O prvej knižke z tejto série sme sa bavili v predchádzajúcej recenzii, takže pokiaľ ste ju nečítali, určite choďte pozrieť najskôr tú. Prekliaty princ je druhý diel trilógie Royalovcov, skazene bohatej rodiny plnej tajomstiev. Druhá kniha nezaostáva za tou prvou, a preto vám prinášame recenziu aj na knižku Prekliaty Princ!
zdroj: extremedamage.blogspot.com
Prekliaty Princ
Anotácia:Reed Royal má všetko, čo na čo si spomenie – atraktívny vzhľad, spoločenské postavenie, peniaze. Dievčatá stoja v radoch, aby si s ním vyšli na rande, chalani mu závidia. Ale Reedovi nikdy nezáležalo na ničom okrem rodiny, kým sa v jeho živote neobjavila Ella Harperová.
To, čo sa pôvodne začalo ako prejav čírej nenávisti k otcovej zverenkyni a plán, ako jej urobiť zo života peklo, sa postupne zmenilo na túžbu mať Ellu po svojom boku a chrániť ju. Stačila však jedna zbytočná chyba a Ella ušla z Reedovho náručia. U Royalovcov nastal zmätok. Reedov svet sa rozpadá, Ella ho odmieta a tvrdí, že sa navzájom ničia. A MOŽNO MÁ PRAVDU.
Tajomstvá. Zrada. Nepriatelia. S ničím podobným sa Reed doposiaľ nestretol. Ale ak chce získať svoju princeznú späť, musí dokázať, že on za jej lásku stojí.
Prekliaty princ je druhý diel knižnej série o bohatej rodine Royalovcov.
Po dočítaní prvej knihy nebude vo vašom živote iná možnosť, ako okamžite siahnuť po druhej časti. Viem, o čom hovorím hlavne kvôli tomu, že ja som druhú časť nemala doma. Musela som čakať celé dni, kým sa mi dostala do rúk. Samozrejme, v momente, ako som ju otvorila, som sa do nej ponorila a vžila sa do deja.
Oproti prvej knihe sme dostali jednu veľkú zásadnú zmenu. Reedov pohľad. Totižto, v prvej časti bol príbeh vyrozprávaný z Ellinho pohľadu a my sme netušili, čo sa deje v Reedovej hlave. Teraz sa nám pohľady našich hlavných hrdinov striedajú a aj napriek tomu, aká som voči tomu bola skeptická, dopadlo to viac ako úžasne.
V druhej knihe nastal veľmi zábavný obrat situácie. Viete, ako Reed nenávidel Ellu? Teraz sa role otočili a Reed je ten, kto musí bojovať o svoju lásku, ktorá od neho utiekla. Ella nechce mať s Reedom nič spoločné a už dupľom sa nechce vrátiť do toho obrovského domu. Ella robí všetko preto, aby sa od Reeda dostala čo najďalej, no zabúda na jednu vec. Od Royalovcov sa nedá ujsť…
Samozrejme, na telesnej som z našej partie cvičila ako jediná, takže som tvorila dvojicu s Carmen, milou ryšavkou z prednej lavice. Potom sme mali angličtinu, ktorú mávam väčšinou so svojou sestrou, ale keďže sa neukázala, bolo mi jasné, že je doma. Cass má so mnou tiež angličtinu, ale ani jedna z nás nejavila žiadne známky potreby o rozhovor. Musela vedieť, že som s Aaronom naozaj nespala, no neboli jej jasné súvislosti. Mne tiež nie.
Po zazvonení som položila profesorovi esej na stôl a ako prvá sa snažila odísť z triedy. Cass som mala síce v pätách, ale vedela som, že ona pôjde za ostatnými, zatiaľ čo ja to mám namierené k mojej skrinke. Hodila som tam všetky učebnice, pretože mi je jasné, že sa do nich doma ani nepozriem, zabuchla som skrinku a vybrala som sa stredom chodby k dverám. Z batohu som vytiahla kľúče od auta a už som sa videla, ako v ňom konečne sedím na ceste domov, kde sa môžem vyfackať za celý tento deň.
No moje plány boli zmarené hneď, keď som si všimla svalnatého tmavovlasého chalana opierať sa o moje auto. Ten chce odpovede tiež… Skvelé, naozaj skvelé. Aj keď mnou lomcuje znechutenie nad celou možnou situáciou, prišla som so sileným úsmevom k nemu.
„Takže kam chceš ísť, Whiteleeová?“ spýtal sa s tým jeho známym úškrnom.
„Neviem. Čo takto hocikam, kde nebudeš?“ uškrnula som sa naňho aj ja. Ale sama som nevedela, či si robím srandu alebo nie. „Freddie’s bude fajn,“ dodala som nakoniec.
Zdĺhavo sa na mňa zahľadel, čo robí v poslednej dobe skoro každý. Pozdvihla som obočie, čím som sa ho snažila popohnať k odpovedi.
„Hej, Freddie’s vyhovuje,“ povedal. „Som tu autom a ako som si mohol všimnúť aj ty. Takže sa stretneme za desať minút pred ním?“ opýtal sa zjavne rečnícku otázku, keďže na moju odpoveď nečakal a rovno sa vyberal k jeho autu. Preto som na nič nečakala ani ja, odomkla som si auto, tašku som hodila na sedadlo spolujazdca a vyštartovala som. Periférnym videním som videla, že jeho auto už vyšlo z parkoviska. Len som sa sama pre seba uškrnula a išla rýchlo za ním.
Cesta od nás zo školy trvá k Freddiemu len šesť minút, takže ledva som žmurkla a už som parkovala na menšom parkovisku pred kaviarňou, ktoré býva zväčša plné. Máme to my šťastie. Pomyslela som si, keď som zahliadla Aaronovo auto zaparkované len pár miest vedľa. Na mieste vodiča už nikto nesedel, preto som sa poobzerala okolo seba a uvidela ho netrpezlivo postávať pred vchodom. Zoberala som si teda tašku, zamkla auto a vybrala sa k nemu.
„No konečne, to ti teda trvalo,“ povedal zamračene, keď som k nemu podišla.
„Poď,“ ukázal ku kaviarni, pričom otvoril dvere a počkal kým prejdem. Kto to je? Tento džentlmen určite nie je Aaron Kyle. Pomyslela som si s úškrnom a vošla dovnútra.
