď, ako som sa pozrela, koľko je hodín, vyskočila som zmätene z postele. My sme spali tri hodiny! Za 10 minút máme byť dole a nastúpiť do autobusu. Tiff sa spamätala prvá a bežala otvoriť dvere, za ktorými stáli naši chlapci. Silnejšie som si pridržala ten krátky uterák pri tele a rýchlo siahla na svoje vlasy. Ako inak, suché a kučeravé.

„Čo sa vám stalo, preboha?“ spýtal sa Simon, keď vošli dnu a my sme začali pobehovať ako splašené kravy.

„Zaspali sme,“ povedala som predtým, ako som vbehla do kúpeľne, pričom som po ceste jemne vrazila do Aarona. Necítila som sa úplne komfortne, keď jediná vec, ktorú som mala na sebe, bol malý biely uteráčik. To, že v kúpeľni nemám čo hľadať, som si uvedomila veľmi neskoro a bolo mi blbé odtade hneď vybehnúť, tak som si aspoň trošku prečesala vlasy, aby sa kučery trošku upokojili. Prečo som sa nemohla narodiť s rovnými vlasmi?

Potom som prešla do šatníka, kde som si najskôr navliekla spodné prádlo, potom čierne kraťase, nejaké biele tričko a šedú mikinu na zips. To boli totiž veci, ktoré som mala navrchu. Mala som ešte sekundu čas, tak som si naniesla aspoň špirálu a korektor, aby som zakryla kruhy pod očami. Nakoniec sme sa hotové v rekordnom čase postavili pred chlapcov a čakali, kým budú pripravení na odchod.

Cesta autobusom bola tentokrát pokojná. Všetci sme boli ospalí a nikomu sa nepáčil nápad ísť do safari. Áno, lev je super aj všetko, žirafy tiež, ale nie po celodennej ceste autobusom, pri ktorej sa kvôli Aaronovmu veľkému telu nedalo poriadne spať. Kým sme prišli na miesto, napísala som mame, že žijem a všetko je v pohode. Odpísala mi smajlíka. Vďaka mami.
Potom sme všetci vystúpili a Tiffany na mňa pozrela tým najsmutnejším pohľadom na svete.

„Nechce sa mi žiť,“ zamrmlala a hodila sa mi na rameno. So smiechom som jej objala hlavu a pohladkala ju po vlasoch. Za nami som registrovala Amandu, ako sa všemocne snaží nadviazať konverzáciu s mojím frajerom. Musela som byť naozaj veľmi unavená, keď som nemala ani len silu na to riešiť to. Keby ju chcel, už by ju dávno mal.

„Keď chceš, na ceste späť môžeš sedieť so mnou,“ zapriadla a prešla mu prstom po hrudi. Aaron na mňa okamžite hodil pobavený pohľad, zatiaľ čo ja som iba pretočila očami.

„Celkom fajn, že nechce,“ zakričala Tiff skôr ako som stihla ja.

„S tebou sa nikto nerozpráva, Tiffany,“ odsekla Amanda a neprestala sa dotýkať môjho chlapa.

„Pokiaľ viem, tak ani s tebou Amanda. Ale pokiaľ si až takto zúfalá, nech sa páči, dotýkaj sa môjho chlapa. Je to totiž to najviac, čo od neho dostaneš,“ povedala som pokojným hlasom a sledovala Aaronovu reakciu. Zasmial sa, odstúpil od nej a vybral sa bližšie k nám. Aspoň, že tak.

„Ani si ma neprišla zachrániť, Whiteleeová?“ povedal naoko urazene.

„Nevyzeral si byť v bezprostrednom nebezpečenstve. A navyše, zakročila som,“ obhájila som sa.

„Ty by si sa dobrovoľne prizerala, ako ma zvádza nejaká iná žena?“ pokrčila som ramenami.

„Kým jej nedovolíš, aby ťa zviedla, nie je to môj problém,“ Tiff sa zasmiala a postavila sa z môjho objatia.

Všetkých nás následne zavolali k hlavnému vchodu, kde nám profesorka začala vysvetľovať, odkedy a dokedy tu budeme a že nemáme našej škole spraviť hanbu. Samozrejme, všetci sme prikyvovali, no jej slová išli jedným uchom dnu a druhým von.

