Ohňostroj: Potrebujeme ho ešte?
Ohňostroj si už tradične spájame s novým rokom. Avšak k oslavám nepatril vždy. Najmä v poslednom období je otázka pyrotechniky veľmi rozoberanou témou. Škodí prírode, zvieratám a v konečnom dôsledku i nám. Ako teda vyzerali oslavy Nového roku počas histórie? A kedy sme si začali Nový rok spájať s ohňostrojom?
História
Oslavy Nového roku sa datujú až 4 000 rokov pr. n. l. a to do Babylonskej ríše, i keď tento dátum nespadal na 31. 12., ale na Marec, kedy mal deň rovnaké množstvo tmy aj svetla. V tento deň usporiadavali obrovský náboženský festival Akitu, ktorý oslavovali 11 dní a na každý deň pripadal iný rituál. V tento deň zároveň oslavovali víťazstvo boha oblohy Marduka nad zlou bohyňou mora Tiamat. Keďže tento deň spĺňal aj významnú politickú funkciu, bol práve v tomto období menovaný nový kráľ.
V priebehu rozmachu našej histórie a civilizácií sme poznali rôzne kalendáre a rôzne oslavy nového roku. Napríklad v Egypte začínal Nový rok so záplavami Nílu, čo bolo považované za vzostup hviezdy Sirius. V Číne tento dátum pripadal na druhý spln po zimnom slnovrate.
Kedy sme začali oslavovať Nový rok 1. januára? Do histórie ho priviedol Julius Caesar s príchodom juliánskeho kalendára, ktorý je veľmi podobný gregoriánskemu, ktorý používame i dodnes. Julius zvolil 1. január na počesť boha Janusa, ktorý je v rímskej kultúre považovaný za boha začiatkov.
V rôznych kultúrach i dnes oslavujú Nový rok všetci inak. Všeobecne si však tento sviatok a jeho oslavy spájame s ohňostrojom. Kedy vznikol ten? Ohňostroj má svoj pôvod v Číne. Číňania verili, že hluk a oheň má odohnať zlých duchov a má priniesť šťastie do nového roku.
Ohňostroj a príroda
Dnes, ako som už spomínala, ľudia po celom svete oslavujú inak. Avšak ohňostroj máme tak nejak všetci spoloční. Čo však otázka prírody a toho, ako ju táto zábavka ovplyvňuje?
Áno, chápem, každý z nás bol dieťa a všetci sme sa radi pozerali na záblesky svetla na oblohe. Nakupovali sme petardy, delobuchy, ohňostroje a všelijakú inú pyrotechniku aj niekoľko týždňov pred Silvestrom. Doba sa však posúva a to, čo nám prišlo ako tradícia dnes už s prístupom nových informácií vnímame inak.
Ohňostroj môže aj zo vzdialenosti niekoľko metrov dosahovať hluk až 150 dB a to veru nie je málo ani pre človeka. Predstavte si však, ako tento hluk vnímajú naši domáci miláčikovia, ktorí majú sluch niekoľko násobne lepší ako my. Psy, mačky či iné domáce zvieratá trpia každý rok tento náš prežitok. Obeťami však nie sú len oni. Veľmi trpí aj divá zver a najmä vtáctvo. To v desiatkach pri oslavách nového roku hynie – a to i ohrozené druhy. No a príroda? Podľa meraní z SHMÚ je preukázateľne zvýšený počet prachových častíc vo vzduchu už prvú hodinu nového roku. Len u nás ročne zomrie asi 1600 ľudí skôr, než koľko by sa dožili, ak by bol vzduch čistejší.
Tradícia či prežitok?
Každý z nás musí posúdiť sám, čo preňho ohňostroj znamená. Či ide o tradíciu ako napríklad stavanie stromčeka na Vianoce alebo o prostú zábavu, ktorá má spestriť oslavy Nového roku. Tak či onak, na každý náš „prežitok“ existuje ekologickejšia alternatíva, tak by tomu mohlo byť aj pri ohňostroji. Dnes už rôzne mestá a samosprávy ohňostroje nerobia a namiesto toho darujú peniaze na útulky či rôzne organizácie. My, ako spotrebitelia, však húfne nakupujeme a hádžeme delobuchy kade tade (i napriek tomu, že je to zakázané). Možno by však vyriešil tento problém jeden mestský ohňostroj a úplný zákaz predaja pyrotechniky pre všetkých ostatných. Uvažujem nahlas, avšak chcem len poukázať na to, že riešenie vždy existuje, ak ho chceme hľadať.
Čo vy a ohňostroj? Užívate si túto zábavu alebo ju vôbec nepotrebujte?
Zdroj: history.com, infoplease.com
Zdroj titulného obrázku: wall.alphacoders.com