„Prepáč, ale ja nehazardujem so svojím životom za volantom.“ Narážku na jeho brata som si uvedomila až neskôr a len som dúfala, že on ju nepochopí. Nanešťastie pochopil, nakoľko mi venoval zamračenie.
„Naozaj vtipné, Whiteleeová. Tak dobre som sa už dlho nezasmial…“ uškrnie sa na mňa nepríjemne, až mi naskočí husia koža. A ja som chvíľku aj ľutovala, že som niečo také vypustila z úst.
„Prekvapuje ma, že vôbec vieš, čo slovo smiech znamená,“ povedala som, keď sme sa usadili pri mojom a Cassinom obľúbenom stole.
„Hahaha…“ prekrútil očami, keď k nám prišla jedna čašníčka s otázkou, čo si dáme. Ani jeden z nás nad tým nezaváhal a obaja sme naraz vyhŕkli: „Jedno latte,“ čašníčka sa na nás pozrela ako na dvoch idiotov a povedala: „Takže 2x latte, áno?“
„Och, áno, môže byť,“ odvetila som, pričom Aaron len prikývol. Čašníčka sa na nás len usmiala a odišla vybaviť naše objednávky.
„Takže…“ začal Aaron hneď, ako odišla a položil si jeho ruky v takom tom „nekompromisnom“ geste na stôl.
„Takže…“ zopakovala som jeho slová i gestá. „Ty si sa chcel rozprávať, tak rozprávaj,“ povedala som skôr ako to povedal on a nebodaj by som musela rozprávať prvá.
„To dnešné ráno…“ povedal pomaly a na jeho mimike tváre bolo jasne vidieť, že svoje slová dôkladne zvažuje.
„Človek by povedal, že keď sa vieš bozkávať, vieš ten jazyk používať aj na niečo iné. Ja neviem… rozprávať možno,“ venoval mi jednoduché zamračenie a pokračoval: „Prečo si dnes ráno potvrdila, že sme spolu spali?“ Uch… Ide na to rýchlo chlapec…
„A prečo si ty začal roznášať tú lož?“ spýtala sa ho s pozdvihnutým obočím. Na tvári sa mu usadil úškrn.
,,Na otázku sa neodpovedá otázkou,“ pomaly som vzdychla. Rukou som si prehrabla vlasy a rozmýšľala nad odpoveďou.
„Allison ma vytočila, tak mi napadlo, že aj ja vytočím ju. To je celé,“ zase sa na mňa tak pochybovačne zahľadí, akoby mu v hlave behala jedna jediná otázka, ktorá ho zaujíma, ale nevedel, či ju má položiť.
„A ty si to prečo povedal?“ dodala som po chvíli ticha. Nestihne však odpovedať, nakoľko nás svojou prítomnosťou znova poctila čašníčka, tentokrát už aj s našimi objednávkami. Moje lattečko položila len tak ledajako, avšak pri tom Aaronovom mu to div nepodržala pred ústami, aby sa napil.
Ako som si stihla všimnúť v jeho latte ho čakal aj zabalený keksík! Aj ja chcem keksík! Závistlivo som sa zapozerala na jeho kávu, avšak nič som nepovedala. Neviem, či si všimol môj pohľad, ale to jeho pozdvihnuté obočie značilo, že áno. Prekrútil pobavene očami a položil mi na tácku jeho keks! Akoby ho vôbec netrápilo, že sa len tak vzdal slávneho keksu, ktorý tu zamestnanci dávajú len pri špeciálnych príležitostiach.
„Och, ďakujem,“ usmiala som sa naňho a asi po prvýkrát som mu venovala naozajstný úsmev.
„Ale to bolo pre teba, cukríček,“ zahlásila čašníčka, ktorá na mňa hľadela so zamračeným výrazom. Len som prekrútila očami, pozrela sa na Aarona a v napätí čakala na nejakú reakciu…
„Ja som to podal môjmu, cukríčkovi,“ povedal presladene Aaron a s úškrnom pozoroval čašníčku ako odchádzala so stiahnutými ušami. Alebo sledoval jej zadok, u chlapov človek nikdy nevie. Mala som strašnú chuť začať sa smiať a Aaron vyzeral rovnako. Nakoniec som si radšej odpila z toho lahodného nápoja a Aaron nasledoval môj príklad.
„Taktiež sme sa s Allison pohádali ešte vtedy v sobotu, keď si vošla do kuch…“
„Áno, áno, nemusíme to rozoberať do podrobností,“ zastavila som ho rukou a sledovala úsmev na jeho perách. Jediná vec, ktorá ja na tejto situácii dobrá, je tá, že aspoň vie, že mám väčšie prsia ako moja sestra.
„Áno, takže pohádali sme sa a pýtala sa, prečo nemám tričko, tak som povedal, že ho máš ty, pretože ti bola v noci zima. Nepovedal som úplne, že sme spolu spali, len to tak pochopila,“ prekrútila som očami.
„Jasné, koho by napadlo, že sme spolu nespali, keď si u mňa spal, však?“
„Dobre dobre, pokoj. Čo sa stalo, sa už neodstane. Namiesto toho by sme moh…“ nestihol dopovedať, pretože niekto znova zastal pri našom stole. Už som mala pripravenú reč pre tú čašníčku, no na moje prekvapenie, to nebola čašníčka, ale Diana spolu s ostatnými za pätami, ktorá vyzerá naozaj nahnevane.
„Čo tu akože predvádzaš Madison!“ zavrčala a zazrela na Aarona.
,,Sedím a užívam si vašu neprítomnosť. Čo chceš?“ povedala som nepríjemne. Nechcela som to riešiť pred Aaronom.
„To nemyslíš vážne, že vymeníš nás za tohto kurevníka! Už si od neho pravdepodobne chytila kvapavku alebo HIV!“ normálne sa mi na sekundu zastavil dych. Ako môže vôbec niečo také povedať priamo pred ním? Kde nechala slušné vychovanie? Naozaj som Dianine správanie nespoznávala.
