Psilocybín ako potenciálny liek depresie v budúcnosti?

-

Novinky

Psilocybín v lysohlávkach

Psilocybín je triptamínový alkaloid, ktorý sa prirodzene vyskytuje v rôznych druhoch húb, vrátane rodu Psilocybe. U nás tieto huby poznáme pod názvom holohlavce alebo lysohlávky. V hojnom množstve rastú v Južnej Amerike, Mexiku, Indii, Austrálii, ale aj u nás na Slovensku a v Českej republike. Psilocybín spadá do kategórie psychedelík spolu s meskalínom, LSD či DMT. Tieto látky ľudia vyhľadávajú pre ich halucinogénne účinky. V súčasnosti je psilocybínu venovaná veľká pozornosť v súvislosti s možnými terapeutickými účinkami.

Psilocybín z pohľadu histórie

Lysohlávky sú psychoaktívne huby, ktoré ľudia používali po tisícky rokov ako súčasť spirituálnych a liečivých obradov. Množstvo starobylých kultúr zaradilo psychoaktívne huby do svojich rituálov. Známa je jaskynná maľba Tassili n’Ajjer z obdobia mezolitu zo Severnej Afriky, ktorá znázorňuje šamanské využitie lysohlávok. Takisto kultúry zo Strednej Ameriky užívali psilocybínové hubičky ešte predtým, než Krištof Kolumbus objavil americký kontinent.

Rok 1959 bol prelomový v tom, že sa moderná veda dostala k skúmaniu psilocybínu. Švajčiarsky vedec Albert Hoffman ho ako prvý izoloval spolu s psilocínom. Hofmann sa pokúsil o podrobný popis psychoaktívnych látok na ľudský organizmus. V 60. rokoch bol psilocybín predmetom intenzívneho skúmania v súvislosti s psychickými poruchami a riešilo sa možné používanie v psychoterapii. 60. roky sú známe hnutím tzv. hippies, v tomto období sa psychedeliká rozšírili medzi širšiu verejnosť. Vláda v roku 1970 zaradila psilocybín medzi najnebezpečnejšie a návykové drogy, ktoré nebolo možné aplikovať na terapeutické využitie. Toto tvrdenie je však mýtus, psilocybín sa nepreukázal ako návykový.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:  Čo je to depresia a čo s tým môžem robiť? Druhy depresie a liečba!

Ako pôsobí na mozog?

Psychoaktívne účinky lysohlávok však nespôsobuje psilocybín, ale psilocín, ktorý sa vstrebáva cez sliznicu do krvného obehu. Približne po polhodine sa halucinogén dostáva do mozgu a ukazujú sa prvé účinky. Keďže ide o klasické psychedelikum, v mozgu pôsobí ako agonista serotonínových receptorov (5-HT2A). Klinické štúdie na ľuďoch priniesli pozitívne výsledky v liečbe proti úzkosti, obsedantno-kompulzívnej poruche a závislosti. Psilocybín ovplyvňuje prefrontálny kortex – ide o časť mozgu, ktorá kontroluje abstraktné myslenie, analýzu myšlienok a plní dôležitú úlohu v nálade a vnímaní.

Psilocybín
Zdroj: Pexels/David Cassolato

Užitie psilocybínu spôsobuje zrakové a sluchové halucinácie, často aj neschopnosť odlíšiť fantáziu od reality. Veľká dávka môže spôsobiť panickú reakciu a psychózu. Tento halucinogén ovplyvňuje náladu, telesnú teplotu, sexuálne správanie, svalovú kontrolu, zmyslové vnímanie a pocit hladu a spánku. Medzi ďalšie vedľajšie účinky patria:

  • spirituálne zážitky
  • nadmerné potenie
  • zmena vnímania času
  • veľmi intenzívne zmyslové zážitky
  • strata chuti do jedla
  • zvýšený krvný tlak
  • panika, paranoja
  • smrť ega – identita človeka sa rozplynie a osoba pociťuje dokonalé splynutie s vesmírom
  • zmena zmyslového vnímania – osoba môže „počuť“ farby alebo „vidieť“ zvuky 

Je psilocybín nádej pre ľudí trpiacich depresiou?

Depresia je v súčasnosti veľkým problémom pre spoločnosť a postihuje približne 4,4% populácie. V mnohých prípadoch vedie až k samovražde. Na stredne ťažkú a ťažkú depresiu sa využíva farmakologická a psychologická liečba. Antidepresíva patria medzi hlavné spôsoby liečby depresie. Fungujú tak, že pôsobia na chemické látky v mozgu, naprávajú poruchy signálov a ovplyvňujú procesy, ktoré spôsobujú vznik depresívneho stavu. Keďže majú oneskorený terapeutický účinok, musia sa užívať dlhodobo. Nanešťastie majú antidepresíva množstvo vedľajších účinkov.

