DEA Agent Steve Murphy? Určite ho poznáte!
Pred pár rokmi sme mohli vidieť úspech streamovacej platformy Netflix, práve vďaka výborne vymyslenému seriálu Narcos, ktorý pripútal každého k televízii. Práve seriál Narcos sa stal jedným z najlepších seriálov, ktoré boli doposiaľ produkované a niet sa čomu diviť. Seriál nám priam autenticky rozprával hon na drogového baróna, Pabla Escobara, a taktiež nám ukázal strasti, ktorými si prechádzali DEA agenti Steve Murphy a Javier Peña. Nás taktiež zaujímal príbeh, ktorý sa reálne stal a práve preto sme si zavolali na rozhovor DEA agenta Stevea Murphyho! Aké veci nám prezradil? Poďme sa na to pozrieť!
Dobrý deň, pán Murphy, srdečne vám ďakujeme, že ste súhlasili s rozhovorom a radi by sme začali ľahkou otázkou, ako sa máte?
Mám sa dobre, pretože som na dôchodku veľmi zaneprázdnený, čo je dobrá vec. Moja rodina a ja sme vďakabohu zdraví!
Ako agent DEA ste boli poverení svojim partnerom, pánom Peñou, aby ste chytili Pabla Escobara. Aké boli vaše prvé pocity z tejto operácie?
Keď sa agenti DEA presúvajú do kancelárií mimo USA, nevedia, na ktorých prípadoch budú pracovať, ani kto bude ich partnerom, ak majú partnera. Keď som dorazil do Bogoty, Escobar sa vzdal o 3 dni neskôr. Rád si myslím, že vedel, že som v Kolumbii, a že by sa mal jednoducho vzdať. (To je vtip, haha.) Niekoľko týždňov som nevedel, na akú operáciu ma pridelia, ale akonáhle som zistil, že budem pracovať s Javierom a ďalším agentom menom Gary Sheridan v prípade Escobar, bol som veľmi nadšený.
Koncom osemdesiatych rokov som pracoval 4 roky v Miami a prežil som to, aj keď sme stratili informátora a môjho partnera postrellili počas akcie, ktorá sa pokazila. Pre agenta DEA bolo Miami vtedy miestom, ktoré bolo veľmi zaneprázdnené, stresujúce, ale aj mimoriadne vzrušujúce. Keď som zistil, že budem pracovať na najväčšom výrobcovi a distribútorovi kokaínu na svete, prvom narko-teroristovi na svete, mužovi, ktorý sa stal najhľadanejším zločincom na svete, myslel som si, že lepšie to už nemôže byť. Aspoň čo sa práce týkalo.
Váš príbeh bol širokej verejnosti rozpovedaný rôznymi médiami, buď v televíznej šou Narcos, alebo vo vašej vlastnej autentickej knihe, ktorá zaznamenala veľký úspech v Českej republike a na Slovensku. Mohli by ste nám prosím povedať, ako veľmi autentická je televízna show Narcos?
Najprv musím poďakovať všetkým v Českej republike a na Slovensku za podporu! Dúfame, že s Javierom niekedy navštívime obe miesta a budeme mať príležitosť rozprávať pred publikom.
Pokiaľ ide o seriál Narcos, neverte všetkému, čo vidíte v televízii. Javier a ja sme boli prvé 2 sezóny platení poradcovia. Strávili sme týždne s výkonnými producentmi a scenáristami, kedy sme im rozprávali každý príbeh, ktorý sme si o Escobarovi a jeho organizácii mohli pamätať. A potom sme strávili nespočetné hodiny pri telefónoch a odpovedali na ich emaily, kde sme získali ďalšie podrobnosti. Keď autori dokončia epizódu, pošlú nám ju na kontrolu, aby sme zistili nepresnosti.
Rýchlo sme sa dozvedeli, že použili to, čo Hollywood nazýva „licencovanie literatúry“, čo znamená, že môžu vytvoriť akýkoľvek príbeh, ktorý chcú, aby boli relácie vzrušujúcejšie. S Javierom sme teda analyzovali prvé 2 sezóny a rozhodli sme sa, že asi 1/3 toho, čo vidíte v Narcos, je pravda. Tieto udalosti sa stali a vykreslili ich presne. Druhá tretina sú udalosti, ktoré sa stali, ale zmenili ich, aby boli vzrušujúcejšie. A posledná tretina z nich je čistý Hollywood. Čo znamená, že udalosti vytvorili scenáristi. Ale nesťažujeme sa, Javier a ja si myslíme, že Narcos je jednou z najlepších dostupných policajných akčných sérií.
