KAPITOLA XXIII

Nasledujúce ráno som sa zobudila hneď, ako zazvonil budík. Aj napriek tomu, že som prišla do izby po polnoci, necítila som sa vôbec unavená. Večer s Camom bol úžasný a naozaj som si uvedomila, ako veľmi mi chýbal. Prebrali sme všetky naše zlé aj dobré životné rozhodnutia, zasmiali sa na spoločných zážitkoch a odprevadil ma domov. Nezabudol nakoniec dodať, aký je rád, že som s Aaronom taká šťastná.

Zostala som vtedy chvíľku zarazene stáť, pretože som si ani neuvedomila, aká šťastná som posledné dni bola. Aj keď to nie je len Aaronova zásluha, jednoznačne tvoril väčšinu mojich dní. Sakra.

„Dnes je ten aquapark?“ spýtala sa unavene Tiff, keď sa aj ona zodvihla z postele.

„Myslím, že áno,“ odvetila som a natiahla sa pre svoj telefón.

„Ešteže tak! Už mám také chlpaté nohy, že by som si mohla zapletať copíky,“ povzdychla si Tiff a prešla si rukou po nohách. Podotýkam, žiadne chlpy tam nemala.

„Aby si si nemyslela, že som divná…čím dlhšie chlpy máš, keď si ich ideš holiť, o to hladšie nohy potom budeš mať,“ dodala rýchlo.

„Rozumiem. Ja som to robila rovnako. Potom som si ich nechala odstrániť laserom.“ Stálo ma to síce veľa peňazí, ale rozhodne to stálo za to.

„Čože? A bolelo to?“ spýtala sa okamžite.

„Chvíľu. Ale nebolo to nič nevydržateľné,“ mykla som ramenami.

„Dobré ránko,“ dvere buchli o stenu a tým prerušili náš rozhovor. Simon a Aaron s úsmevom vošli dovnútra.

„Dobré,“ odvetili sme s Tiff. Aaron si sadol za mňa a venoval mi bozk do vlasov. A úprimne musím povedať, toto gesto poteší niekedy viac ako normálny bozk.

„Čo preberáte?“ spýtal sa Simon popri tom, ako si sadol k Tiff. My sme práve vstali, no títo chlapci sú svieži, akoby boli hore už tri hodiny.

„Chlpy a tak,“ povedala Tiff s úškrnom. „Kde si si to dala robiť? Bolo to drahé?“ pokračovala akoby nič.

„Naša známa má salón, v ktorom robia takéto zákroky. Nie je to ani také drahé, záleží od toho, aké máš tmavé chlpy,“ vysvetlila som.

„Zmeňme tému, prosím,“ povedal so smiechom Aaron a pritiahol si ma k sebe. Mimovoľne som sa usmiala sa preplietla si s ním prsty na mojom bruchu.

„Máš nejaký lepší nápad?“ spýtala sa Tiff.

„Mohli by sme ísť napríklad jesť. Umieram od hladu.“ Žiadne ďalšie slová ani neboli potrebné, všetci sme boli hladní. Rýchlo sme sa s Tiff prezliekli, učesali, umyli zuby a všetci sme sa vybrali dole do jedálne. Vo výťahu sa rozhostila vášnivá debata o včerajšom futbalovom zápase, do ktorej sme sa s Tiff samozrejme nezapojili.

Jedáleň bola takmer plná, ľudia veselo debatovali a raňajkovali. No jeden stôl upútal moju pozornosť viac než ostatné. Profesorka O’Marie sedela pri stole s tým istým chlapom, s ktorým sa bavila vo výťahu. Keď sme prechádzali okolo nich, neodpustila som si nadšený úškrn, na ktorý nijako nereagovala.

Aaron vybral taký stôl, od ktorého sme mali priamy výhľad na profesorkin súkromný život. Spoločne sme si posadali a počkali na čašníka, ktorému to trvalo dlhšie ako obyčajne. Nakoniec sme sa s Tiff zhodli, že si dáme znova lievance s ovocím, zatiaľ čo chlapci si dali miešané vajíčka so slaninou. Chrumkavou slaninou.

„Whiteleeová…!“ povzdychol si Aaron, keď som mu z taniera ukradla už druhý kus slaniny. Nevinne som sa usmiala a odhryzla si. Môj frajer na mňa pobavene hľadel spopod mihalníc a nakoniec spravil niečo, čo som nečakala. Všetky zvyšné kúsky slaniny prehodil na môj už prázdny tanier a bez slova pokračoval v jedení. Po pár sekundách sa Tiff postavila a spolu so Simonom odišli z jedálne.

„Ďakujem, ale nem…“ prísne na mňa zazrel.

„Aj tak by si mi ich všetky zjedla,“ odvetil pobavene a zložil príbor na prázdny tanier.

„Vôbec nie. Jednu by som ti isto nechala,“ posunula som k nemu tanier a nechala ho nech si dá z jeho slaniniek.

„No čo, ako bolo včera večer?“ spýtala som sa.