„Už som tu raz bola, takže budem váš sprievodca,“ povedala Tiff hneď, ako sme sa odpojili od ich spolužiakov. V zložení ja, Tiff, Aaron, Simon, Brandon, Nate, Dean, Caleb a Amanda sme sa pohli smerom,ktorý určila Tiff. Všetci sa hneď rozbehli k bufetom, no nás Tiff ťahala k hrochom. Po hrochoch prišli všetky možné zvieratá, až sme sa dostali na samý koniec. Bolo tam plno stromov, po ktorých boli povešané laná a ľudia po tom dobrovoľne liezli.

„Poďme tam!“ zvýskla Tiff od radosti, no mne sa zahmlilo pred očami. To nevidia, ako je to vysoko?

„To je pre deti, preboha. Už sme dospelí predsa,“ znechutene odvetila Amanda. Dopekla, teraz musím ísť.

„Vždy som sa v srdci cítila ako dieťa,“ povedala som a postavila sa k Tiff, aby som jej ukázala, že idem s ňou.

„Tak očividne sa ideme hrať na opice,“ povzdychol si Aaron a bez zvyšných slov sme sa pobrali k začiatku. Pani nám dala istiace povrazy, do ktorých sme sa obliekli a druhý koniec zacvakla na lano nad nami. Jednoducho nám vysvetlila, ako budeme lano pripínať a odopínať a skôr, ako som sa nazdala, nás vyhodila na smrtonosnú cestu.

Tiff išla nadšene prvá, za ňou Simon, potom Nate a nakoniec ja a Aaron. Ostatní zostali dole a išli sa ešte prejsť, kým sa my dohráme.
Zhlboka som sa nadýchla a snažila som sa, aby nikto nevidel môj ukrutný strach z výšok. Zo začiatku to bolo fajn. Nejaké schodíky, rebríky, nič príšerné. Ešte aj tie malé preskoky som celkom zvládla.

No predposledná prekážka mi takmer vyrazila dych. Prázdny priestor nad vodou, nad ktorou som sa mala prešmyknúť na lane vo výške siedmich metrov. Sedem!
Všetci si to užívali ako najlepšiu zábavu ich života a pokračovali ďalej. No ja som zostala stáť pred priepasťou a pred očami sa mi zahmlilo.

„Pokojne choď prvý,“ dostala som zo seba, keď ma Aaron chytil za ruku.

„Čože?“ spýtal sa.

„No, že si dám chvíľku pauzu, ale ty môžeš pokojne ísť. Ja vás dobehnem.“ Neviem presne, ako by som ich dobehla, no aspoň to znelo dobre. Ak teraz zleziem dole, Amanda sa mi bude smiať do konca života. Preboha, toto bol hlúpy nápad.

„Whiteleeová, ty sa bojíš výšok?“ Aaronovo obočie vyskočilo do stredu jeho čela a na perách sa mu usadil úškrn.

„Mám panický strach z výšok,“ povzdychla som si nakoniec. Nikdy som nepočula nikoho sa tak úprimne a schuti zasmiať, ako sa práve zasmial Aaron.

„Vedel som to od začiatku. Teda aspoň som si myslel, keďže Lisa sa taktiež bojí. Vydržala si dlhšie ako som predpokladal.“ Tak to ďakujem pekne.

„Dobre, znamená to teda, že už môžeme ísť dole?“ spýtala som sa prosebným hlasom. Aaron sa na mňa pozrel s úsmevom na tvári a pokrútil hlavou. Chytil moje aj svoje istenie a obe naraz pripol na lano, ktoré sa tiahlo ponad vodu. Podišiel bližšie ku mne, položil mi ruku na pás a pritiahol si ma bližšie.

„Dôveruješ mi?“ zašepkal a pozrel mi do očí. Sama som nevedela odpovedať na túto otázku.

„Asi…,“ odvetila som neisto, no jemu to stačilo. Pritiahol si ma ešte bližšie a pobozkal ma. Hneď, ako mi jazykom prešiel po spodnej pere, zabudla som,kde stojíme a čo sa deje. Obmotala som si ruky okolo jeho krku a ťahala ho bližšie a bližšie. Nadvihol ma za zadok a moje nohy sa inštinktívne obmotali okolo jeho bokov. Boli sme na sebe takí nalepení, až by bolo nemožné strčiť medzi nás kus papiera.

A potom sme leteli. Aaron zoskočil z dreveného ostrovčeka, ktorý nás držal nažive a vrhol sa dole. Okamžite som sa od neho odtiahla a zdesene mu pozrela do očí. Toto som nečakala. Na mojom výraze sa znova zasmial a silnejšie si ma pritiahol k sebe, aby mi dokázal, že mi nič nehrozí.
A fungovalo to. Cítila som sa bezpečne.