„Zbláznila si sa, Diana? Čo je s tebou, preboha? Uvedom sa, dobre? A najskôr porozmýšľaj skôr, ako niečo povieš. Nikto tu nie je zvedavý na tvoju scénu, takže nech sa páči, choď do riti,“ ukázala som smerom k dverám, aj keď mi bolo jasné, že neodíde.
„Toto budeš ľutovať,“ povedala a odkráčala preč. Cass na mňa hodí pohľad, ktorý jasne hovorí, že sa ospravedlňuje aj za ňu a taktiež odíde. Zatiaľ čo som ja musela čeliť naspäť Aaronovi. No vôbec sa netváril nahnevane, skôr pobavene.
„Mrzí ma to, čo povedala,“ povedala som, aj keď neviem prečo. Každý vie, že Aaron je kurevník.
„To je jedno. Dneska to je už druhýkrát, čo si sa ma zastala, Whiteleeová, nemáš ty pre mňa nejakú slabosť?“
„Uhádol si. Nemám,“ prekrútila som očami. Rozhodla som sa teda, že najviac výhodné v tejto chvíli bude znova sa napiť z mojej kávy.
Ako som pokladala pohár naspäť na tanierik, udrel mi do očí na polovicu preložený papierik. Roztvorila som ho a uvidela pokope napísané čísla. Telefónne číslo tej čašníčky. Nechala ho tu pre Aarona.
,,Nech sa páči, tvoj cukríček ťa asi chce ešte vidieť,“ povedala som a podala mu papierik. Bez jediného pohľadu papierik skrčil a vhodil do zadného vrecka.
„No to, čo som chcel riešiť, bolo…“ tentokrát nás neprerušil nikto, kto by sa zastavil pri našom stole. Bol to jeho vyzváňajúci telefón, ktorý s prevrátením očí a povzdychom ihneď vytiahol z vrecka a prijal.
„Áno, áno… Som vonku… Nie, nepôjdem… Och, bože, fajn… však už idem… Áno, čau…“ telefónu venoval len stručné odpovede, rozhovor s človekom na druhej strane si zjavne veľmi neužíval. Mobil si odtiahol od ucha a venoval mu posledný zamračený pohľad predtým, než ho dal nazad do vačku. Svoj pohľad potom presunul na mňa.
„Niekto ťa musí mať naozaj rád, keď máš také neuveriteľné šťastie… Doriešime to inokedy… musím ísť, ahoj,“ povedal predtým, ako vybral zo svojej peňaženky desať dolárov a položil ich na stôl.
„Máš to na mňa,“ s touto vetou bol preč zanechávajúc ma tam so samými otázkami v hlave… Čo chcel riešiť, keď to bolo také neodkladné? Bolo to niečo dôležité?
Dvere sa za ním zatvorili a s tým odišli aj moje odpovede na otázky. Jediné, čo tu so mnou ostalo, boli nevypovedané otázky a hlasný smiech mojich priateľov z druhej strany kaviarne.
AARON Kapitola 6: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
Mnoho spevákov na tomto svete sníva o sláve. Práve táto vízia ich ženie dopredu v kariérnom živote. Ale veľakrát zabúdajú, že nič nie je také, ako sa na prvýkrat zdá. Sláva nesie so sebou aj veľa psychických porážok, ktorým musí každý umelec, ktorý sníva o blahobyte čeliť. Práve kvôli tejto psychickej zátaži na jednotlivca hľadá mnoho umelcov vyprostenie z bolesti v drogách alebo antidepresívach, ktoré zaženú ich bolesť na krátkodobé obdobie. Svojich vlastných démonov mal aj spevák Petr Muk, ktorého smutné výročie bolo pred pár dňami. 20. 5. 2010 bol totižto nájedný mŕtvy vo svojom vlastnom byte. Príčina úmrtia bolo udusenie zvratkami. Aký život teda žil spevák Petr Muk?
Oceán a Shalom
Petr Muk započal svoju hudobnú kariéru v 15 rokoch svojho života. Od tohto veku začal hrávať s mnohými undergroundovými a punkovými kapelami. Neskôr sa stal frontmanom kapely Oceán, ktorá vydržala do roku 1993. Ale už počas roku 1992 sa Petr Muk rozhodol s Petrom Kučerom a Petrom Honsom, že založia skupinu Shalom. Práve skupina Shalom si získala srdcia všetkých nás. Výborne prespievané piesne priniesli slávu hlavne Petrovi Muku.
Jeho výborný chrapľavo jemný hlas dokázal rozplakať každého a to hlavne pri pesničke Bonsoir Mademoiselle Paris. Avšak Petr Muk čelil jednému problému. Mnoho ľudí ho kritizovali za to, že jeho kariéra stála čisto na Cover verziách už známych piesni. Jeho najznámejšie hity, ako napríklad Stín Katedrál, Bonsoir Mademoiselle Paris a Tančíš sama, sú totižto cover verzie. Petr Muk týmto pesničkám dodal neopísateľné podanie, na ktoré budeme spomínať každý z nás.
Ale Petr Muk začal bojovať s démonmi. Už ako mladík bral drogy a popíjal nadmerné množstvo alkoholu. Ale ako roky pribúdali, tak sa Petrovi Mukovi začalo psychické zdravie zhoršovať. Trpel maniodepresiou, na ktorú bral široké spektrum liekov, ktoré sa našli v jeho krvi aj v deň jeho smrti. Petr Muk nás opustil ako 45-ročný, pričom zanechal za sebou tri dcéry.
Počúvali ste Petra Muka? Ak áno, aká bola vaša najobľúbenejšia pieseň?
Gary and the homegrown nie je žiadna prvoplánová frajerina
Gary Halmkan, pesničkár s profesionálnym hudobným prejavom. To, že sa nejedná o prvoplánovú muzikantskú frajerinu pochopíte, len čo dáte šancu jeho kapele Gary and the homegrown.
Najskôr vás uvediem
Poznáte to, slúchadlá v ušiach, všetky vaše „extrémne playlisty“ vypočuté aspoň 2000-krát. Prechádzate na autopilota a „random play“ vám púšťa z fleku všetko, čo mu príde pod ruku. Hudbu máte ako kulisu, v podstate si ju ani neuvedomujete, no zrazu vás stopne. Čo to hrá? Upriamite pohľad do okna, zľahka sa usmejete a započúvate. Také niečo som zažil pri „Angličanovi z Banskej Bystrice“.
