Streda je môj najmenej obľúbený deň v týždni. Dva dni už mám za sebou, no ďalšie dva ešte pred sebou. Ráno ma znovu vyzdvihol Aaron, tentokrát dokonca načas a žiadna telenovela sa nekonala. Pred školou bol okolo nás stále rozruch, ktorý očividne len tak nezmizne. Royovi, Cass a Dylanovi som to včera celkom vysvetlila, no nepovedala som im úplne všetko. Samozrejme, všetko vzali v pohode, môj vzťah mi prajú a zvyšok večera sme rozoberali hlúposti. Celý príbeh som vysvetlila Cass, až keď ma viezla domov.

Nepáčilo sa jej to, čo bolo, samozrejme, pochopiteľné. Mne sa to z časti tiež nepozdávalo. A ani som neverila tomu, že Aaron má čisté úmysly, no kým mi to hralo do kariet, nemala som sa na čo sťažovať. A samozrejme, možno som naozaj taká  úžasná, že je do mňa bezhlavo zamilovaný.

Najdivnejšia vec na mojom vzťahu s Aaronom bolo to, že aj napriek rovnakej škole sme sa videli prvýkrát až vtedy, keď som nasadala do jeho auta, aby ma odviezol domov.

„Ale zdravím, Whiteleeová,“ pozdravil hneď, ako som zavrela dvere. Kabelku som si položila pod nohy, pripútala sa a až potom mu venovala pozornosť.

„Chcela som povedať dobré ránko, až kým som si neuvedomila, že už je pol tretej.“ To akú hlúposť som povedala, som si uvedomila až potom, ako posledné slovo opustilo moje ústa. Aaron sa začal smiať a venoval mi veľmi veselý pohľad.

„Rozumiem. Počas víkendu je určite toto bežný čas, kedy vstávaš,“ prehodil.

„Prečo si to myslíš?“ pochybovačne som sa naňho zahľadela.

„Si žena, vy také veci robíte,“ povedal jednoducho.

„No tak schválne, kedy vstávaš ty?“

„Väčšinou o ôsmej, občas sedem tridsať, podľa toho či v piatok vyhráme zápas, alebo prehráme.“

„Čo to s tým má spoločné?“ nechápala som.

„V sobotu ráno mávame tréningy, Whiteleeová. Keď som ťa v pondelok stretol, mal som mať tréning, ale kvôli počasiu sa zrušil. A keď som ťa včera vyhodil vo Freddie’s, išiel som na tréning. Ale je milé, že si si neuvedomila, že chodíš s najkrajším a najšikovnejším chalanom na celej tej nechutnej súkromnej škole.“ Dopekla, na to som naozaj úplne zabudla.

„Ešteže má také malé ego,“ pobavene som naňho zazrela.

„To áno, ale iné veci mám dostatočne veľké.“ Ako inak, to by nebol Aaron.

„Nič iné som ani nečakala,“ odvetila som pokojne a uškrnula sa naňho.

„Máš tréning aj dnes?“ spýtala som sa po chvíľke ticha.

„Áno, idem si ešte vziať domov veci, ráno som zabudol,“ zakázala som mu totiž meškať.

„Ale zajtra by si pokojne mohla prísť pozrieť…teda, ak chceš,“ povedal zdráhavo. Vnútorne som si povzdychla. Nie je toto predsa sen každého dievčaťa? Mať populárneho, bohatého futbalistu, ktorému bude chodiť na tréningy a zápasy? Bude pozvaná na každú párty a taktiež zažívať najlepší sex jej života? A pri tom všetkom ho bude aj bezvýhradne milovať? Ach..

„Jasné, môžem. Budem rada,“ dostala som zo seba nakoniec. Dobrá nálada sa zo mňa vyparila. Našťastie, Aaron už parkoval pred mojím domom a táto konverzácia nemusela pokračovať.

