Kto sú Slovak Ghost Hunters?
Populárny americký paranormálny a dokumentárny televízny seriál Ghost Hunters už má slovenskú konkurenciu. Slovak Ghost Hunters (SGH) sú najznámejší vyšetrovací tím na Slovensku zaoberajúci sa vo svojom voľnom čase paranormálnymi javmi. Napriek tomu, že každý člen tímu má rozličné povolanie, všetkých ich spája túžba po dobrodružstve. Skupina tu pôsobí takmer 6 rokov a tvoria ju štyria členovia. Vyšetrujú z vlastnej iniciatívy na miestach, ktoré sú späté s dávnou históriou a povráva sa, že tam straší alebo sú kontaktovaní na pomoc.
Ich snahou je zdokumentovanie prítomnosti neznámej entity v priestore a dokázať, že ich práca má skutočne význam, a že existuje niečo medzi životom a smrťou. Zakladajú si na pravde, to znamená, že zachytené zábery nie sú nijako upravované.
Lovci tvrdia, že aj duchovia majú svoju osobnosť a na základe svojej praxe delia duchov do troch skupín:
1. Zblúdilé duše – nemajú žiaden zámer, pri spojení odpovedajú úplne inak, ako znelá otázka.
2. Inteligentní – tí odpovedajú na všetky otázky, a potom je jednoduchšie zaradiť ich do histórie daného miesta a zistiť o koho sa jedná.
3. Nikdy neboli v ľudskej podobe – tvoria len zlo a snažia sa na seba upozorniť (démon alebo poltergaist)
Pri práci používajú špeciálne kamery a nahrávacie zariadenia – zariadenie na skenovanie rýchlosti rádio vĺn (SpiritBox P-SB 7), zachytenie okolitej hodnoty EMF a teploty (MEL meter), zmeny elektromagnetického poľa (KII meter) alebo vlastnoručne zostrojený Kinect, ktorý dokáže vyobraziť to, čo je voľným okom neviditeľné ako súbor čiar. Entity, ktoré majú slabú energiu, nie sú viditeľné ani na najmodernejších zariadeniach, avšak stále je možné zachytiť ich hlas. Vzhľadom na to je neodmysliteľnou súčasťou vybavenia diktafón.
Najstrašidelnejšie prípady Slovak Ghost Hunters
Nie je neobvyklé, že tím prešetruje aj menej závažné prípady. Najčastejšie ide len o podozrenie. Ľudia zvyknú SGH zasielať fotografie, na ktorých sú dosť často len svetelné orby, ale aj takýto prípad lovci duchov idú svedomito prešetriť. Záleží to však od miesta, kde bol jav odfotografovaný. Ak sa pravdivosť fotografie potvrdí, potom sa na danom mieste zistia aj iné javy, ako sú zmena teploty, hýbanie predmetov, zlé pocity alebo tiene.
Ako najviac desivé miesta hodnotia nemocnice alebo psychiatrické liečebne (bývalá psychiatria v Pezinku). Ďalšie zaujímavé miesto je Mariánska Čelaď, ktorá patrí medzi ich najdesivejšie prípady. Samozrejme, nesmú chýbať ani hrady ako hrad Branč alebo miesto, o ktorom vie len málo ľudí Sakrakopec pri Bratislave, kde pri havárii lietadla zomrelo 82 ľudí. Samozrejme, je toho omnoho viac…
Malá Tiffany
Malé dievčatko Tiffany (1,5 roka) z Kajalu (okr. Galanta) mala problémy so spánkom. Tiffany sa pred spaním vo svojej izbe vždy uprene pozerala na rovnaké miesto a nepretržite plakala. Dieťa tvrdilo, že vidí škaredú ženu, ktorá na ňu cerí zuby. V dome sa okrem toho samovoľne vypína a zapína elektrina a z poličiek padali veci. Rovnaké udalosti sa opakovali aj po tom, čo kňaz dom vysvätil. Rodine sa mal ozvať aj muž, ktorý tiež ženu vidí a malo ísť o bývalú majiteľku domu. To však problém nijako nevyriešilo a rodina si po dvoch mesiacoch strachu prizvala SGH.