Počas vášho pôsobenia v Kolumbii umiestnil Pablo Escobar na vašu hlavu odmenu 300 000 USD. Pomáhala vláda Kolumbie pri zaisťovaní vašej bezpečnosti? Mohli by ste prosím tiež priblížiť mienku, ktorú mali kolumbijskí občania o Pablovi Escobarovi?
S kolumbijskou národnou políciou (CNP) sa nám pracovalo fantasticky. Je veľmi profesionálna a oddaná svojmu poslaniu. Aspoň väčšina z nich bola, vždy sa nájdu výnimky, ale väčšinou sme si prácu s nimi užili.
Pracovali sme s niekoľkými rôznymi skupinami personálu CNP, ale predovšetkým sme pracovali s elitnou skupinou známou ako DIJIN. Títo chlapci sa snažili chrániť Javiera a mňa a riskovali pri tom vlastné životy. Ale tiež vedeli, že riskujeme svoje životy, aby sme zachránili ten ich. Nielenže sme si navzájom vybudovali obrovský rešpekt, ale všetci sme sa stali priateľmi. Ak sa začala prestrelka, všetci sme vedeli, že každý z nás bude robiť to, čo je potrebné, aby sme sa navzájom chránili, pracovali ako tím.
Kolumbia je jedným z najkrajších miest na zemi a ľudia dodržiavajúci zákony sú veľmi ústretoví a priateľskí. Sú na svoju krajinu hrdí, ako sa patrí. Ak prejavíte neúctu k nim alebo k ich krajine, rýchlo vám dajú vedieť, že sa im to nepáči. Ak im však prejavíte rešpekt, uznáte, že ste hosťom v ich krajine, a pokúsite sa prispôsobiť ich kultúre, rýchlo vás prijmú a pokúsia sa pomôcť, ako môžu.
Tvrdo pracujú, aby uživili svoje rodiny, a títo ľudia neboli fanúšikmi Escobara. Kvôli Escobarovi a jeho nezákonným aktivitám trpelo veľa kolumbijských rodín. Prišli o rodinných príslušníkov a priateľov, majetok, prácu, zoznam pokračuje a pokračuje, a to všetko kvôli Escobarovmu zlému a nemilosrdnému správaniu.
Napriek tomu, že skutočný počet nebude nikdy známy, členovia Escobarovho vnútorného kruhu odhadli, že Escobar bol zodpovedný za až 50 000 vrážd. Toto číslo nezahŕňa všetkých nevinných ľudí, ktorí boli zabití, pretože boli v nesprávnom čase na zlom mieste, keď došlo k prestrelke alebo bola na rozkaz Escobara odpálená bomba v aute. Javier a ja sme hovorili po celom svete a rozprávali skutočný príbeh o Escobarovi. Takmer v každom publiku sú Kolumbijčania. Keď sa show končí, čakajú na stretnutie a ďakujú nám za to, čo sme urobili, aby sme pomohli ich krajine.
Mohli by ste nám prosím povedať jeden z najzaujímavejších spôsobov, akým mohol kartel Medellin distribuovať kokaín do USA?
Na to je ťažké odpovedať, pretože existuje niekoľko spôsobov, ako pašovať kokaín, najmä keď ide o obnos ako pre Escobarovu organizáciu.
Pokiaľ ide o pašovanie čohokoľvek, ste obmedzení iba svojou predstavivosťou. Videli sme kokaín dodávaný lietadlami, člnmi, osobnými a nákladnými vozidlami, vlakmi, autobusmi, poštovými a špedičnými službami, ľudskými kuriérmi, ľuďmi prehĺtajúcimi prezervatívy plnené koksom, ukrytými v tovaroch (kvety, potraviny, betónové stĺpiky, ťažké stroje atď.), videli sme skvapalnený kokaín, ktorý bol naliaty na oblečenie a ďalšie materiály nasýtené v roztoku.
Akú najpodivnejšiu príležitosť ste zažili v Kolumbii?
Pre mňa boli najpodivnejšie nerozlišujúce bombové útoky a vraždy bez ohľadu na nevinných ľudí alebo ľudské životy. Typickým príkladom sú bomby Escobarovho kartelu. Nechal bombu v aute zaparkovanú vedľa cesty a čakal, kým okolo prejde policajný alebo vojenský konvoj. Keď sa bomba odpálila, ľudia v blízkosti boli zabití alebo ťažko zranení.