Zdroj: Gary Halmkan
Prečo Angličan z Banskej Bystrice?
Písal sa rok 2015, Gary zbalil kufre, priletel do Banskej Bystrice, vybalil kufre, pochodil krčmy, našiel skvelých muzikantov, založil kapelu, vydal album.
Presne tak to nebolo, ale skoro…
Netrvalo dlho, Garysa na Slovensku zabýval a spolu s talentovanými hudobníkmi z okolitého regiónu začali písať originálne piesne. Aby sme si priblížili, ich inšpiráciou je blues/soul/rock a funk. V roku 2018 vydali debutový album ,A Butterfly soon‘ (Čoskoro motýľom), ktorý naozaj nie je z kategórie „odfláknuté“.
Album si môžete vypočuť na Spotify. Navrhujem, pustite si ho k článku, spraví vám náladu. Vďaka skvelým aranžmánom jednotlivých pasáží nechytáte syndróm preklikávania skladieb.
Zdroj: Gary Halmkan
„Gary Halmkan spolu s kapelou vyrážajú na turné!“
Túto vetu vypísali na sociálne siete niekoľko mesiacov dozadu. A potom stopka. Keďže je situácia aká je, zrušenie festivalov a hudobných podujatí neľútostne roztrhalo plány a turné sa nekoná.
Plán B. Momentálne sa Gary venuje rodine a dokonca na jednej z prechádzok v prírode natočil „homemade“ videoklip na pieseň A butterfly soon.
Rozhovor
Kedy si sa dostal na Slovensko a čo ťa k tomu viedlo?
Na Slovensko som prišiel v roku 2015. Moja manželka je Slovenka, ktorú som pred rokmi stretol na cestách v Izraeli. Dlho sme žili v Brightone v Anglicku, kde sa nám narodili deti. Ale v istom čase sme obaja začali cítiť túžbu po zmene, tak sme sa presťahovali na Slovensko.
Zdroj: Gary Halmkan
Mal si v minulosti nejaké hudobné projekty?
Áno, okrem Gary and the Homegrown mám za sebou niekoľko iných hudobných projektov. Prvý album som dokonca nahral na Slovensku v roku 2000 v Lučenci. Spoznal som vtedy kamarátov mojej nastávajúcej manželky, muzikantov z Martina. Rado a Marek Gregor, Ľubo Šamo a Danka Hulinová. Keďže bubeník bol ešte na strednej škole, nikdy sme spolu nekoncertovali a pre Slovákov bolo vtedy aj tak ťažké dostať sa do Anglicka. Založil som si teda v Anglicku takú 6-člennú akustickú kapelu, volali sme sa Scenic Routes. Spolu sme hrali niekoľko rokov. Mali sme aj celkom dosť fanúšikov, hrali veľa koncertov a festivalov, nahrali album a EP. Ale napokon sme sa rozpadli a ja som si založil trio, volalo sa The Junkhouse. Hrali sme taký neriedený, intenzívny blues/rock. Tiež sme nahrali album a veľa koncertovali. No a napokon som sformoval duo String 14, len gitara a mandolína. Hrali sme Klezmer a veľmi staré, pôvodné blues piesne.
Ako si sa dostal k hudbe? Viedli ťa k nej rodičia?
Aj keď moji rodičia nie sú muzikanti, otec často púšťal platne. Ako dieťa som si odniekadiaľ zohnal paličky, rozmiestnil som okolo seba nábytok ako bubny, kôš na bielizeň bol high-hat a bubnoval som do zbláznenia. Rodičia ma napokon prihlásili na súkromné hodiny na bicie, kúpili mi lacnú sadu bubnov a ja som im ten kôš vrátil.
Môj brat aj kamaráti hrali na gitaru, to ma nakoplo, aby som sa naučil hrať aj ja. Významnú rolu na mojej púti k muzike nesie tiež fakt, že počas dospievania som mal každý týždeň príležitosť ísť do krčmy a pozrieť si koncert výborných muzikantov ako Jim Sullivan, Jason Faloon a Steve Winchester. Jim bol v 60. rokoch jeden z najvyhľadávanejších muzikantov v Londýne a Jason sa stal gitaristom Rogera Taylora (bubeník kapely Queen). Toto všetko ma nasmerovalo k muzike.
Zdroj: Gary Halmkan
Kedy si začal písať piesne / čo je tvojou inšpiráciou?
Pamätám si, že ako 9-ročný som raz kráčal od kamaráta, na ušiach slúchadlá, vo walkmane mi hrala pieseň Downbound train od Bruce Sprintgsteena. Neviem presne opísať, aký pocit to vtedy vo mne vyvolalo, neboli to len zimomriavky, bolo to ako keby ma niekto vystrelil do vesmíru. Ale vtedy som sa ešte nerozhodol, že idem písať piesne. Vlastne ja som sa tak vedome nerozhodol nikdy, len som sa často prichytil pri tom, že tie texty píšem. V hlave som jasne počul bicie aj melódiu, no nevedel som ju zahrať. K hudbe som ich začal písať až vtedy, keď som mal asi 16, keď ma brat naučil nejaké základy na gitare. Potom som už piesne písal neustále.
Čo sa týka inšpirácie, snažím sa byť tak úprimný, ako je to len možné. To sa mi zdá dôležitejšie ako byť originálny. Je to vlastne prepojené – čím si úprimnejší v písaní, tým je pieseň autentickejšia, unikátnejšia a koniec koncov aj originálnejšia. Bob Dylan, Tom Waits aj Leonard Cohen mali na mňa veľký vplyv. Všimol som si, že niektoré moje piesne boli typ piesní, ktoré by možno napísali oni (len oveľa lepšie ako ja). Ale mal som napriek tomu pocit, že mi nesedia, aj keď som ich napísal veľmi dobre. Keď hovorím, že treba písať úprimne, nemusíš nutne písať o osobných skúsenostiach. Napríklad Lou Reed písal veľmi úprimne o udalostiach, ktoré sám nikdy nezažil. Často písal o zážitkoch iných ľudí tak, ako ich oni vnímali. To však neznamená, že nebol úprimný.
