Romi Elischer
Na Romi Elischer som narazila ako inak na sociálnych sieťach (vďakabohu za ne!) a veľmi ma očarila svojou kreativitou, bezprostrednosťou a jej udržateľným spôsobom života. Romča pravidelne zdieľa lifehacky zo svojho eko života, cestovania a samozrejme svoju krásnu umeleckú tvorbu, ktorá vždy srší nesmiernou originalitou. A tak bolo pre mňa úplne prirodzené, že práve tohto človeka chcem vyspovedať!
Ako si sa dostala k maľovaniu alebo celkovo umeleckej tvorbe?
Sama neviem. Upodozrievam z toho maminu. Od malinkého mala som videla, ako stále niečo vyšíva, štrikuje. Aj to mohlo mať na mňa v tomto smere vplyv. Bavilo ma všeličo vyrábať, špekulovať, a tak nejako za pochodu života som zabŕdla do rôznych kreatívnych činností. Nevedomky som sa asi hľadala, až som sa definitívne našla v maľovaní. Nenastalo žiadne náhle osvietenie, len sa to tak postupne samo vykryštalizovalo.
Myslíš, že maľovanie je z väčšej časti talent alebo drina?
Bez toho, aby som teraz bola prehnane skromná, môžem povedať, že si nemyslím, že mám nejaký extra talent. Pospájalo sa viacero okolností, chuť tvoriť a rozvíjať sa. Človek ak chce byť v niečom dobrý, pomôže mu k tomu len a len práca. Dnes niektorí pokukujú najmä po rýchlych riešeniach a vesmírnych úspechoch lusknutím prsta. Ja na svojich maľbách progres vidím a to je výsledok každodennej práce. Takže volím možnosť „drina“. 🙂
Tvoje instagramové bundičky si zamilovali desiatky ľudí. Ako vznikol takýto zaujímavý nápad?
Tento príbeh som už spomínala viackrát. Sú nápady a potom sú také životné nápady, kedy človek okamžite vie, že this is it! Projekt Deal With Nature je presne tento prípad. Cca pred štyrmi rokmi som si v prázdnej intrákovej izbe ľahla do postele a nevedela som zaspať. Čumákujem do stropu a zrazu sa mi v hlave rozsvietila žiarovka. Budem maľovať na bundy z druhej ruky a bude to pecka! Máloktorému nápadu som v živote verila tak veľmi. Počas tej noci som vymyslela názov, logo a viacero detailov. Do siedmej rána som nespala, lebo tak to už so životnými nápadmi býva – zväčša ľuďom nedávajú spávať. 😉 Potom som išla na prednášku, po nej som začala maľovať a dodnes som neprestala.
I keď niektoré zadania majú podobnú tematiku, vždy dokážeš prísť s niečím novým. Je pre teba niekedy ťažké vymyslieť nový návrh?
Moja fantázia si značne ulietava. Vymýšľanie motívov je iná forma kreativity, ktorú si tá fantázia veľmi užíva. Nápad mi väčšinou príde okamžite, keď mi zákazník napíše indície, ktoré by mala maľba obsiahnuť. Neviem to vysvetliť, ale je to perfektný tvorivý proces. Dáva mi zmysel, keď je každý motív iný, jedinečný a vystihuje len jediného človeka. A priznávam sa, trošku ma aj baví, keď ľuďom dokážem, že aj nespojiteľné sa dá spojiť. V tomto pocite sa vyžívam. 😀
Ako vnímaš kritiku na tvoju tvorbu? Alebo si sa s ňou ešte nestretla?
Je to až strašidelné, ale s nejakou tvrdou kritikou som sa ešte nestretla. Je tu ale jedna pripomienka, ktorá už párkrát padla – to by som si ja nedal/a namaľovať. Na to vždy hovorím, jasné, dobre a tak to má byť. Každému z nás je srdcu blízke niečo iné a tá rozmanitosť je krásna nenudná vec.
Na svoj instagram často zdieľaš rôzne tipy a zaujímavosti z eko sveta – kde čerpáš inšpiráciu?
Život je inšpirácia sama. Stačí, keď človek otvorí oči, nastrčí uši a nevie si vybrať čo skôr. Z knižiek, článkov, podcastov, dokumentov, ale aj bežných dní.
Čo ťa priviedlo k ekologickému spôsobu života?
Asi to išlo ruka v ruke s projektom Deal With Nature. Niekedy v tom období som sa začala zaujímať viac o to, čo a ako sa vyrába, komu a čomu to škodí a čo sme tu vlastne svojím pričinením spôsobili. Nechcela som sa toho zúčastňovať a s prírodou som aj v osobnom živote uzavrela vnútorný deal.
Akú najväčšiu zmenu vnímaš vo svojom živote, odkedy si začala žiť udržateľnejšie?
Našla som hodnotu inde ako vo veciach. Zistila som, že čím menej vecí mám, tým som slobodnejšia a šťastnejšia. Taká citeľná zmena je napríklad aj stravovanie. Dva roky dozadu som prestala jesť mäso a minulý rok aj živočíšne potraviny. Je to skvelá zmena. Keď tak nad tým rozmýšľam, tých zmien bolo asi veľa, ale neboli vôbec drastické, skôr by som povedala, že všetky boli sprevádzané dobrým pocitom zo seba samej. Žije sa mi krajšie. Asi to. J A ešte to, že som si prácu prispôsobila tak, aby bola čo najviac udržateľná. Od pešej chôdze/bajku, cez bundy z druhej ruky, až po ekologické pracie prostriedky. Mať celý proces pod kontrolou a robiť ho s najlepším vedomím a svedomím. To je pocit.
Pôsobíš ako veľmi optimistický človek plný entuziazmu. Čím sa snažíš v živote riadiť? Máš nejaké motto či životné krédo? 😊
Ďakujem, to ma teší, ale je vo mne aj jeden dobre zakorenený frfloš, ktorého vedome utláčam, aby bol ten optimista čo možno najviac v popredí. Životné krédo asi nemám, ale mám jednu vetu, ktorá mi už viackrát pomohla – Všetko raz skončí. Možno to znie negatívne, ale keď príde v živote ťažšia chvíľa, viem, že to má koniec, nech je to teraz akokoľvek ťažké. Vydržím a ono to pominie. Na druhej strane aj tie dobré veci sa môžu šmahom ruky skončiť, tak si ich treba naplno užívať, kým tu sú.
Romi Elischer je šikovná eko kreatívna duša a ja jej ďakujem za čas, ktorý venovala mojim otázkam. Dúfam, že sa vám rozhovor páčil a ak budete premýšľať nad originálnym darčekom, hoďte na instagram meno Romi Elischer a píšte správu!
Zdroj: autorka článku, instagram.com