Lovcom duchov sa podarilo ženu nasnímať. Prítomný pri tom bol aj muž, ktorý sa pred ich očami so ženou rozprával. Zvláštnosťou bolo, že počas snímania sa tímu nestále vybíjali baterky na kamerách. Nevydržali viac ako desať minút, pričom bežne vydržia celú noc.
Čachtický hrad
Hrad je známy najmä krvavou históriou počas vlády Alžbety Bátoriovéj nazývanej tiež Krvavá pani. SGH sa vydali do podzemia, ktoré bolo uzavreté pred verejnosťou. V priestoroch podzemia mala Bátoryčka pašovať na hrad mladé dievčatá, ktoré neskôr mučila a zavraždila. Ako ďalšie preskúmali Drugetové kúrie, kde hradné panstvo robievalo bujaré zábavy pre zahraničných hostí. Lovcom sa na tom mieste nepodarilo zaznamenať žiadnu zvýšenú prítomnosť niečoho nadprirodzeného, len hlas „Zabi ho!“.
Slovak Ghost Hunters sa nesnažia len o pomoc pri odhaľovaní dávnej histórie, ale svojou činnosťou napomáhajú zviditeľniť známe aj menej známe mieste na Slovensku a blízko za hranicami. Po zverejnení videa Čachtickému hradu vzrástla návštevnosť o 300 %. Správca hradu tiež prezradil, že jeden zo zamestnancov zažil na vlastnej koži niečo nevídané. Videl opar pripomínajúci postavu človeka, ktorá sa pohybovala po chodbách.
Lovci na drevenej terase zachytili šuchot igelitu a kroky necelý meter od nich a následne ťukanie na diktafón. V priestoroch, kde bola Bátoryčka za svoje skutky uväznená, vďaka spiritboxu zachytili detský plač. Lovci skonštatovali, žeby to mohlo byť dieťa hradnej pani Bátoryovej, ktorá ako vieme o dieťa prišla. Nainštalované kamery a diktafón zachytili neidentifikovateľné hlasy v nemčine. Najsilnejší zážitok bol otáčanie zaveseného ruženca. Túto situáciu sa im však nepodarilo zachytiť, pretože technika v tom momente prestala fungovať.
Kremnické bane
Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí kolonizátori, ktorí prišli na územie Slovenska krátko predtým, ako sa dozvedeli, že v oblasti je možné ťažiť zlato a iné drahé kovy. V roku 1443 sa v dôsledku zemetrasenia prepadol vrch Šturec. Pri tomto nešťastí malo zahynúť päťsto baníkov. Ich telá sa nikdy nenašli a povráva sa, že ich stratené duše v baniach blúdia dodnes.
Lovcov duchov hneď pri vstupe do budovy patriacej baniam „privítal“ zvuk pripomínajúci buchnutie do železa. Po nadviazaní kontaktu sa im neznáma entita prezradila svoje meno, Roman. Jeden člen tímu sa postavil pred vlastnoručne zostrojený Kinect a vedľa neho sa objavila ďalšia postava, ktorá nebola voľným okom viditeľná. Lovci postavu požiadali, aby kolegovi podala ruku, čo sa aj stalo a ten okamžite pocítil chlad na ruke. Neskôr sa celý tím presunul do baní. Aj tam sa im podarilo zaznamenať prítomnosť ducha, opäť zariadeniu Kinect. Prístroj nasnímal prehnutú postavu s pokrivenou chrbticou.
Na základe úsudku celého tímu, nejde o zlé entity, len o duše ľudí, ktorí v baniach kedysi dávno usilovne pracovali, aby uživili svoje rodiny.
Hrad Branč
Zrúcaniny hradu Branč sa nachádzajú v Myjavskej pahorkatine nad miestnou časťou obce Podbranč, Podzámkom. Na hrade sa vystriedalo asi 40 majiteľov ako napríklad Matúš Čák Trenčiansky, Matej Korvín alebo český kráľ Žigmund Luxemburský. Posledným vlastníkom bol František Ňári, ktorý sa po konvertovaní na katolícku vieru začal s prenasledovaním príslušníkov iného vierovyznania. Jeho zásluhou boli na hrade väznení kalvínski a evanjelickí kňazi, ktorí zahynuli v jamách (väzenie po obvode múru). Pomník na zachovanie ich pamiatky nájdeme na hrade dodnes.
