Od kultúry k umeniu – Tetovanie ako liek
Tetovanie je považované za jedno z najstarších foriem umenia, vyvíjalo sa spolu s ľudstvom. Tetovanie ako liek. Ale aká bola jeho cesta od kultúry k umeniu? Zmienky o ňom nájdeme dokonca v Biblii. Tetovanie vznikalo nezávisle od seba naprieč celým sveta. Vyvíjalo sa celé tisícročia, od postavenia v spoločnosti, ako magický amulet proti zlu a duchom, zvýraznenie náboženstva a viery alebo ako trest za zločin, až k umeleckému sebavyjadreniu.
Najhodnotnejším nálezom, ktorý pomohol priblížiť vývoj tetovania, je zachovaná múmia ľadového muža Ötziho z medenej doby. Objavený bol v 90. rokoch minulého storočia. Múmiu našli vo výške 3 210 m.n.m. v Ötztalerských Alpách blízko rakúsko-talianskych hraníc. Spolu s telom sa našli aj kusy odevu vrátane kabátu, nohavíc a topánok, ale aj sekera, pazúrkový nôž a kresadlo. Muž zomrel vo veku 35-40 rokov – počas lovu bol postrelený šípom do chrbta. Vedci na jeho tele objavili 61 tetovaní, ktoré pozostávali z čiar a krížikov.
Každé miesto tetovania sa zhoduje s akupunktúrnymi liečivými bodmi, pravdepodobne mali slúžiť na zmiernenie starých rán a bolestí kĺbov. Proces tetovania prebiehal formou vytvorenia rezných rán, ktoré boli následne zatreté hrubou vrstvou uhlíka, ktorý po zahojení rany ostal pod kožou. Laboratórne testy tkaniva preukázali aj to, že bol alergický na laktózu, čo vedcov priviedlo k predpokladu, že v minulosti ľudia nemohli piť mlieko iného cicavca. Podľa najnovších zistení trpel taktiež žlčníkovými kameňmi, boreliózou a srdcovou chorobou. Jeho telo dnes nájdeme v múzeu archeológie v južnom Tirolsku.
Od kultúry k umeniu – Tetovanie a mytológia
2 500 rokov starú Sibírsku princeznú z Altaj objavili ruskí vedci koncom minulého storočia. Mladé, asi 25-ročné dievča pomenovali archeológovia „princezná Ukok“ podľa náhornej plošiny, kde sa telo našlo. Vo vykradnutej hrobke bola pochovaná s dvoma mužmi a šiestimi koňmi. V hrobke sa okrem vzácnych kovov a látok našla aj nádobka s marihuanou. Mladá žena podľa všetkého zomrela na rakovinu prsníka a taktiež trpela infekciou kostí. Je pravdepodobné, že na tlmenie bolesti sa vtedy bežne využívala inhalácia marihuanového dymu.
Na mrazom mumifikovaných telách objavili archeológovia mimoriadne zachované tetovania. Vďaka nim zistili, že múmie pochádzali z kmeňa Pazyryk, pre ktorý bolo príznačné mimoriadne krásne zdobenie ľavej časti tela, výlučne s podobou mytologických živočíchov. Princezná mala na ľavom pleci jeleňa so zobákom orla a parohy kozorožca, ktorých konce zdobia hlavy grifov. V niektorých národoch Ázie toto zviera symbolizovalo spojenie s inými svetmi. Podobné kresby zvierat, pantera s dlhým chvostom a ovčími nohami zdobia pokožku mumifikovaných mužov. Parzykovia totiž verili, že po smrti im kresby pomôžu jednoduchšie nájsť svojich príbuzných a zároveň vyjadrovali spoločenské postavenie.
Od kultúry k umeniu – Tetovanie najmä pre ženy
Niet pochýb, že význam tetovania bol v minulosti v každej krajine iný. V Starovekom Egypte malo tetovanie erotický význam, verili, že pomáha zvýšiť plodnosť. Tetovanie najčastejšie zdobilo telá žien – tanečníc, prostitútok a žien z háremu. Egypské ženy sa nechávali tetovať aj počas tehotenstva, aby ochránili plod. V Polynézii si dávali ženy na ruky vytetovať znaky, ktoré im mali napomáhať vynikať v daných zručnostiach. Znaky sa však spájali s náboženstvom. Na Novom Zélande v maoriských kmeňoch predstavovala žena s modrými potetovanými perami ideál ženskej krásy.