Escobar taktiež nechal bombu umiestniť na let komerčnej leteckej spoločnosti, pretože si myslel, že v lietadle bude niekto, kto mu oponuje. Táto osoba nebola v lietadle, ale bolo 107 nevinných ľudí a všetci boli zabití spolu s ďalšími 3 ľuďmi na zemi, kde sa lietadlo zrútilo. S Javierom sme absolvovali množstvo misií s CNP na helikoptérových vrtuľníkoch Huey. Mnohokrát, keď sme sa pokúšali pristáť sa na náš vrtuľník strielalo. Keďže som to predtým nezažil, boli pre mňa tieto udalosti veľmi zvláštne a desivé.
Myslíte si, že sa situácia v súvislosti s pašovaním drog za tie roky zlepšila v rámci presadzovania práva a zaistenia nelegálnych látok?
Všetci vieme, že kokaín je dnes rovnako dostupný ako pred zabitím Escobara. Niektorí ľudia sa nás pýtajú, či sme skutočne niečo zmenili odstránením Escobara, alebo sme mali nejaký pozitívny vplyv na drogy. Odpoveď je jednoduchá, áno, naše úsilie stálo za to. Drogy sú stále k dispozícii. Podarilo sa však zachrániť životy, pretože nebezpečného zločinca a jeho skupinu sme zničili. Nielen v Kolumbii, ale na celom svete.
Existujú ďalšie oblasti, v ktorých by sa podľa nás dalo niečo zlepšiť, napríklad vzdelávanie, alternatívne programy pre drogovo závislých, väčšia účasť komunity a ďalšie. Potrebujeme však aj odvážnych mužov a ženy v oblasti presadzovania práva, ochotných riskovať vlastné životy, aby chránili občanov dodržiavajúcich zákony.
Legalizácia bola opakovane navrhovaná ako spôsob, ako obmedziť zneužívanie drog a násilie. Osobne si myslím, že je to jedna z najzábavnejších myšlienok, aké som kedy počul. Tu v USA je marihuana v mnohých oblastiach legalizovaná, násilie tým nezastavili. Všetci musíme pochopiť, že na celom svete sú zlí ľudia, ktorí čakajú na to, aby využili všetky ostatné vrátane seba. Násilie je pre nich nástrojom, spôsobom, ako dosiahnuť to, čo chcú, a dosiahnuť svoje ciele. Násilie z dôvodu legalizácie rozhodne neprestane.
Po odchode do dôchodku v roku 2013 ste otvorili súkromnú poradenskú firmu pre právne poradenstvo a tiež cestujete po celom svete a hovoríte o operácii Pablo Escobar. Mohli by ste nám prosím povedať niektoré z najlepších momentov, ktoré sa stali počas vašich ciest?
Ďakujem za túto otázku, milujem to, čo robíme na dôchodku! Toto je náš šiesty rok, aj keď pandémia naše akcie skutočne obmedzila. Ale dokázali sme cestovať po celom svete, vidieť veci a stretnúť ľudí, o ktorých som si nikdy nemyslel, že ich uvidím alebo stretnem, zažiť rôzne kultúry a užiť si oveľa viac.
V Austrálii sme vypredali operu v Sydney a Sydney Hamer Hall v Melbourne. Absolvovali sme 2 zájazdy po Škótsku, Anglicku a Írsku. Navštívili sme Nové Dillí, Bombaj a Hyderabad v Indii. Strávili sme pár týždňov v Kazachstane a Kirgizsku, Dubaji, severoeurópskom 2-týždňovom turné, niekoľkých karibských krajinách a ešte oveľa viac. Všade, kam prídeme, boli ľudia veľmi priateľský.
V USA sme mali možnosť podporiť niekoľko charitatívnych organizácií. Naša kniha Manhunters – How We Took Down Pablo Escobar nám dala viac príležitostí porozprávať skutočný príbeh o Escobarovi a otvorila dvere ďalším projektom.
Myslím si však, že najlepšie, čo sa nám stalo, je stretnúť Kolumbijčanov z celého sveta, ktorí nám ďakujú za snahu pomôcť ich krajine. Je úžasný pocit, keď nám kolumbijský štátny príslušník chce podať ruku alebo nás objať a poďakovať. To je najlepšie!