Zvyšok stredy som strávila učením na zajtrajší test z chémie. Všetky vzorce mi už pretekali hlavou, čiže o pol desiatej som sa rozhodla zabaliť to a ísť spať. Predtým, ako som naozaj zatvorila oči, zachytila som správu od Aarona, ktorý písal, že mám byť ráno nachystaná o 8 ako vždy.

A aj som bola. Vo štvrtok som sa zobudila presne ako budík zazvonil, spravila som typickú rannú rutinu, najedla sa a ani neviem ako, už som sedela v Aaronovom aute.

„Inak, už si si to rozmyslela?“ spýtal sa z ničoho nič.

„Rozmyslela?“

„S tým výletom. Ideme v pondelok, ja a moja trieda. A myslel som to vážne, chcem, aby si išla s nami,“ úkosom na mňa pozrel, no naďalej sa venoval šoférovaniu.

„Aaron, šibe ti? Nemôžem sa votrieť na váš triedny výlet,“ odvetila som. Prečo by som mala, preboha, ísť na nejaký výlet s ním? Takto to funguje vo vzťahoch?

„Pretože pôvodne mala ísť Allison, ale asi si nevypočítala úplne presne, kedy sa so mnou má rozísť. To miesto je teda zaplatené,“ môže byť moja sestra takto hlúpa?

„Ja neviem…“ povedala som úprimne.

„Nemusíš mi odpovedať hneď. Len si to premysli a po tréningu mi môžeš povedať. Teda, ak to platí.“

„Jasné, budem tam. Možno so mnou pôjde aj Cass, ak to nevadí,“ snáď si nemyslel, že by som tam sedela sama ako idiot.

„Aspoň sa tie nadržané hovädá potešia, že sa majú na čo pozerať,“ prehodil Aaron veselo.

„No jasné, moje zlatíčko im v živote nedám,“ Cass si zaslúži niečo oveľa lepšie ako namysleného futbalistu.

„Ooooch, aj ty si moje zlatíčko, Whiteleeová,“ uškrnul sa na mňa.

„Veľmi dobre vieš, že som hovorila o Cass,“ zasmiala som sa.

„Nechaj ma žiť v sne, prosím,“ pobavene som prevrátila očami a zapla rádio. Bolo to asi prvýkrát, čo som v jeho aute počula hrať hudbu.

„Nevadí ti to?“ spýtala som sa hneď, ako som si spomenula na jeho brata.

„Nie… Vôbec nie,“ odvetil pokojne.

Z parkoviska sme smerovali ku škole ruka v ruke, dokonca na nás ľudia už toľko ani nezazerali. Pred hlavným vchodom už čakali Aaronovi spoluhráči – Brandon, Nate, Caleb a ostatných mená si naozaj nepamätám.

„Výborne, Madison, som veľmi rád, že si tu. Potrebujeme od teba ženskú pomoc,“ povedal Nate namiesto pozdravu. Všetci sa pozreli smerom na nás.

„S čím?“ spýtala som sa.

„Keď si oblečie chlap rúžové tričko, znamená to, že je buzerant alebo to ešte viac priťahuje čajky?“ zasmiala som sa, no musela som chvíľu popremýšľať.

„Hmm…ale to dosť záleží od strihu trička. Celkom aj od odtieňu rúžovej, ale to nie je až tak dôležité. Ktorý z vás má rúžové tričko?“ preletela som pohľadom po všetkých prítomných chlapcoch, no oblečené ho nemal ani jeden.

„Jason bol včera na rande s jednou druháčkou a obliekol si rúžové tričko! Už sa nečudujem, že ti nedala,“ zasmiala som sa, hlavne preto, že som nemala poňatia, ktorý z nich je Jason.

„To nebolo kvôli tričko, pozri sa na neho,  ako vyzerá,“ Aaron posmešne ukázal na vysokého tmavovlasého kamaráta, ktorý si z jeho slov nič nerobil iba sa zasmial.

„Napadlo vám, že to dievča má možno ešte stále svoju sebaúctu?“ nadhodila som sa obhajobu druháčky, ktorú som vôbec nepoznala.