V Egypte, Číne, Indii, Arábii a na niektorých ostrovoch v Tichomorí sa používalo na označovanie otrokov. V Rusku týmto spôsobom značili zločincov a Japonci odsúdencov na smrť (aby si ich diabol lepšie našiel). Druhá svetová vojna bola najhorším obdobím v dejinách tetovania. Zaslúžila sa o to aj manželka jedného z veliteľov koncentračného tábora Ilsa Kochová, ktorá si nechávala zhotovovať z kože zavraždených židov s výrazným tetovaním kabelky, obal na fotoalbum či tienidlo na lampu. Príslušníci nemeckých jednotiek SS zasa mali na ľavom ramene vytetovanú krvnú skupinu a runový znak (starogermánske hranaté písmo).
Tetovanie ako ho poznáme dnes
V 50. rokoch bolo tetovanie prevažne trend hnutia hippies. V 60. rokoch sa začalo šíriť aj v USA, ale rýchlo sa vytratilo po rozšírení žltačky. Odvtedy až približne do 90. rokov minulého storočia tetovanie vyhľadávali väčšinou len cirkusanti a väzni.
Do stredovekej Európy sa tetovanie dostalo s moreplavcami a obchodníkmi, ktorí sa na svojich zámorských cestách nechali tetovať od divochov. V 18. storočí vyšiel v Japonsku zákon, že len členovia kráľovskej rodiny môžu nosiť vzorované oblečenie. Mnohí príslušníci strednej triedy reagovali tak, že sa nechali potetovať na celom tele (Japanese Suit – japonský oblek). V súčasnosti najpotetovanejším človekom je Julia Gnuse, známa ako „Ilustrovaná dáma“. Julia je zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov – 95 % povrchu jej tela pokrýva farebné tetovanie. Trpí totiž nevyliečiteľnou kožnou chorobou a tetovaním sa snaží zakamuflovať jazvy.
Úplne prvé tetovacie štúdio bolo zriadené v roku 1862 v New Yorku. Prvým klientom bol waleský princ, budúci britský kráľ Eduard VII. Základ modernej tetovacej metódy položil v roku 1891 newyorský tetovač Samuel O’Reilly. Vychádzal z patentu Thomasa A. Edisona na špeciálne elektrické pero. Patent bol natoľko dobrý, že nebolo potrebné ho nijako meniť. Tetovanie bolo odvtedy jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie. Stalo sa dostupným aj pre nižšie vrstvy, paradoxne, tetovania stratili originalitu a postupom času sa takýto trend začal pomaly vytrácať.
Posledná tradičná tatérka
Filipínčanka Whang-od Oggay sa začala učiť umeniu tetovania už ako 15-ročná od svojho otca. Dnes má neuveriteľných 102 rokov a stále sa venuje svojmu životnému poslaniu naplno. Je známa ako posledná a najstaršia „mambabatok“ – tradičný tatér z Kalinga. Pomocou bambusovej paličky jemne vklepáva tušom (zmes z borovice, sadzí a vody) nabitý tŕň zo stromu pomela hlboko do kože. Obľúbená je najmä medzi turistami. V minulosti na tomto území mohli mať tetovanie len muži po tom, čo niekomu vzali život. Až neskôr ho smeli mať aj ženy, ale už len čisto z estetického hľadiska.
Čím viac, tým silnejšia imunita
O tom, či je tetovanie pre naše telo prospešné alebo nie ,padlo už množstvo dohadov. Vedci sa prevažne sústreďujú na negatívne vplyvy, ako sú infekcie, žltačka a HIV. Americký antropológ Christopher Lynn vo svojej štúdii predstavuje nový pohľad. Výskumu sa zúčastnilo viacero dobrovoľníkov, najmä turistov, ale aj on sám. Všetci sa nechali tetovať nielen v komerčných tetovacích salónoch, ale aj u tradičných domorodých tatérov. Účastníkom boli odobraté vzorky pred a po tetovaní.
Ukázalo sa, že so zvyšujúcim sa množstvom farbiva v pokožke sa zvyšuje aj nárast imunoglobulínov. Toto tvrdenie sa potvrdilo aj pri Lynnovej predošlej štúdii, v ktorej zistil, že fyzicky zdatní univerzitní športovci sa nechávajú tetovať častejšie ako študenti, ktorí výkonnostný šport nerobia. Pokiaľ sa aj nešportovci nechali potetovať, trápili ich častejšie a vážnejšie komplikácie než v prípade športovcov.
Považuješ tetovanie za formu umenia alebo si proti tomu? Dá sa využiť tetovanie ako liek?
Zdroje: thevalemagazine.com, miestopremuza.joj.sk, science.hnonline.sk, pluska.sk
Zdroj titulného obrázka: Pixabay/Pexels
