V moci diabla (2005)
V moci diabla (The Exorcism of Emily Rose) je americký nadprirodzený hororový kriminálny film, ktorý vznikol pod réžiou Scotta Derricksona. Derrickson bol spočiatku skeptický a neočakával výrazný úspech filmu, jeho intuícia sa však nepotvrdila. Film si získal množstvo divákov. Úspech spočíval možno v tom, že film bol inšpirovaný skutočným príbehom mladého dievča Anneliese Michel, ktorá mala zahynúť po opakovanom exorcizme.
Anneliese, filmová Emily Rose (Jennifer Carpenter), krátko po nástupe na vysokú školu začne trpieť halucináciami a démonickými vidinami. Je zverená do domácej liečby, ale jej stav sa zhoršuje. Pochádza z kresťanskej rodiny a tá začne hľadať pomoc u kňaza, otca Richarda Moora (Tom Wilkinson), ktorý skonštatuje, že dievča posadli šiesti démoni a jedinou možnosťou na jej záchranu je exorcizmus. Emily viacnásobný rituál však nezvládne a zomrie. Dej sa odohráva v dvoch líniách – aktuálny súd otca Moora, ktorý je obvinený za usmrtenie z nedbanlivosti sa prelína s minulými udalosťami, ktoré tomu predchádzali. Medzi tým vstupuje do deja obhajkyňa, skalopevná ateistka Erin Bruner, ktorá v nadprirodzeno neverí, ale napriek tomu bojuje v prospech obžalovaného. Názor na situáciu zmení, až keď ju začne napádať neznáma entita, rovnako ako otca Moora a zosnulú Emily.
Súd otec Moore nakoniec prehrá, rovnako ako tomu bolo v skutočnom prípade, ale niečo zo skutočného života Anneliese Michel film nevyobrazil.
Život Anneliese Michel
Anneliese pochádzala zo štyroch sestier a spolu s rodičmi žili v nemeckom Klingenbergu. Rodinu mali všetci radi a opisovali ich ako láskavých a zbožných ľudí. Anneliese bola od útleho veku drobná a náchylná na choroby, ale inak bola energická rovnako ako ostatné deti. Prvý náznak toho, že sa niečo deje, prišiel krátko pred jej 16. narodeninami v jeseni 1968. Zažila spánkovú paralýzu, pri ktorej sa nemohla pohnúť, ani dýchať, cítila len silu, ktorá jej nedovolí vstať. O necelý rok sa situácia opakovala a rodičia vyhľadali pomoc neurológa, ktorý jej predpísal antiepileptiká. Krátko na to bola hospitalizovaná, pretože jej sčerneli oči, ruky a mávala silné kŕče.
Napriek tomu úspešne zmaturovala a začala študovať pedagogiku na vysokej škole. Počas toho sa sťažovala, že vo svojej internátnej izbe počuje divné zvuky a vyhľadala ušného špecialistu, ktorý nič nezistil. Neskôr začali divné zvuky (klopanie) počuť aj ostatní obyvatelia študentského domova a spolu s Anneliese sa chodili modliť do kaplnky. Zdalo sa však, že časté modlitby a prijímanie eucharistie jej stav ešte zhoršujú. Anneliese sa zverila otcovi Arnoldovi Renzovi, že pociťuje neskutočný strach, skľúčenosť, vidí tváre démonov, ktoré nedokáže opísať, ale pamätá si ich hlasy, ktoré hovoria, že je prekliata a zhnije v pekle, počas toho stavu aj ničil náboženské predmety. Táto vízia sa Anneliese vracala neustále a prepadala do stále väčšej apatie a depresie.
Počas ťažkého obdobia jej okrem rodiny bol oporou jej priateľ Peter, ktorý sa chcel stať lekárom a nájsť odpoveď jej trápenia. V priebehu pár mesiacov sa jej stav rapídne zhoršil a prerušila štúdium. Skákala do steny, pila vlastný moč, strkala hlavu do záchoda alebo si pri hryzení a škrabaní steny odstránila zuby a nechty. Vzhľadom na to, že pre napäté krčné svaly nedokázala piť ani prijímať potravu, mala nadľudskú fyzickú silu, vďaka ktorej dokázala pri jednom incidente vyhodiť svoju sestru do vzduchu. Po monštruóznych stavoch nasledovali stavy pokoja, kedy sa celé hodiny modlila alebo hrala na klavír.
