Nesmrteľnosť
Nesmrteľnosť. Žiť naveky a nikdy sa nemusieť strachovať o smrť, čo nastane po nej a či vôbec je nejaké nebo alebo len čierna zem. Aké by to bolo? A chceli by sme naozaj byť všetci nesmrteľní? Nie je lepšie žiť s pocitom, že práve i tento deň môže byť náš posledný a preto z neho máme vyťažiť maximum? Poďme sa spolu pozrieť na to, či je nesmrteľnosť i podľa odborníkov naozaj reálna a či sa táto tisícročná téma raz naozaj stane skutočnosťou.
Nielen názov albumu
I Billie Eilish má názov albumu „When we all fall asleep, where do we go?“ (preklad. „Keď všetci zaspíme, kde skončíme?“). A túto otázku si nepokladá iba Billie. Už od počiatku ľudstva sa zamýšľame nad otázkou, kde skutočne ideme, keď zomrieme. Kresťania veria v posmrtný život v nebi či v pekle na základe toho, aký život viedli. Hinduisti veria, že sa po smrti znovu narodíme a naša duša vie mať nespočetné množstvo životov. Ateisti (alebo i prostí realisti) veria, že nebude nič a my v podstate ani nebudeme vedieť, že sme mŕtvi. Ak už ste sa zaradili do jednej z týchto kategórií alebo ste v úplne inej, nepochybne už každému z nás blesla hlavou myšlienka, čo sa s nami deje po smrti. Odjakživa nás fascinovali neprebádané a nepoznané veci a smrť je nepochybne jednou z nich. Existuje mnoho výpovedí ľudí, ktorí prežili klinickú smrť a opisujú svoje zážitky. I tie sa však u každého líšia.
Tak či onak, smrť je v našom živote nevyhnutná. Od momentu, kedy sa narodíme naše telo vie, že jedného dňa zomrie. Či už na chorobu, vážny úraz alebo na starobu. Pred 200 rokmi sa ľudia v priemere dožívali 40 rokov. Dnes 72 rokov. Maximum ľudského života sa s pokročilými technológiami dnes odhaduje na vek 120 rokov. Ľudia sa však bežne dožívajú oveľa menej. Prečo tomu tak je? Ak by sme pochopili starnutie, bol by to náš kľúč k nesmrteľnosti?
Starnutie
Podľa vedcov, ak by sme napríklad i našli liek na rakovinu, predĺžilo by to náš život v priemere o 4 roky. A to práve preto, že existuje obrovské množstvo ochorení a naše telo by skôr či neskôr jednu z nich dostalo. Čo je však hlavným problémom? Starnutie. Prináša so sebou slabšiu imunitu, chradnutie organizmu a krehkosť kostí. Je hlavnou príčinou, prečo vlastne zomierame. Za starnutie je zodpovedné delenie buniek, ktoré sa s nami ťahá už od nášho narodenia. Počas nášho života sa bunky delia miliardy krát a pri delení sa vyskytnú chyby a telo postupne stráca schopnosť opravovať poškodenia. Napríklad v prípade rakoviny bunky delením strácajú schopnosť zbaviť sa mutácií, čo umožňuje vznik a rast nádorov.
Čím to však je, že niektorí ľudia sa dožívajú i nad 100 rokov? A ako je možné, že sú dokonca krajiny či ostrovy, kde je dlhovekosť vcelku „normálna“? Ako iste vieme, za náš čas sme si zodpovední i my sami a to napríklad dobrou životosprávou, pohybom a všeobecne aktívnym životným štýlom. Mohlo by však ísť u ľudí s dlhým vekom dožitia o genetickú mutáciu? Je dosť možné, že áno – a má to na svedomí inzulín. Existuje gén zvaný Serpine1, ktorý má rôzne varianty. Jeden riadi vytváranie proteínu, ktorý spôsobuje starnutie tepien, druhý naopak vedie k tomu, že jeho nositelia žijú dlhšie. Práve druhý typ génu lepšie pracuje s inzulínom a spracováva cukor. Práve táto mutácia má za následok dlhovekosť, dokonca je tento gén častokrát dedičný. I preto sa v jednej krajine môže vyskytovať vyšší počet ľudí s priemerne vyšším vekom.
Liek na dlhovekosť
Nesmrteľnosť zatiaľ dosiahnuť nevieme, podľa všetkého sme však na dobrej ceste. Metformin je liek, ktorý slúži na liečbu diabetu, no podľa zistení vedcov rovnako pomáha v dožití sa vyššieho veku. Tento liek vedci skúšali na červoch, ktorých priemerná dĺžka života je 14 dní. Po „užívaní“ metforminu sa ich vek zdvojnásobil a dokonca ich správanie bolo porovnateľné s mladšími jedincami. Liek sa takisto testoval na myšiach a ich život sa predĺžil o takmer polovicu. Problémom testovania lieku na ľuďoch však je čas. Ak chceme mať relevantné informácie o tom, či liek naozaj funguje alebo nie, pokus s jeho užívaním je potrebné vykonávať oveľa dlhší čas ako pri myšiach či červoch, práve kvôli dĺžke života človeka. Už teraz však dobrovoľníci tento liek testujú a iba čas skutočne ukáže, či máme potenciálnu odpoveď k večnému životu.
Zo smrti majú mnohí z nás strach a práve preto je pre nás podstatné vyriešiť tento „problém“. Chceli by sme však skutočne žiť večne? Bol by pôžitok zo života rovnaký ako teraz, keď vieme, že všetko je neustále menné a nestále? Za posledných 200 rokov sme si život predĺžili dvojnásobne. Kto vie, kam nás dovedie ďalších 200 rokov vedy a pokroku.
A čo ty? Chcel by si žiť večne? Fascinuje ťa téma nesmrteľnosti? Podeľ sa s nami v komentároch.
Zdroj: netflix.com; vat.pravda.sk; science.hnonline.sk
Zdroj ilustračného obrázku: agedservicesworkforce.com.au
