Sandman a Neil Gaiman
Počas jedného z týchto nekonečných večerov som pozerala krásny film – Stardust. V slovenskom znení – Hviezdny prach je natočený podľa knižnej predlohy Neila Gaimana. Tento svetovo uznávaný autor napísal množstvo dobrých diel a ja som dostala odporúčanie na komiks Sandman. Ten vydalo u nás vydaveteľstvo Crew a to všetkých 13 dielov! Úprimne zo začiatku sa mi do toho až tak nechcelo, nakoľko to nie je úplne môj šálok kávy, ale podobne ako opisuje kolega v článku Tip na komiks: Outcast – dokáže nám nahnať strach? aj ja som sa rozhodla skrátiť chvíle niečím mne neznámym.
Zrodenie Sandmana
V septembri 1987 kontaktovala nášho génia editorka komiksov Karen Berger, či by nemal záujem písať pre DC každý mesiac seriál na pokračovanie. S Karen spolupracoval aj pri diele Čierna Orchidea. Jeho pár prvých nápadov nečakane odmietla a pripomenula mu ich dávny rozhovor o Pánovi Snov. Neil sa snažil tvoriť nového hrdinu ako niekoho, s kým by sa vedel ktokoľvek stotožniť. Sandman je stvárnený podľa autora a čo sa šatstva týka, inšpiráciou im boli japonskí modeli oblečení v čiernom kimone so žltými značkami na lemu, ktoré pripomínali oheň.
Zo začiatku sa Neil bál, nakoľko nikdy predtým pravidelný seriál nepísal. Sužovala ho predstava, že každý mesiac musí mať hotový nový diel, no nočná mora sa začala meniť na sen, v ktorom môžu figurovať každodenné aspekty a zároveň predstavy z jeho najhlbších útrob.
Preludia a nokturna
Na prvých stránkach komiksu máme možnosť vidieť, ako sa istá sekta snaží zajať Smrť. „Nanešťastie“ sa im to nepodarí a namiesto nej padne do zajatia na niekoľko desiatok rokov mladší brat Smrti – Morpheus. Po tom, ako sa jeden z Večných konečne vyslobodí, musí nájsť svoje artefakty moci, ktoré počas jeho zajatia rozkradli. Cesta ho zavedie do koncov, ktoré sú bežné ako každodenný ľudský svet a zároveň aj do miest ako je peklo. Na ceste Sandman pomaly zisťuje, ako veľa ľudí a celkovo ľudský svet postihlo jeho zajatie. Všade sa stretá s bdelými spáčmi, ktorí sa prebúdzajú len náhodne párkrát do roka. V diele máme možnosť sledovať množstvo vedľajších príbehov, ktoré mňa osobne k stránkam priam pripútali.
Dojmy z Pána Snov
Bol by priam hriech dnes vynechať mená, ako sú Sam Keith a Malcolm Jones III, ktorí sa podieľali na snovej ilustrácii diela. Predtým som držala komiks v rukách zväčša omylom, a tak je to pre mňa niečo nové, ale môžem bez hanby povedať, že Sandman ma viac než zaujal. Vizuálna stránka mi pripomínala gotické ilustrácie a v istých momentoch som nechápala, ako môže ľudská predstavivosť vytvoriť niečo tak nezvyčajné.
Pre mňa je zaujímavé, že Sandman nie je robený v klasických plochách, ale je šrafovaný. Inšpiráciou ilutrátorov sú grafiky Francisca de Goyi. Obálky jednotlivých zošitov zmajstroval kombináciou koláží, fotomontáží, plastík a malieb umelec Dave McKean.
Dielo bolo zaujímavé a veľmi dobre sa čítalo. Nemôžem povedať, že by som sa čo i len sekundu nudila. Vrátila by som sa k tomu, že v Sandmanovi sa odohráva viacero vedľajších príbehov. Ja som sa v nich zo začiatku strácala, takže, priatelia, odporúčam (ak ste teda „skúsení“ komiksoví čitatelia ako ja), aby ste boli veľmi pozorní. Sú chvíle, počas ktorých si nebudete istí, či ste v realite alebo je všetko len sen.
Každopádne ho bez váhania odporúčam a zaručujem vám neočakávaný zážitok, či už vďaka ilustráciam, príbehu, o ktorom vám ešte Pán snov nedal šancu sniť, alebo veciam nám už trošku viac známym ako napríklad Liga spravodlivých alebo aj obľúbené a známe piesne. Už sa teším na druhý diel.
Zaujímavosť k proseccu: V angličtine mená všetkých Večných začínajú na písmeno D. (Dream, Destiny, Death, Destruction,….)
Zdroj titulného obrázka: DC Comics