Tím začal s vyšetrovaním v strede hradu, kde bola kedysi obytná veža. Po prehraní zvukového záznamu odhalili dva po sebe idúce výstrely zo starodávnych pušiek. Ďalej pokračovali do delovej bašty, kde opäť nahrávali zvuk. Tentoraz bolo počuť povzdych zranenej osoby a vzlykanie ženy.
Krátko po polnoci na nádvorí pri pamätníku pre zavraždených evanjelických kňazov nainštalovali spiritbox. Tam k nim prehováral hlas muža, ktorý by sa akoby topil vo vode, ale nebolo rozumieť, čo sa snaží povedať. Lovci sa snažili komunikovať aj po nemecky, čo prinieslo taktiež úspech. Nahral aj iné neznáme hlasy, ktoré počuť jasne a zreteľne, a to dokonca na viacerých frekvenciách, čo za normálnych okolností nie je možné.
Rakúska nacistická pôrodnica
Na záver za zmienku stoji sanatórium Wienerwald, ktoré vzniklo v roku 1903. Päťposchodovú budovu s množstvom izieb určených na liečenie a relaxáciu pacientov v apríli 1938 obsadili jednotky SS. Pod nátlakom prinútili lekárov, ktorí stáli za jeho vznikom, aby zmenili účel budovy. Sanatórium sa zmenilo na pôrodnicu árijských detí.
Nacistom slúžil objekt až do konca vojny a pomohol na svet viac ako tisícke detí. O stovkách však neexistujú žiadne záznamy. Ak deti nespĺňali predstavy o čistej árijskej rase, boli na nich vykonávané pokusy, ktoré sa im stali osudnými. Po druhej svetovej vojne sa nacistická pôrodnica zmenila na útočisko pre 4 100 podvyživených detí z Viedne a okolia, ktoré sa v budove dlhodobo liečili. Budova slúžila istý čas aj ako hotel a od roku 2002 chátra.
Objekt aj areál pôsobí postapokalypticky, vysoká tráva, rozbité okná a nápisy na stenách, vytvorené mládežou, ktorá sa v budove stretáva. Strach a pocit skľúčenosti sa zmocnil aj SGH hneď po príchode. Odvšadiaľ sa ozývali zvláštne zvuky už počas dňa – kvapkajúca voda, pomalé kroky, aj zvuky behu alebo samovoľné otvorenie dverí na balkóne. Počas celej obhliadky ich prevádzala aj oznamovateľka, ktorú situácia zaskočila rovnako. Spozorovať niečo na kamere sa podarilo až na druhom poschodí. Na jednej z chodieb nahrali nezrozumiteľný hlas. Komunikácia bola účinná len v nemčine. Na otázku, či má neznámy hlas strach odpoveď znela – „Kannst du“ (Môžeš) alebo, či je to nebezpečné -„Nicht“. Potom sa komunikácia prerušila a kamera zachytila pohyb.
Na miesto sa dostavila aj skupina mladistvých, ktorá opísala strašidelné stretnutie. Jedna slečna videla nejasnú postavu muža akoby z dymu, výrazné boli len jeho oči. V inej miestnosti bol na zemi nakreslený veľký hákový kríž. So zapnutým spiritboxom sa pýtali, či sa v budove nachádzajú nejaké deti, odpoveď bola „Nicht“ (nie) a krátko na to sa opäť na chodbe ozvali kroky. Rozhodli sa preskúmať aj bývalú plaváreň, kde mali byť údajne pochované telá novorodencov. Zachytiť sa podarilo iba smiech.
Zaujímajú ťa neobjasnené a nadprirodzené javy? V tom prípade vrelo odporúčam môj predchádzajúci článok – WARRENOVCI, LOVCI DUCHOV: SLÁVNE SFILMOVANÉ PRÍPADY!
Pre viac podobných článkov nezabudni zanechať komentár!
Zdroje: topky.sk, emefka.sk, plus7dni.pluska.sk, slovakghosthunters.sk, youtube.com
Zdroj titulného obrázka: Pixabay/Tama66