Figurujete aj ako spolu hostiteľ v podcaste s názvom „Podcast Game of Crimes“, ktorý ja osobne veľmi rád počúvam. Mohli by ste nám prosím povedať, ako vám napadla myšlienka spustiť podcast?
Keď cestujeme mimo USA na predstavenia, cestuje s nami sprievodca/manažér. Na oboch turné v Austrálii nás sprevádzala mimoriadne múdra a talentovaná dáma menom Charney. Charney má veľa skúseností so známymi kapelami a umelcami, ale s Javierom sa správala rovnako. Potom, čo si našu reláciu viackrát vypočula a videla reakciu publika, navrhla, aby sme sa aktívne zapojili do sociálnych médií. Nikto z nás o tom nič nevedel, a tak nám Charney založila účet na Facebooku, Instagrame a Twitteri. Počas nášho prvého turné v roku 2017 nám tiež navrhla, aby sme zvážili založenie blogu a podcastu.
V roku 2020 som sa stretol s Morganom Wrightom, bývalým policajným dôstojníkom z Kansasu a teraz je svetoznámym odborníkom na kybernetickú bezpečnosť. Rád som zaneprázdnený, aby som sa nenudil. Väčšina ľudí si myslí, že som blázon, keď to hovorím, ale práca je môj koníček.
S Javierom máme niekoľko spoločných projektov. Našu knihu, charitatívne akcie, niekoľko potenciálnych televíznych projektov, ďalší podcast, ale Javier nemal nikdy záujem natáčať podcast na plný úväzok.
S Morganom sme v lete minulého roku začali plánovať potenciálny týždenný podcast o krimi, pričom sme sa rozprávali o rôznych myšlienkach a pracovali sme s naším agentom v United Talent Agency. Počúvali sme ďalšie podcasty o krimi a zistili sme, že väčšinu z nich hostili ľudia bez skúseností z právneho hľadiska a nepriniesli žiadnych ľudí so skúsenosťami. Trvalo asi 10 mesiacov, kým sa podarilo dať všetko dohromady, vrátane pripojenia sa k sieti digitálnych médií Upside-Down. Ako viete, v každej epizóde Hry o zločiny sa nachádza hosť, spravidla súčasný alebo bývalý policajt z celého sveta, ktorý sa osobne podieľal na vyšetrovaní známych trestných činov alebo na udalosti, ktorá bola skôr trýznivá alebo nebezpečná. Zahŕňame však aj niektorých „zlých chlapov“. Ľudí, ktorí boli bývalými zločincami, aby sme sa mohli podrobne pozrieť na to, ako funguje kriminálny prvok.
Je niečo, čo by ste zmenili, keby ste sa mohli vrátiť do minulosti?
Pracoval som s tonou talentovaných profesionálov z celého sveta a mal som príležitosť pracovať na niekoľkých fantastických prípadoch. Javier a ja máme silnú pracovnú etiku, ktorá pomohla. Ale je tu jedna vec, ku ktorej by sme sa obaja s Javierom chceli vrátiť a zmeniť.
Keď Escobar utiekol zo svojho väzenia postaveného na mieru, začali sme s Javierom nasledujúcich 18 mesiacov žiť v Medelline s CNP. CNP obnovila ich Bloque de Busqueda (pátrací blok) a my sme sa k nim pridali. Pátrací blok spočiatku viedol plukovník CNP, ktorý nebol taký agresívny, ako by mal byť. Zhromažďovali sme spravodajské informácie o Escobarovej polohe a tieto informácie sme odovzdávali tomuto plukovníkovi a žiadali sme o zahájenie operácie. Vždy mal výhovorku, aby odmietol alebo odložil akúkoľvek operáciu na nasledujúci deň.
Nakoniec sme to všetko oznámili veľvyslancovi USA, našim šéfom a šéfom CNP. CNP priviedla nového plukovníka, Huga Martineza, ktorý je v Kolumbii skutočným hrdinom. Od toho bodu sme už nikdy nemali ten problém.
Čo by sme však radi zmenili, je to, ako dlho nám trvalo, kým sme prvého plukovníka nahlásili svojim nadriadeným. Keď sa na to teraz spätne pozrieme, domnievame sa, že pátrací blok by Escobara zajal oveľa oveľa skôr, čo by viedlo k záchrane ďalších životov, najmä v Kolumbii.
Ako sa vám páčil rozhovor s agentom Steve Murphy? Napíšte nám svoje názory do komentárov!
Zdroj: Autor článku
Zdroj titulného obrázku: Zdroj: GQindia.com, Soundcloud.com