„Prečo sa pýtame na názor ženy?“ spýtal sa posmešne Brandon a žmurkol na mňa. Chlapi.

„Tak schválne, nechaj ma hádať. Keďže hovoríš, že si mal na sebe tričko, museli ste byť niekde na verejnosti. Čiže existujú len dve miesta, ktoré vaše tupé hlavy poznajú. Kino alebo vyhliadka hore nad  mestom. Áno, naozaj krásny výhľad na Kaliforniu,“ uškrnula som sa. Poriadne som si ho prezrela, aby som správne odhadla jeho charakter.

„Áno, bola to vyhliadka. Určite si ju tam vzal drahým autom tvojho otca, ktoré ti nechcel ani požičať, no ako vždy nakoniec privolil. Čakal si, že auto bude stačiť, však?“ uškrnula som sa naňho, no pokračovala som. Naozaj som si ich tváre užívala.

„Prišli ste tam a posadili ste sa na kapotu auta, kde si sa o ňu snažil zaujímať, akoby ti nešlo len a len o sex. A nakoniec si to zakončil tým, že si ju pozval k tebe domov, lebo vraj rodičia nie sú doma. Mohli by ste si pozrieť ten nový film, čo vyšiel,“ na dievčenských záchodoch sa človek vždy dozvie dôležité informácie. Títo futbalisti mali vždy rovnakú taktiku a rovnaký zámer. Už tri roky v kuse o tom počúvam vždy, keď idem na dievčenské záchody. Samozrejme, ani šatne nie sú výnimkou.

„Ty si nejaké médium alebo,“ vypleštil na mňa Nate oči.

„Nie, ale to si naozaj myslíte, že nevieme, ako to chodí? Ani len netušíte, kto všetko o vás čo vie,“ mávla som rukou, akoby sa nič nedialo.

„Lenže tá druháčka nie je z našej školy,“ ozval sa Jason.

„Napadlo mi to. Každú druháčku na tejto škole ste už mali. Brandon, ty niektoré aj dvakrát. Preto som spomenula to drahé auto, na naše dievčatá to už nezaberá. Tiež ich majú,“ aspoň, že Aaron ma nevzal na tú prekliatu vyhliadku.

„Mením školu,“ prevrátila som oči.

„A čo keby si len začal byť trochu originálny?“ chlapcov očividne zachránilo prvé zvonenie, ktoré signalizovalo, že sa máme presúvať do tried.

„Choď, ja tu ešte musím počkať na chlapcov a Cass,“ povedala som Aaronovi skôr, ako sa ponúkol, že ma odprevadí do triedy. Neprídem predsa kvôli tomuto chlapcovi o moje každodenné meškanie.

„Dobre, vidíme sa,“ rýchlo som sa k nemu nahla, aby som ho pobozkala a potom ho nechala odísť s chlapcami. Našťastie, Cass prišla chvíľu po nich spoločne s Roynom a Dylanom, no hneď za nimi kráčala aj Diana a Alice. Ajaj. Cass sa na mňa ospravedlňujúco usmiala, no chápala som. Je súčasťou partie.

„Ahojte,“ s úsmevom som ich pozdravila. Cass ma objala a bez zbytočných slov sme sa vybrali do tried. Dylan a Alice mali hodinu na prízemí, čiže sa odpojili hneď na začiatku, zatiaľ čo my štyria sme kráčali na angličtinu.

„Mads, poobede to teda platí?“ spýtala sa Cass.

„Áno, áno. Nemôžeš ma v tom nechať samú,“ prosebne som sa usmiala.

„Čo zase plánuješ, Mads?“ zasmial sa Roy.

„Nič. Len ma Aaron zavolal na jeho tréning a pri mojej láske k športu podľa mňa nenájdem ani telocvičňu sama,“ uškrnula som sa.

„Že som sa vôbec pýtal,“ zasmial sa.

Deň prešiel až príliš rýchlo. Úprimne, čím viac som rozmýšľala nad tým výletom, tým viac som si nebola istá. Ráno som sa rozhodla, že nikam nepôjdem, no čo ak by to pokazilo tento vzťah? Veď to by som dokonca života počúvala, že so mnou nevydržal ani týždeň.