Umelci sú veľmi podobní kriminálnikom, vždy hľadajú nový spôsob, ako porušiť pravidlá. Je to ako lúpež banky. S dobou je ťažšie a ťažšie vylúpiť banku. Musíte nájsť nové spôsoby, ako na to, lebo ak sa budete opakovať, doženú vás.
Ako sa človek z Anglicka dostane k hudobníkom na Slovensku?
Slovensko je veľmi malá krajina, zoznámite sa s jedným muzikantom a je to, ten vás predstaví ďalším. Začal som tak, že som si zavesil inzerát, že hľadám muzikantov. Taktiež učím gitaru rôzne starých študentov a vždy som sa ich pýtal, či nepoznajú nejakých muzikantov. A ďalej sú tu ešte aj tie krásne osudové náhody, kedy stretnete niekoho bez toho, aby ste hľadali, ako keby niekto zorchestroval celý priebeh stretnutia. Takéto špeciálne stretnutia sa môžu udiať aj na internete, lebo ruka osudu vie ovládať aj ten.
Kde a ako si zostavil projekt Gary and the homegrown?
Pôvodne sme vznikli v Banskej Bystrici po práve takom náhodnom stretnutí s basgitaristom Martinom Žiakom. Zahral som mu niekoľko mojich piesní, tie sa mu páčili, oslovil niekoľko muzikantov, aby sme ich nahrali. A tak sme začali nahrávať album A Butterfly soon. Kým sme ho však dokončili, Martin aj niektorí muzikanti už boli zaneprázdnení inými projektmi, a tak som si aj ja našiel iných muzikantov. Nejakú dobu som hral aj s basgitaristom Tiborom Borským. Nakoniec som skončil v tejto zostave, ktorá ma veľmi teší: Rado Rugala na bicie, Vlado Kubala na base, Julia Stachová a Diana Natanová vokály.
Ako prežívaš aktuálne obdobie „bez kultúry“?
Stále vyučujem, akurát teraz online. Je však pravda, že mám viac času, ktorý trávim s mojimi deťmi prechádzkami v lese. Tento čas si naozaj vážim. Istým spôsobom je dobré spomaliť. Akurát škoda, že to nastalo za takýchto okolností. Veľa vecí sa posunulo do online sveta, aj mňa to vie niekedy „vcucnúť“. Nie som veľký fanúšik online života, je to zriedená verzia reality. Vie byť veľmi návykový a pritom je to veľmi nová droga. Zatiaľ sme neprišli na to, v akých dávkach je dobré si ju dávkovať. Mne to pripadá tak, že v tejto dobe je mnoho ľudí predávkovaných. Nie som úplne proti online svetu, len si myslím, že to chce udržať si správnu rovnováhu.
Čo váš debutový album A Butterfly soon? Jednalo sa o spoločný projekt celej vašej kapely?
Tento album bol pre mňa ako nový začiatok. V roku 2011, keď som ešte žil v Anglicku, som zhruba v čase narodenia môjho prvého dieťaťa rozpustil moju vtedajšiu kapelu. Prvýkrát som sa zamyslel, či by som nemal muziku zavesiť na klinec a robiť niečo iné. Päť rokov som ani nespieval, ani nekoncertoval. Napokon som sa rozhodol investovať energiu do intenzívneho štúdia gitary a vrátil som sa k svojej starej láske: blues. Ako som sa na gitare zlepšoval, otvárali sa mi nové možnosti a začal som znova skladať piesne.
Kým som stretol muzikantov v Banskej Bystrici, mal som už napísanú polovicu albumu. Začali sme nahrávať a zvyšok albumu som dopísal za chodu. Hotové piesne som postupne prinášal do štúdia, s muzikantmi sme si ich niekoľkokrát zahrali a potom rovno nahrávali. Martin skladal basové partie a pomáhal s aranžovaním bicích. Gitaru, basu a bicie sme nahrávali spolu a potom som nahrával gitarové sóla. Klávesák, ktorý komponoval jeho vlastné časti, prišiel trocha neskôr. Väčšina hudby bola nahratá dosť rýchlo, no spev som nahrával veľmi dlho, pretože 5 rokov predtým som nespieval vôbec.
Zdroj: Gary Halmkan
Čo ťa inšpirovalo k natočeniu videoklipu A butterfly soon?
Video k tejto piesni sme nahrali krátko po vypuknutí pandémie. Myslím, že zo začiatku bolo vo vzduchu viac paniky ako samotného vírusu. Cítili sme sa stiesnene. Keď sa počasie oteplilo, hneď v prvý jarný deň sme s rodinou vyšli na kopec. Mal som úžasný pocit z toho, že môžeme byť vonku, pozorovať deti, ako sa naháňajú, všetci sme sa cítili výborne. Z toho vznikla moja náhlu potreba zdieľať tento krásny pocit, obzvlášť s ľuďmi, ktorí sa možno cítili deprimovane. A tak hneď na druhý deň, keď sme sa išli prejsť znova, vzali sme kameru a gitaru a natočili videoklip k piesni A Butterfly soon.
Zaujímavá správa na záver
Gary nám prezradil, že momentálne pracujú na novom albume, z ktorého už vypustili prvý singel „A perfect interlude“. Druhý singel je na ceste a bude zverejnený na konci mája. Nový album obsahuje aj pieseň so zaujímavou spoluprácou, volá sa „Changing as we speak“ a hrá na nej Ľubo Petruška (Chiki liki tu a / Korben dallas).
Tak čo poviete, zaslúži si Gary and the homegrown miesto vo vašom playliste?
V predchádzajúcej recenzii sme hovorili o knihe Papierová princezná, ktorú napísala Erin Watt – pseudonym dvoch autorov Elle Kennedy a Jen Frederick. Dnes by som sa veľmi rada pozrela na knižku Návrh od Elle Kennedy, ktorá sa mi taktiež dostala do rúk pred nedávnom. Takže dievčatá, pokiaľ hľadáte romantickú knihu, ktorá vás vtiahne do deja v prvých riadkoch, čítajte ďalej…
zdroj: www.ellekennedy.com
Návrh
Anotácia: Vysokoškoláčka Hannah Wellsová konečne stretla príťažlivého chalana. V bežných oblastiach života je sebaistá, ale pokiaľ ide o sex a zvádzanie, brzdí ju traumatická skúsenosť. Lenže ako má upútať platonickú lásku, ak nevystrčí hlavu z ulity?
