Viac túlavých planét ako hviezd?
Astronómom sa podarilo detekovať už viac ako 4 tisíc exoplanét, teda planét mimo slnečnej sústavy. Ide o horúce plynné obry až po zmrznuté kamenné svety, ktoré väčšinou majú niečo spoločné – obiehajú okolo hviezdy. Potom je tu však ešte jeden druh planét, ktoré neobiehajú žiadnu hviezdu a vesmírom sa len tak túlaju. A podľa najnovších odhadov nemusia byť až tak vzácne. Túlavých planét môže byť vo skutočnosti ešte viac ako hviezd.
Ako sa planéta môže osamostatniť?
Túlavé planéty sú veľmi tajomné a hlavne ťažko dohľadateľné. Neodrážajú takmer žiadne svetlo, čo robí astronómom veľkú starosť pri ich detegovaní, no aj napriek tomu už ich bolo pár nájdených. Tajomstvom je to, ako sa z nich stávajú tuláci. Vedci sa domnievajú, že ide o planéty sformované na samom okraji hviezdneho systému a následne vyvrhnuté z jeho dosahu po zrážke s inými planétami. Možnosťou vytrhnutia zo systému je taktiež aj interakcia s gravitáciou inej hviezdy.
Dôležitá misia
Ale koľko tam takých planét je? Na rozlúsknutie tejto otázky NASA plánuje použiť ďalekohľad Nancy Grace Roman Space Telescope, ktorého vypustenie je naplánované na rok 2025. Ten má byť schopný detegovať stovky „tulákov“ v Mliečnej dráhe. Podľa slov jedného z vedcov budeme následne na základe počinov teleskopu vedieť vypočítať približné číslo voľne potulujúcich sa planét v našej galaxii. V priestore s priemerom 100-tisíc svetelných rokov.
Ako ich detegovať?
Je možné, že je túlavých planét vo vesmíre naozaj veľa, len ich proste nevidíme. Teleskop NGRST má byť prelomovým elementom pri ich skúmaní. Na detegovanie „tulákov“ použije metódu gravitačných mikrošošoviek. Tá sa opiera o všeobecnú teóriu relativity hovoriacu, že gravitácia ohýba priestor. Princípom tejto metódy je sledovanie prechodu hviezdy alebo planéty pred vzdialenou hviezdou za nimi. Gravitácia bližšieho objektu z pohľadu teleskopu ohýba svetlo vzdialeného objektu a my sledujeme jeho postupný nárast a pokles jasnosti. Na základe toho vieme, že to, čo svetlo ohýba, je nejaký hmotný objekt.
Keďže však túlavé planéty v blízkosti hviezdu nemajú, teleskop musí byť veľmi citlivý na zachytenie zmeny jasnosti svetla spôsobeného preletom planéty. Údajne bude na takéto objekty až 10-krát citlivejší ako existujúce misie.
Misia bude podľa odhadov zachytávať planéty aspoň o veľkosti Marsu, ktorý je takmer dvakrát menší ako Zem. Hoci toho o túlavých planétach ešte veľa nevieme, dá sa s určitosťou povedať, že nie sú najlepším domovom pre život. Sú to zamrznuté a nehostinné svety, ktoré nepoznajú denné svetlo.
Jedna by mohla byť celkom blízko, vlastne v našej slnečnej sústave. Existuje teória, že potenciálna deviata planéta našej sústavy kedysi bola túlavá planéta zachytená z vesmíru a osvojená Slnkom.
Zdroje: phys.org, planetarium.sk