Dnes sme sa dokonca stretli na chodbe medzi treťou a štvrtou hodinou. Teda, ja som si ho najskôr nevšimla. Rozprávala som sa s Royom, keď ma zozadu chytil za ruku, pritiahol ma k sebe a len tak ma pobozkal. Čerešničkou na torte bola profesorka chémie, s ktorou som mala ďalšiu hodinu.

Chvíľku sme prehodili zopár slov aj s Brandonom, no potom sme museli obaja pokračovať vo svojej ceste. Dohodli sme sa, že sa stretneme po škole pred šatňami a ukáže nám s Cass, kde môžeme sedieť aby sme videli akí sú krásni. Teda vraj narážal len na Cass, lebo jediný na koho sa mám pozerať ja, je on. A to mi nemusí hovoriť dvakrát.

Číže poobede sme naozaj s Cass čakali pri šatniach na našich futbalistov. Mala som o hodinu viac ako Aaron kvôli seminárom. No v tomto prípade to bolo vyhovujúce, keďže sme ich zastihli presne v momente, kedy sa spotení vracali z posilky do šatne. Ako mi Roy a Dylan vysvetľovali, ako to funguje, pochopila som, že sa idú najskôr rozohriať do posilky a až potom začne skutočný tréning s loptami a ostatnými vecami.

„Som rada, že som sa nechala ukecať. Toto je super,“ ozvala sa Cass, keď okolo nás prechádzali chlapci na ihrisko. Jediné, na čo som sa zmohla, bolo jemné prikývnutie.

Tréning nebol pre mňa nejako záživný. Áno, chlapci boli pekní, no keď sa po polhodine dialo stále to isté, prestali sme ich vnímať a začali rozoberať iné veci. Samozrejme, vždy keď som započula Aaronov hlas, zdvihla som hlavu. Ako kapitán mal naozajstný rešpekt a vedel presne, čo robí. Naša škola nevyhrávala zápasy kvôli peniazom, ktoré do nej naši rodičia vkladali. Naši futbalisti boli proste šikovní a zohraní.

Po skončení tréningu sme s Cass zostali sedieť na tribúne, kde nás Aaron usadil a čakali, kým sa osprchujú.

„Vieš, nie je úplne taký idiot, za akého som ho mala,“ povedala som po chvíľke ticha, ktoré nás obklopilo.

„Ako to myslíš?“ bavili sme sa predsa o Aaronovi.

„Očakávala som ho ako chlapca na sex, vieš. No odkedy sa s ním bavím, o nič také sa nepokúsil. Áno, mali sme spolu niečo, no on z toho nikdy nič nemal. Vždy spravil len on mňa,“ to bola prvá vec, ktorá mi prišla na um.

„Rozmýšľaš o tom výlete? Čo ak to je len nejaká typická zámienka ako lyžiarsky?“

„Neviem… Ale aj keby bola, nevyspala by som sa tam s ním. To určite nie,“ a myslela som to vážne.

„Ja ťa podporím v akomkoľvek rozhodnutí, to snáď vieš. Ale keď ti ten chlapec zlomí srdce, zlomím ja  jeho, je ti to jasné?“ chytila mi ruku do dlaní, no ja som nechápala o čom hovorí.

„Cass, vieš, že ja k nemu nič necítim,“ myslela som, že to sme si už vysvetlili.

„Teraz možno nie. Ale chystáš sa s ním stráviť celý týždeň, mimo domova. Si si istá, že sa to tam nemôže zmeniť?“ zamyslela som sa. Bolo to možné? Rozumeli sme si ako tak, no nič viac.

„Áno, som si tým istá. Môj mozog je príliš inteligentný na to, aby sa zamiloval do niekoho ako je Aaron Kyle,“ mávla som rukou.

„Mads, ale nie je to mozog, kto sa zamiluje. Je to srdce.“

AARON Kapitola 17: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.