Arogantný egocentrik Garrett Graham odjakživa túžil po hokejovej kariére, ale zhoršený prospech jeho sen ohrozuje. Navrhne preto spolužiačke Hannah dohodu, ktorá jemu zaručí pozíciu v tíme a jej zas pozornosť milovaného Justina. Neplánovaný bozk však vedie k divokému sexu a samoľúbi sukničkár Garrett si uvedomí, že mu falošný vzťah nestačí. Musí Hannah presvedčiť, že muž, po ktorom túži, je v skutočnosti on. Inokedy stačilo lusknúť a dievčatá sa mu vrhali do náručia. Ale Hannah? Tú len tak nedostane! Autorka: Elle Kennedy Vydavateľstvo: Yoli
zdroj: www.martinus.sk
Názor
Príbeh začínal jednoducho, autorka nám predstavila bežný deň Hannah aj Garretta, aby sme si dokázali hneď na začiatku spraviť názor na hlavné postavy. Hokejový kapitán Garrett s jeho sexuálnymi hrátkami a znásilnená Hannah študujúca hudbu. Kombinácia ľudí, ktorí by sa za normálnych okolností nikdy nestretli.
Garrett potrebuje dostať dobrú známku z testu a Hannah je zhodou okolností jedna z mála, kto test napísal na výbornú. Predloží Hannah jednoduchý návrh, ktorý sa neodmieta. Ona mu pomôže s testom a on jej na oplátku zaručí popularitu, aby s ňou jej vysnívaný futbalista zašiel na rande.
zdroj: thoughtsandafterthoughts.com
Ale to sú veci, ktoré vám môžu byť jasné z anotácie. Elle Kennedy sa vždy podarí podať nám hlavné postavy v takom opise, že nemáme na výber a skrátka ich treba milovať. Garrett nie je žiadnou výnimkou a už len kvôli nemu som knihu čítala dvakrát. Namyslený hokejista prejavujúci city k dievčaťu, ktoré si doposiaľ nikdy nevšimol? Sem s tým!
Opäť musím povedať, že mi písanie tejto autorky veľmi vyhovuje. Nezaoberá sa nezmyselnými drobnosťami, ktoré úprimne nikoho nezaujímajú. Dokáže vymyslieť originálny, schopný príbeh a spraviť z neho knihu, ktorú nebudete vedieť pustiť z ruky. Pokiaľ máte voľné popoludnie, poriadne sa usaďte, chyťte návrh do ruky a ponorte sa do života Hannah a Garretta. Nebudete ľutovať.
Spider-man: Návrat – Komiks, se kterým by jste měli začít!
V dnešní komiksové recenzi se vrátíme k J. Michael Straczynskimu a jeho komiksu Spider-man: Návrat. Jak už jsem zmiňoval minule tak Straczynski napsal spoustu dobrých sérií, jako jsou Thor, Silver Surfer nebo zmíněný Spider-man. Jak u Thora Straczynski vytáhl a zmodernizoval některé věci z retra, tak u Spideyho spíš rozšiřuje ten jeho mýtus a do vzduchu dává různé nové otázky: Dala ti schopnosti radiace přes pavouka? Nebo ti chtěl pavouk předat svou sílu před tím, než zemře? Což je za mě hrozně super teorie a je to v tomhle booku využitý naplno. Je tu Spider-man: Návrat od Straczynskiho!
Zdroj: Marvel Comics
Nový mýtus
Abych přešel k příběhu, tak ten začíná našláple hned od začátku! Máme tu Spider-mana jak se houpe nad New Yorkem a z ničeho nic se objeví tajemný Ezekiel, který má podobné schopnosti jako on. Spidey nechápe, jak je něco takového vůbec možné. A to je právě na tomhle booku hrozně dobrý, od začátku do konce tu máme každou stránku plnou buď vynikající akce, nebo řešení záhad a tajemství Spideyho schopností. Asi v druhém sešitě se nám představí záporák. Nečekejte žádného Goblina, nebo velkýho nososrožce, když má Spider-man rozšířený mýtus, tak má i nového záporáka, kterým je Morlun. Ten právě lidi, kteří jsou Totem – tak se říká těm, kteří jsou jako Peter nebo Ezekiel – loví a vysává jejich energii. A i když tak vypadá, není to jen nějakej další protivník v řadě. Morlun je tady dobře vykreslenej. Spidey si s ním celý díl dává pořádně do těla a je opravdu hrozbou.
Zdroj: Marvel Comics
Co tady musím vyzdvihnout je to, jak Spidey s ním bojuje. Když spolu poměřují síly, tak je opravdu cítit, jak jsou oba vyrovnaní. Morlun předpovídá každý jeho pohyb, cítí kde je a pokaždé si ho najde a Peter si nemůže ani oddechnout. Takhle to může působit hrozně obyčejně, ale je to naprosto výborné. Dokonale tady vidíme, jak Spider-man musí používat všechny smysly. Ať už to jsou pavučiny, tak i jeho mysl, protože Morlun je někdo u koho musí uvažovat několik tahů dopředu. Co se týče kresby, tak jak moc lidí nemusí tvorbu John Romita Jr., tak tady mi nevadila. Byť působí trochu dětsky a příběhu by neublížil trochu dospělejší mainstream.
Pár slov na závěr
Na závěr už chci jen dodat, že pokud jste Spideyho fandové a chcete ho vidět trochu v úzkých, tak vám to určitě doporučuju. Straczyskimu má všechno promyšlený Morlun je dobrej záporák a to jak to je celý vyřešený je vynikající.
8,5/10
Četli jste Spider-man: Návrat? Nebo se na něho teprve chystáte?
Fenomén La Casa de Papel. Práve tento španielsky seriál si dokázal získať fanúšikov po celom svete. Výborne sfilmovaný scenár prinášal nervozitu do obývačky každého z nás. Práve vďaka svojej perfekcionalite sa môže seriál La Casa de Papel pýšiť tým, že sa dostal do TOP priečiek sledovanosti na platforme Netflix.