Pri liečbe depresie sa často skloňuje práve psilocybín, v súčasnosti hovoríme o tzv. psychedelickej renesancii. Od roku 2014 prebieha v Českej republike v Národnom ústave duševného zdravia množstvo štúdií o vplyve psilocybínu na depresiu. Na výskume sa podieľa aj psychiater a neurovedec Filip Tylš, ktorý je zároveň spoluzakladateľom Českej psychedelickej spoločnosti.

„Silná změna vnímání a myšlení, kterou psychedelika způsobují, je pro mnohé děsivá, protože je spojena se ztrátou obran a racionální kontroly, která náš svět běžně ovládá. Analyticky orientované teorie hovoří o tom, že psychedelika otevírají cestu do nevědomí a zprostředkovávají nám tak například v minulosti prožitá traumata.“ – Viktorinová a Tylš

Výskum

V roku 2016, britský neurovedec, Dr. Robin Carhart-Harris z Imperial College London so svojím výskumným tímom pozoroval účinky psilocybínu na depresiu. Výsledky naznačili, že by psilocybín mohol predstavovať účinnú liečbu farmakorezistentných depresívnych ochorení, ktoré už nereagujú na klasickú liečbu. Tohto výskumu sa zúčastnilo 12 ľudí, ktorí trpeli depresiou v priemere 17,8 rokov. Pacienti absolvovali dve sedenia – pri prvom im bolo podaných 10 mg psilocybínu a po siedmich dňoch až 25 mg. Pred užitím podstúpili rozhovor, magnetickú rezonanciu a psychologické testy.

Terapia so psilocybínom prebiehala za asistencie tzv. sitterov, ktorí dohliadali na priebeh sedenia. Všetko prebiehalo v miestnosti s tlmeným svetlom, pacienti ležali na chrbte a v slúchadlách im hrala hudba. Takto mohli zažiť ničím nerušenú vnútornú cestu.

Psilocybín výskum
Zdroj: Pixabay

U všetkých 12 pacientov sa bezprostredne po užití nevyskytli žiadne závažné vedľajšie účinky okrem miernej úzkosti. Ďalej sa prejavili účinky ako nevoľnosť, zmätenie a krátkodobá bolesť hlavy. Po tejto terapii sa u pacientov výrazne znížili príznaky depresie. Týždeň po druhej dávke psilocybínu dosiahlo až 8 z 12 pacientov stav bez depresie. Tento efekt pretrvával naďalej 3 mesiace u 80% pacientov. Výsledky štúdie poukázali na to, že pri dodržaní správneho screeningu a terapeutickej podpory je možné podávať psilocybín ľuďom s depresiou. Po troch mesiacoch u pacientov začali príznaky opäť mierne nastupovať, napriek tomu išlo o významný pokrok v porovnaní s dennodenným užívaním antidepresív, ktorých účinok sa dostaví až po niekoľkých týždňoch užívania.

Prebúdza v nás empatiu?

Podľa Dr. Katherine MacLeanovej dokázal psilocybín u zdravých ľudí ovplyvniť ich osobnostné rysy alebo psychologické postoje. Už po jednej dávke došlo k zvýšeniu otvorenosti u jedinca. Výskum zameraný na empatiu skúmal jej kognitívnu a emočnú zložku. Emočná zložka empatie popisuje schopnosť človeka vcítiť sa do pocitov druhej osoby. Kognitívna zložka empatie hodnotí pochopenie emočného stavu druhej osoby bez nutnosti zdieľania tohto stavu. Psilocybín zvyšoval práve emočné zložky empatie, no nemal výrazný vplyv na kognitívnu zložku.

Psilocybín teda môže predstavovať akýsi biologický kľúč, ktorý nám otvára náš vnútorný svet. Asistovaná psychedelická terapia by sa tak mohla stať prelomovou metódou v súčasnej psychiatrii, možno ako súčasť reformy psychiatrickej starostlivosti. Čas ukáže…

Aký máte názor na psilocybín? Myslíte, že by mohol byť v budúcnosti úspešne zaradený do liečby na depresiu? Mali ste niekedy skúsenosti s užitím lysohlávok? Dajte nám vedieť do komentárov! 

Zdroje: blog.aktualne.cz, czeps.org, lekar.sk, drugs.com, sciencealert.com, wikipedia.org
Zdroj titulného obrázka: Pixabay/TherapeuticShroom

Ďalšie novinky

Populárne