Exorcizmus na Anneliese Michel
Stav Anneliese bol už priam žalostný. Dočasne ochrnula a prekonala viacero kŕčových záchvatov. Otec Arnold bol presvedčený, že Anneliese je posadnutá diablom a jedinou nádejou na jej záchranu je exorcizmus. Verili tomu aj jej rodičia a po súhlase dievčaťa napísali list wurzburskému biskupovi Jozefovi Stanglovi so žiadosťou o exorcizmus. Kňazi, ktorí si prišli overiť opodstatnenosť žiadosti, sa zhodli, že ide o najťažšiu formu držbu, s ktorou sa doposiaľ stretli. Exorcizmom bol poverený otec Arnold, ktorý s ničím podobným nemal skúsenosti a riadil sa len poznámkami od biskupa podľa pravidiel Rituale Romanum z v roku 1614.
Prvý exorcizmus sa konal 24. septembra 1975. Najprv Anneliese kropili svätenou vodou, pričom ju museli držať traja muži alebo musela byť priviazaná ku posteli. Reagovala agresívne, hovorila hlbokým, chrapľavým, zvieracím hlasom a revala. Hovorila v mene šiestich démonov – Kain, Nero, Judáš, Lucifer, Hitler a jeden franský farár.
Na Annelise vykonávali exorcizmus desiatky skúsených exorcizmov. Anneliese navštevovali dvakrát týždenne, kde vykonávali štvorhodinový vyčerpávajúci rituál, pričom si viedli detailné zvukové a písomné záznamy, ktoré neskôr využil profesor Felicitas D. Goodman vo svojej knihe – Exorcizmus Annieliese Michel.
Posledný rituál
Koncom decembra 1975 bol stav Anneliese naozaj zlý, dievča z vlastnej vôle deň pred smrťou uprostred exorcizmu požiadalo o rozhrešenie. Na to démoni reagovali nasledovne:
„Neodídeme, pretože to nedovolí! Aký je Boží účel týchto udalostí? Oslobodí ju iba smrť. “
O polnoci kňaz nariadil démonom, aby stíchli a umožnili dievčaťu zaspať. Anneliese si v tichosti ľahla a zaspala. S váhou 31 kilogramov a po absolvovaní 67 exorcistických seáns sa ráno už neprebrala. Zomrela vo veku 23 rokov.
Mohla Annelliese Michel prežiť?
Dva roky po smrti Annelliese boli rodičia vrátane oboch exorcizmov odsúdení za zabitie z nedbanlivosti na šesť mesiacov za mrežami. Nakoniec trest zmenili na trojročnú podmienku. Rozsudok bol prekvapivý, keďže obžaloba navrhovala len finančné tresty pre exorcistov a uznanie viny rodičov.
Vysvetlenie súdnych znalcov z oblasti medicíny: Poukázal na závažne pochybenie, že v závere svojho života Anneliese neboli podávané silnejšie lieky na upokojenie a umelo vyživovaná. Ďalej sa lekári zhodli na tom, že by dievča mohli zachrániť ešte týždeň pred smrťou.
Vysvetlenie exorcistov: Anneliese Michel podľa všetkého mala byť posadnutá na znak pokánia. Otec Arnold po mnohopočetných rozhovorov s príčetnou Anneliese dospel k záveru, že svojím utrpením zachráni veľa iných duší pred posadnutím zlého ducha.
Názor švajčiarskeho experta: Dr. Theo Wber-Arma odhalil, že Anneliese bola trikrát podrobená vyšetreniu EEG. Epilepsia bola zakaždým vylúčená, ale napriek tomu užívala antiepileptiká. Lekár nepochybuje o tom, že vysoká koncentrácia týchto liekov a ich mnohoročné používanie muselo priviesť Anneliese organizmus k smrti a vyčerpaniu. Podľa jeho názoru boli konkrétni lekári zodpovední za nesprávnu diagnózu a liečbu, ale nikdy za to neniesli zodpovednosť.
Po ukončení súdu cirkevná komisia nakoniec vyhlásila, že Anneliese nebola posadnutá. Mnohí veriaci toho názoru však neboli a z hrobu dievčaťa sa stalo pútnické miesto a požadovali jej blahoslavenie, lebo si mysleli, že sa jej telo nerozkladá. Z toho dôvodu 25. februára 1978 telo exhumovali, avšak ich domnienka sa nepotvrdila.
A aký je tvoj názor na príbeh Anneliese Michel?
Zdroje: miestopremuza.joj.sk, jesus.sk
Zdroj titulného obrázka: YouTube/ImgEntertainment1 (Screenshot)
