Ekocintorín
Pre mnohých ľudí je úmrtie veľmi chúlostivá téma. Je to však nevyhnutná súčasť života. Ekocintorín alebo ekologická forma poslednej rozlúčky je v 21. storočí čoraz viac žiaduca. I keď je tento postup možno pre mnohých nekonvenčný, je to vlastne návrat k tradičnému spôsobu spred tisíckami rokov. Ako teda takýto cintorín vyzerá? A kde sa nachádza?
Moderné, no úctivé
Áno, smrť býva bolestivá, o tom niet pochýb. Všetci chceme, aby naši blízki mali úctyhodnú a peknú poslednú rozlúčku. Každá je iná a je organizovaná buď podľa požiadaviek zosnulého (ak stihol svoje želanie povedať), alebo podľa požiadaviek rodiny. Niektoré rozlúčky sú honosné, iné skromné. Každá z nich však má spoločnú úctu a lásku. Spoločne s dobou sa však hýbu aj také sféry ako je pohrebníctvo. I tu ľudia vyžadujú určité štandardy. K tým novým patrí napríklad prírodný cintorín. Mnoho z vás si v tomto okamihu môže hovoriť, že ide o ďalší výstrelok eko sekty, ktorá už nevie čo od dobroty. Tento nápad mal však zo začiatku veľmi pragmatický charakter.
Prvý prírodný ekocintorín vznikol pred 30 rokmi vo Veľkej Británii, kedy si jeden zo správcov miestneho cintorína vypočul obavy dvoch starších žien, že sa o ich hrob nebude mať kto starať. A keďže na prírodnom cintoríne nie sú náhrobné kamene či kahance, starostlivosť o takýto hrob v podstate neexistuje. Zaťažená nie je ani príroda a ani pozostalí, ktorí častokrát nemajú priestor a čas na to, aby často navštevovali cintorín a zapaľovali tu sviečky.
Máme ho aj my
Áno, prírodný cintorín máme už aj my – na Slovensku. Možno je táto informácia pre veľa z vás zarážajúca, ale je to pomerne nový koncept i u nás. Ako prvý ekocintorín na Slovensku bol založený ten vo Zvolene s názvom „Záhrada spomienok“. Vznikol v spolupráci neziskovej organizácie Živica a združenie Ke kořenúm, ktoré založilo prvý cintorín tohto druhu v Prahe. Bol založený v roku 2017 a v roku 2018 ho nasledovali Nové Zámky, kde si takisto občania môžu poslednú rozlúčku urobiť šetrne k prírode.
A ako vlastne vyzerá? Nenájdete tu žiadne klasické náhrobné kamene či kahance na každom rohu. Dokonca i posledné rozlúčky sa odohrávajú pod holým nebom a každá z nich je unikátna podľa požiadaviek pozostalých. Zosnulý je uložený v ekologickej rozložiteľnej urne, ktorá je vyrobená zmesou papiera a hliny. Pozostalí si ju dokonca môžu vyzdobiť a napísať na ňu hocijaký odkaz. Nenájdete tu sošky, vence ani iné ozdoby. Všade navôkol sú vysadené stromy a kvet a napríklad v takej Záhrade spomienok majú vlastný včelí úľ, vďaka ktorému včielky opeľujú kvety a tak môže na jar táto „záhrada“ prekvitať.
V súlade s prírodou
Ekocintorín tak naozaj nie je miesto, kde by sme sa mali báť vstúpiť. Pôsobí vlastne ako rozkvitnutý park. Čo evokuje dojem, že naozaj ide o miesto posledného odpočinku sú napríklad sviečky – i keď aj tie sú ekologické (teda bez parafínu a sú vyrobené napríklad z včelieho vosku) a pokladajú sa na vodnú hladinu. Práve takéto miesta sú dôkazom toho, že človek naozaj dokáže existovať v súlade s prírodou a že cintorín nemusí byť strašidelným miestom, ale plnohodnotným miestom odpočinku.
Vedel si, že existuje prírodný cintorín? Aký máš naň názor?
Zdroje: teraz.sk, zahradaspomienok.sk
Zdroj ilustračného obrázka: myzvolen.sme.sk