„Zvládla si to, Whiteleeová,“ povedal hrdo, keď sa mi nohy konečne dotkli pevnej drevenej dosky. Všetci už stále dole a čakali na nás.

„Kde ste preboha boli doteraz?“ spýtal sa Nate, keď sme podišli k nim. Pripravená na verejný výsmech som zostala stáť a nechala Aarona, aby to vysvetlil.

„Zahliadli sme veveričky, tak si ich chcela Madison odfotiť,“ mykol Aaron ramenami.

„Čože? To fakt? Ukáž!“ nadšene poskočila Tiff a podišla ku mne.

„Ale nestihli sme. Kým sme nastavili foťák, boli preč,“ doplnil Aaron a zazrel na Tiff, akoby to bola samozrejmá vec. Ja som pre istotu iba vďačne mlčala.
Následne sme sa rozhodli, že sa pôjdeme niekam najesť, keďže nám všetkým vyhladlo. Najmä mne po tomto adrenalínovom kúsku. A len aby bolo jasné, už ma tam nikdy nikto nedostane.

„Tu majú tie najlepšie domáce hranolky na svete!“ povedala zrazu Tiff a ťahala nás k bufetu. Malinký drevený domček so slamenou strechou, ktorý bol umiestnený medzi vysokými stromami vyzeral kúzelne. A o vôni, ktorá sa odtadiaľ šírila, ani nehovorím. Postavili sme sa s Tiff k okienku a prezerali si ponuku, zatiaľ čo ostatní postávali za nami.

„Ahojte, dámy, čo si dáte?” spýtal sa nás mladý, akože naozaj mladý brigádnik. Vysoký blondiak s modrými očami na nás hodil koketný úsmev a nezbedne si nás premeral.

„Dvoje hranolky si dáme,” votrel sa do toho Simon skôr ako sme stihli odpovedať. Oblapil Tiff okolo pása, aby dal chlapcovi jasne najavo, že takto to nepôjde.

„A čo ty, cuketka?” svoju pozornosť obrátil na mňa. Nadvihla som obočie a spolu s Tiff sme sa zasmiali. Najskôr sa zasmial aj blonďáčik, no smiech ho veľmi rýchlo prešiel, keď ho zavalil veľký tieň. Tieň, ktorý musel patriť jedine Aaronovi.

„Cuketka si tiež dá dvoje hranolky,” povedal autoritatívne a pritiahol si ma k sebe, až som mu narazila do hrude. S úškrnom som pretočila oči a pozrela sa na Aarona. Vyzeral presne tak, ako som si predstavovala. Napnutá sánka, tvrdý pohľad v očiach a pery stiahnuté do rovnej čiary. Aspoň jeden z nás žiarli.

„Ale keď chceš, tam je jedna cuketka, ktorá túži po pozornosti,” povedala Tiff a ukázala na Amandu sediacu na okrúhlom stole. Podotýkam stole, aj keď všade naokolo sú stoličky. Blonďáčik jej neodpovedal, iba zapísal objednávku, nabral hranolky do plastových tácok a podal ich Tiff a Simonovi. Tiffany mu hodila peniaze za ich porciu a odišli si sadnúť k stolu. Ja s Aaronom sme tam zostali stáť a čakali na naše porcie. Samozrejme, museli sme počkať, kým sa spravia nové vo fritéze, pretože Simon s Tiff vzali posledné.

Medzi tým Aaron vytiahol peňaženku a hodil na stolček bankovku. Chcela som spraviť to isté, no zastavil moju ruku šmátrajúcu v peňaženke so slovami : „Čo robíš, Whiteleeová?”

„Hľadám drobné na hranolky,” povedala som nechápavo.

„Prečo by si to robila?” čudoval sa.

„Neviem, či si si to nevšimol, ale…nerozdávajú ich zadarmo,” povedala som ironicky. Aaron mi chytil peňaženku a strčil ju naspäť do tašky.

„Platím, Whiteleeová. Vieš, to sa vo vzťahu väčšinou robí,” prevrátil očami.

„Ja si al…”

„Nehovorte mi, že toto je skurvená Madison Whiteleeová!” začula som hlas spoza seba. Všetci sme sa prekvapene otočili smerom, odkiaľ hlas prišiel.

„To si zo mňa robíš srandu, Reyes!” povedala som rovnakým tónom ako on. No hneď potom sme sa zasmiali a rozbehli sa k sebe. Hodila som sa naňho a poriadne ho objala.

AARON Kapitola 19: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.