Ale seriál ma jednu maličkú chybičku krásy. A tou je to, že piata séria, na ktorú sa teší každý fanúšik, bude až v budúcom roku. Kvôli tomuto faktu si človek musí nájsť iné seriály, ktorými zabije čakanie na nadchádzajúcu sériu. Ak ste ako ja, tak ste po skončení seriálu vyhľadávali všetky kinematické snímky z dielne španielov. Ale ak ste tak doteraz neurobili, tak práve pre vás je seriál Vis a Vis!
Zdroj: Netflix
Orange is the New Black = Vis a Vis?
Práve s takouto obavou som sa pustil do seriálu Vis a Vis. Seriál je totižto založený do veľmi podobného prostredia. Dej sa odohráva v ženskej väznici, pričom protagonistka sa do väzenia dostala po skazenej láske, ktorá ju namočila do sprenevery peňazí. Znie vám to povedome, že? Ale opak je pravdou! Seriál sa nedrží komédie, ale čistej drámy. Každý jeden diel prináša v divákovi pocit nervozity a bezmocnosti a veľmi reálneho spracovania väzenského prostredia. Tvorcovia seriálu si taktiež dali záležať na estetike rekvizít, ktoré sa v seriáli objavujú, čo prináša divákovi veľmi lahodný pohľad na samotné diely seriálu.
Herecké obsadenie je taktiež veľmi imponujúce. V seriáli hrajú taktiež herečky zo seriálu La Casa de Papel. Hlavnú antagonistku seriálu si zahrala herečka Najwa Nimri, ktorá stvárnila v seriáli La Casa de Papel postavu Alicii Sierry. Druhá herečka, ktorá si zahrala v seriáli, je Alba Florres, ktorú sme si obľúbili kvôli jej výbornému hereckému výkonu, ktorý predviedla za postavu Nairobi.
Vis a Vis. Zdroj: Filmtoro.com
Tak čo? Dáte seriálu Vis a Vis šancu?
Zdroj: netflix.com
Zdroj titulného obrázka: Netflix
Pre rok 2020 si automobilka Hyundai pripravila toho poriadne veľa. Písal sa rok 2018 a na svet prichádza 4 generácia Hyundai Santa Fe, ktoré prešlo radikálnou zmenou. Po dvoch rokoch Hyundai postupne opäť odhaľuje zmeny, ktoré sa dotknú dizajnu, interiéru aj pohonného ústrojenstva.
Zatiaľ len predok
Automobilka odhalila zatiaľ len čiastočne prednú masku s úplne novým svetelným podpisom. Nová predná poriadne veľká maska je potiahnutá až do krajov nárazníka so spojením nových denných DRL svetiel zasahujúcich až do masky. Za mňa zatiaľ tomuto poriadne nahnevanému pohľadu nemôžem nič vytknúť. Uvidíme, aká bude realita.
Zdroj: Hyundai
Po prvýkrát k dispozícii s elektrifikovanými motorizáciami
Nový Hyundai si prejde nielen estetickými, ale aj technickými zmenami. Automobilka predstaví aj novú elektrifikovanú zostavu agregátov. Po prvý raz bude Santa Fe k dispozícii s hybridným a plug-in hybridným pohonom. Nové Santa Fe bude navyše prvým modelom Hyundai v Európe a prvým SUV Hyundai na svete založeným na úplne novej platforme vozidiel Hyundai tretej generácie. Tá umožňuje významné zlepšenia v oblasti výkonu, ovládateľnosti či bezpečnosti.
Zdroj: Hyundai.sk
Do európskych predajní dorazí v priebehu posledného štvrťroka 2020. Viac informácií zverejní Hyundai v nasledujúcich týždňoch. Na zmeny na novom Hyundai som veľmi zvedavý, pretože automobilka za posledné roky konkrétny model poriadne oživila.
Zaujala vás prvá fotka nového Santa Fe tak ako mňa?
Vedcom sa vďaka teleskopu ESO v Čile podarilo zachytiť zrodenie planéty. Nachádza sa pri mladej hviezde AB Aurigae vzdialenej 520 svetelných rokov od Zeme. Tento objav má pomôcť vedcom v chápaní toho, ako a kde planéty vznikajú.
Zdroj: cnn.com
Záber ukazuje protoplanetárny disk okolo mladej hviezdy, kde ďalekohľad zaznamenal známky narodenia planéty. Blízko stredu obrazu vo vnútornej oblasti disku vidíme žlté špirálovité zhluky, ktoré vedci považujú za miesto, kde sa planéta vytvára. Obrázok bol získaný pomocou prístroja VLT SPHERE v polarizovanom svetle.
Vznik planét
Planéty, ale aj samotné hviezdy paradoxne vznikajú pri ich zániku. Keď sú hviezdy určitého druhu na konci svojej púte, vybuchnú a stane sa z nich Supernova. Z množstva vyvrhnutého materiálu pozostávajúceho z častíc, plynu, či prachu následne vznikajú nové hviezdy a zo zvyškov, ktoré ostanú vzniknú planéty. Tento proces trvá milióny rokov. Detekovaných už bolo viac ako 4000exoplanét, no aj napriek tomu toho o vzniku planét vieme málo. Preto je každý z podobných objavov veľmi dôležitý.
,,Bolo detekovaných už niekoľko tisícok exoplanét, no my stále vieme veľmi málo o tom, ako vlastne vznikajú. Potrebujeme sledovať mladé solárne systémy, aby sme naozaj zistili viac o tom, ako sa planéty formujú,“ vyhlásil autor štúdií Anthony Boccaletti.
Objav mladučkej planéty pri hviezde AB Aurigae bol dôležitý najmä preto, lebo nám okrem toho, ako planéty vznikajú, pomôže aj s tým, ako ich pri zrode lepšie detekovať. Čím je teleso masívnejšie, tým je jeho gravitácia silnejšia. Keď tvoriaca sa planéta nadobudne určitú veľkosť a gravitáciu, začne mať väčší gravitačný vplyv na okolitý materiál, čím vznikajú takzvané špirálovité vlny v protoplanetárnom disku. V nich sa vytvárajú špirálovité zhluky (nazývané aj „twist„), ktoré sú svojím spôsobom narušenia štruktúry disku. A práve tie dávajú vedcom vedieť, že sa v nich nachádza rastúca planéta.