„Brandon opil Natea, takže som musel dávať pozor, aby sa mu nič nestalo a hlavne aby sa nedogrcal v tom podniku. Medzi tým, ako som robil pestúnku, som stratil Brandona, takže dúfam, že žije. Keď ho dlho nebolo, vrátili sme sa naspäť, asi okolo pol jednej,“ mykol ramenami. „A čo ty? Ako bolo s najlepším kamarátom?“ prevrátila som oči, pretože toľko irónie v slove kamarát som už veľmi dlho nepočula.

„Bolo výborne. Dobehli sme tie roky, kedy sme sa nevideli. Dokonca povedal, že nám to veľmi praje,“ Aaron sa spokojne usmial, no nič nepovedal. Vyzeral úžasne, až nechápem, ako som mohla niekedy povedať, že nie je môj typ. Pozerali sme jeden druhému do očí a môžem odprisahať, že ten pohľad znamenal viac ako tisíc slov.

„Dúfam, že si dávaš nejaké sexy plavky,“ nakoniec prehovoril Aaron a s úškrnom si premeral moje telo.

„Môžem ísť aj nahá,“ pobavene som sa zasmiala.

„To beriem. Môžeme rovno zostať tu celý deň,“ keď to povie ešte raz, namietať nebudem.

„Och, áno, len si to predstav. Všetky pohľady nalepené na mojom nahom tele. Aspoň sa pekne opálim,“ očividne si až teraz uvedomil, čo za hlúposť povedal.

„Tak to v žiadnom prípade! Nikto sa na teba nebude pozerať. Nahú,“ pozrel sa na mňa, no pokračoval skôr, ako som stihla odpovedať.

„Najlepšie by bolo, ak by si si dala tepláky a mikinu. Hej, to by mohlo fungovať,“ povedal nakoniec.

„Vrece na hlavu si nemám dať?“ spýtala som sa popri tom, ako sme stávali od stola.

„Nie, to nie. Potom by som nemohol robiť toto…“ potiahol ma za ruku a pobozkal ma. Och, bože, na toto som čakala celé ráno.

„Okey, žiadne vrece,“ povedala som, keď sa odo mňa odtiahol. Chytil ma za pás a spoločne sme vyšli z jedálne.

„Ale premysli si tú mikinu. Slnku spôsobuje rakovinu kože, hádam ju nechceš dostať,“ zasmiala som sa a stlačil tlačidlo na výťahu.

„Plavky sú v pohode, ver mi. Ale pre istotu sa natriem, dobre?“ usmiala som sa a nastúpili sme do výťahu. Hneď, ako sa zatvorili dvere, som sa otočila na Aarona. Pohľad upieral na mňa a neváhal ani sekundu. Spravil mierny krok smerom ku mne a pobozkal ma. Telom ma natlačil na stenu a v ruky presunul na môj zadok. Kde sa to v nás preboha berie?

Dych som popadla až na mojom poschodí, kedy ma Aaron nedobrovoľne vyhodil z výťahu. Hľadela som, ako môj chlap mizne vo výťahu a uvedomila som si, že mám seriózny problém. Nebola som si ale istá, či chcem hľadať riešenie.

Tiff bola oblečená v rúžových neónových plavkách a hrala sa na telefóne. Vlasy mala v obyčajnom cope a pri pohľade na jej telo som naozaj začala zvažovať, že si oblečiem tepláky a mikinu. No s hlbokým povzdychom som si vytiahla svoje červené plavky, obliekla si ich a premiestnila sa do kúpeľne. Rovnako ako Tiff som si spravila cop, trochu upravila obočie a bola som pripravená vyraziť.

„Dnes ráno ste boli naozaj zlatí,“ ozvala sa Tiff, keď prišla za mnou do kúpeľne. Prekvapene som sa na ňu pozrela.

„Ďakujeme…asi,“ zmätene som sa zasmiala.

„Teda akože…takto. Boli ste zlatí vždy, ale je vidieť, že už ten vzťah začínate brať vážne. A mám z toho radosť. Za vás oboch,“ hrdo sa na mňa usmiala. Začíname čo? Brať ho vážne? Začínam ho brať vážne? Určite nezačínam, robím to všetko len kvôli Allison.

„Ehm…mali by sme už ísť. Aj tak už meškáme,“ povedala som rýchlo a zmizla z kúpeľne. Obliekla som si čierne kraťasy a červený crop top, nech ladím s plavkami. Nakoniec som si vlasy aj tak rozpustila a ako čelenku som použila slnečné okuliare.

„Berieš si ešte niečo?“ spýtala sa Tiff.

„Neviem. Mám uterák, opaľovací krém a vodu,“

„Ja som vzala aj reprák. Rozmýšľala som nad knihou, ale keď ma uvidia chlapci čítať, skončí vo vode. Buď kniha, alebo ja,“ spoločne sme sa zasmiali, skontrolovali izbu a následne sa vybrali dole.

Reálne, aké sú šance, že by sa mi zrovna Aaron Kyle mohol dostať pod kožu?

AARON Kapitola 23: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.