Záhada asteroidu Bennu
Keď sonda OSIRIS-REx v roku 2018 dorazila k tajomnému asteroidu Bennu, vedci ešte netušili, že nájdu niečo, kvôli čomu tam ani neprišli. Na vyhotovených záberoch spozorovali okolo asteroidu pripomínajúceho diamant biele bodky, ktoré boli najprv považované za hviezdy, no neskôr sa ukázalo, že ide o materiál vyvrhovaný priamo z povrchu. Tieto častice obiehali Bennu v obrovskej rýchlosti a vedci si tento jav nevedeli vysvetliť. Záhada asteroidu Bennu je teraz však možno vyriešená.
Ako je to možné?
Snímky z januára 2019 ukázali tisíce maličkých častíc, ktoré Bennu obiehali rýchlosťou 3 metre za sekundu. Najmenšia mala len 2,5 cm a najväčšia 10 cm. Po odlepení z povrchu sa dostali do obežnej dráhy alebo mimo gravitačného pôsobenia asteroidu. Vedcom sa podarilo sledovať už niekoľko vyvrhnutí, pričom každé sa odohralo na inom mieste povrchu.
Výskumníci pracovali s niekoľkými možnosťami. Podľa štúdie, ktorú viedol vedúci vedecký pracovník Steve Chesley z laboratória Jet Propulsion Laboratory NASA v južnej Kalifornii, za vyvrhovanie materiálu môže teplota. Tá na Bennu značne kolíše. Cez deň sú tam teploty vysoké a v noci zasa veľmi nízke. Pod vplyvom týchto zmien povrch praská, a tým pádom vyvrhuje malé časti, čo by mohlo vysvetľovať tento fenomén.
Ďalšími vysvetleniami je, že za vyvrhovaním materiálu stoja pravidelné zrážky s inými objektami či voda, ktorá po zohriatí vytvorí tlak a ten následne po uvoľnení vyvrhne časti materiálu z povrchu. Na definitívnu odpoveď si každopádne ešte budeme musieť počkať do ďalších skúmaní.
Nevysvetliteľné správanie
To, čo vedcov zaskočilo možno ešte viac, je správanie samotných častíc. Na základe základných poznatkov by sa po vyvrhnutí mali stratiť z gravitačného pôsobenia alebo hneď dopadnúť späť na povrch Bennu. Nemali by ho však obiehať. A to ešte k tomu nevídaným spôsobom. Vyzerá to, akoby sa pri návrate dole od Bennu odrážali ako pingpongové loptičky.
Na to, aby výskumníci našli odpoveď použili počítačové simulácie. Vďaka ním prišli k záveru, že kusom z povrchu pomáha nečakaný pomocník – Slnko.
Ako sa jednotlivé častice vracajú, sila slnečného žiarenia a radiácie im dáva akúsi pohonnú silu. S jej pomocou zmenia smer a na povrch nedopadnú. Vrátia sa späť na obežnú dráhu, čo vytvára dojem, akoby sa častice odrážali. Priemerná veľkosť každej častice je totižto len niečo do pár centimetrov a každá z nich je teda veľmi ľahká.
Sonda OSIRIS-REx pristane na Bennu 20. októbra a odoberie vzorky z povrchu. Ak všetko pôjde podľa plánu, na Zem doletí v septembri 2023 a vedcom odovzdá vzorky na skúmanie.
Viac o misii OSIRIS-REx a taktiež o asteroide Bennu si môžete prečítať tu.
Zdroj: scitechdaily.com