Zdroj: canadajournal.com
V systéme AB Aurigae boli nájdené minimálne 2 spomínané zhluky, takže bude mať aspoň 2 planéty. Obe sa pritom nachádzajú veľmi ďaleko od svojej hviezdy. Jedna vo vzdialenosti 30 AU (1 AU – vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou) a druhá 80 AU, takže z nich budú skôr plynné obry podobné Neptúnu ako kamenné svety podobné napríklad Zemi.
Skúmaný už dávnejšie
Nie je to prvýkrát, čo bol tento systém skúmaný. Vedci sa naňho zamerali už pred 12 rokmi a všimli si špirálovité zhluky. Až najnovšie pozorovania však poskytli bližšie detaily a potvrdili, že sa v nich skutočne tvoria planéty.
Myslíte si, že nás tento objav naozaj posunie ďalej?
Rok 2018 priniesol nateraz posledný vrcholný futbalový šampionát. 32 najlepších krajín z celého sveta pozliepaných z kontinentálnych kvalifikácií bojovalo o titul majstra sveta na trávnikoch ruských štadiónov. MS vo futbale 2018 nezaznamenali slovenskú účasť. Aj napriek tomuto faktu, čísla sledovanosti slovenskej televízie dosahovali 100-tisícové hodnoty.
Favoritov na šampionátový titul bolo viac. Víťazstvo z Brazílie 2014 obhajovali Nemci, ktorí však neporušili tradíciu z posledných 3 šampionátov a po získanom titule vypadli v Rusku už v základnej skupine. Okrem Nemcov sa výrazne počítalo s Francúzskom, Brazíliou či majstrami Európy z Portugalska.
zdroj: total-croatia-news.com
Práve francúzsky tím nabitý najväčšími hviezdami vystúpil na najvyšší piedestál. Srdcia futbalových fanúšikov si však získalo Chorvátsko, ktoré bolo považované spolu s Belgickom za čierneho koňa turnaja. Do majstrovstiev vstupovali s malou dušičkou na úspech, ale ich raketa bola okrem tej francúzskej vystrelená na obežnú dráhu najvyššie. Pozrime sa spoločne na cestu Chorvátov ruským šampionátom.
Skupina bez straty bodu
Cestu za šampionátovým titulom započali Chorváti zápasom proti Nigérii. Nigérijskí futbalisti si pôdu pod nohami podkopali vlastným gólom v prvom polčase a po nariadenej penalte zvýšil na 2:0 Luka Modrič, hviezda Realu Madrid. Výborný vstup do šampionátu nasledoval zápas s Argentínou.
Argentína bola považovaná za favorita skupiny D. Lionel Messi, najväčší klenot „Albicelestes“, túžil po zisku reprezentačného zlatého úspechu, ktorý mu do výstavnej skrine stále chýba. Chorváti však Argentínu útočnou hrou prekvapili predovšetkým v druhom polčase. Obrovské chyby zapríčinili výsledok rozdielom triedy v pomere 3:0 pre Chorvátov, ktorí tak s istotou postupovali do osemfinálových bojov.
zdroj: NYtimes.com
Posledný zápas proti Islandu neriešil pre Chorvátov prakticky nič. Prvé miesto v tabuľke mali po víťazstve nad Argentínou zaistené. Island nepredal kožu lacno a kládol Chorvátom odpor od úvodnej minúty. Po góle Badelja sa Sigurdssonovi podarilo vyrovnať, no posledné slovo mali Chorváti. V nadstavenom čase rozhodol o víťazstve Perišič. 3 zápasy a 9 bodov pre Chorvátov z nich razom spravili spolufavorita turnaja.
Bez predĺženia víťazstvo nebude
Tabuľkové postavenie priradilo Chorvátom v súboji o najlepšiu 8 Dánsko. Zápas začal zostra. Dva góly v priebehu 4 minút rozjasali tipérov vsádzajúcich na viac ako 1.5 góla v zápase. Nič svetoborné zvyšok zápasu nepriniesol, aj keď to vyzeralo na prestrelku. V meranie síl rozhodovali pokutové kopy z 11-metrovej vzdialenosti. Čistá lotéria s úspešným koncom pre hráčov Chorvátska ich posunula do štvrťfinále proti domácemu Rusku.
Rusov hnali dopredu domáci fanúšikovia. Obrovská podpora z hľadiska videla prvý gól v 2.polovici 1. polčasu od Čeryševa. Chorvátom sa podarilo ešte do prestávky vyrovnať zásluhou Kramariča. Zápas opäť dospel do predĺženia, v ktorom si oba tímy rovným dielom rozdelili streleckú listinu po jednom góle. Penaltový rozstreľ opäť priniesol úspech Chorvátov. Cesta do finále tak stále pokračovala. Nasledovalo semifinále proti Anglicku.
zdroj: The Indian Express.com
Football is not coming home
Anglické levy naposledy získali titul v roku 1966 na domácej pôde. Do finále ich v 5.minúte bližšie posunul Trippier gólom z priameho kopu. Chorváti dlho nevedeli nájsť recept na Pickforda. Vyrovnanie priniesla 68. minúta, keď sa strelecky presadil Perišič. Predĺženie tímu Chorvátska prinieslo šťastie aj v semifinále. Mario Mandžukič rozhodol o víťazstve 2:1. Chorvátsko sa tak prvýkrát v histórií prebojovalo do finále majstrovstiev sveta. Titul sa do Anglicka nevrátil ani po 52 rokoch.
zdroj: TheDenverpost.com
Finále MS vo futbale 2018 obstarali okrem Chorvátska aj hráči Francúzska. Skóre otvoril vlastným gólom hrdina semifinále Mandžukič. Perišič po 10.minútach vyrovnal, no to bolo prakticky od Chorvátov všetko. Troma gólmi Griezmanna, Pogbu a Mbappého zamierili Francúzi za titulom majstrov sveta. Kozmetickú úpravu na 4:2 vykreslil Mandžukič, ale stav zápasu do záverečného hvizdu podobu nezmenil.
Chorváti aj napriek finálového neúspechu smútiť nemuseli. Dokázali, že aj outsider turnaja môže prekvapiť a mieriť k najvyšším métam. Po návrate späť k Jadranskému moru ich čakali milióny ľudí spokojní s výsledkom, ktorý ich hráči dosiahli.
