KAPITOLA XXII
Ráno sa nekonalo žiadne romantické prebudenie v Aaronovom objatí. A malo to jeden jediný dôvod. Druhá strana postele bola prázdna. Aaron tu nebol. Zmätene som sa posadila a obzrela sa po izbe, či ho náhodou niekde neuvidím, no nebol tam. Tak som sa postavila a prešla do kúpeľne. Vďaka bohu za to, že tu Aaron nebol. Vyzerala som príšerne.
Rozpustila som si vlasy a jemne ich prečesala rukou, umyla som si zuby a opláchla tvár. Vyzliekla som si Aaronovu mikinu a vymenila ju za obyčajné čierne tričko, pretože mi bolo naozaj teplo. Z kúpeľne som vyšla v rovnakom čase, ako sa otvorili hlavné dvere, v ktorých stál Aaron s táckou v ruke.
„Ale no tak, Whiteleeová, raňajky do postele nemajú zmysel, keď v nej nie si!“ zmätene som naňho pozrela a zasmiala som sa.
„Tak počkaj sekundu, ja sa tam hneď vrátim,“ povedala som a znova si ľahla do postele. Prikryla som sa, zavrela oči a s úškrnom som čakala. Chvíľku miestnosť zaplnilo iba ticho, ktoré však netrvalo dlho, pretože sa mi pri uchu ozval Aaronov hlas.
„Dobré ráno, bábika.“ Po týchto slovách nasledoval sladký bozk na líce. Na chvíľku som z toho oslovenia zostala zaskočená, no potom sa mi usadil na tvári obrovský úsmev.
„Dobré ránko…“ zašepkala som, keď sa perami jemne obtrel o moje. Potom sa odtiahol, sadol si na svoju stranu postele a položil mi do lona tácku s jedlom.
„Prečo si tak skoro hore?“ spýtala som sa.
„Samozrejme, kvôli tebe…telepaticky som vycítil, aká si hladná,“ zasmiala som sa.
„To teda dúfam, že si mi doniesol poriadny šalát,“ pobavene na mňa zazrel.
„Áno, ak tie lievance s nutellou nazveš šalát, tak určite.“
„Môj obľúbený druh šalátu…“ povedala som zasnene a načiahnem sa za tanierom. Aaron sa natiahol za druhým a v príjemnom tichu sme si vychutnali raňajky. Nikdy predtým som nezažila raňajky v posteli od niekoho iného ako od Randy.
„Nemusím sa asi ani pýtať, či si to robil ty, však?“ ozvala som sa, keď sme pomaly dojedali.
„Whiteleeová…na to sú tu predsa kuchári. Za čo ich platíme?“ pobavene som sa zasmiala a odložila tácku na nočný stolík.
„A načo sú ti potom ruky? Mal by si to robiť sám.“
„Ruky som plánoval použiť na niečo iné,“ šibalsky sa na mňa uškrnul a prešiel mi rukou po stehne. Natočila som sa smerom k nemu a zahľadela sa mu do očí, čo pochopil ako povolenie. Povolenie pobozkať ma. A aj to spravil. Možno som to bola ja, no naše pery sa zrazili, Aaronove ruky narazili na môj pás, za ktorý ma okamžite pritiahol na seba. Sadla som si obkročmo cez neho a vmotala ruky do jeho vlasov.
Bola medzi nami čistá, neskrývaná a takmer frustrovaná vášeň. Nevedela som, čo to do mňa vošlo, ale užívala som si každý jeden bozk, každý jeden dotyk, ktorý mi Aaron venoval. Na svojom rozhorúčenom tele som cítila Aaronovu studenú ruku, ktorá sa zatúlala pod moje tričko.
Ale v tom ma buchnutie dvier vrátilo do reality.
„Neuveríš, čo sa stalo, Mads!“ vyhŕkne Tiff hneď, keď vošla dovnútra. Okamžite, ako nás uvidela, zamrzla na mieste a prechádzala pohľadom z jedného na druhého. Okamžite som zliezla dole z Aarona a upravila si strapaté vlasy.
„Och, tak vás nechám a prídem na chvíľku,“ s úškrnom sa otočila na odchod.
„Nie, to je v pohode. Aaron už bol aj tak na odchode!“ ozvala som sa rýchlo, čím som si vyslúžila zamračený pohľad od Aarona.
„Whiteleeová…“ zamrmlal urazene. Hlavou som mu ukázala smerom na dvere, a tak sa postavil a do pár sekúnd naozaj aj odišiel. Preboha, čo by sa tu bolo odohralo, keby Tiff nepríde?
S Tiffany sme sa na seba iba pozreli a o chvíľu naše pohľady prevádzal smiech. Nerozoberali sme nakoniec nič z toho, čo sa práve stalo, pretože bol najvyšší čas začať sa pripravovať na dnešný program. Tak sme sa stratili v kúpeľni, kde sme si spravili vlasy a namaľovali sa. To nám trvalo o niečo dlhšie, ako som čakala, takže sa výber oblečenia nezostalo toľko času.
No aj napriek tomu sme o jedenástej stáli pekne oblečené a pripravené pred autobusom. A aj napriek našej rýchlosti, chlapci už sedeli v autobuse a znova mali obsadené miesta pri okne. Sadla som si teda na svoje miesto a skôr, ako som sa nazdala, Aaron ma pobozkal na privítanie.
„To si nechajte na večer, pán Kyle,“ ozvala sa jedna postaršia profesorka, ktorá práve kontrolovala, či už sme tu všetci.
„Ja by som rád, keby nás tuto slečna Rossová nevyrušila,“ uškrnul sa Aaron, na čo mu profesorka nič nepovedala a odišla dopredu. Hlavne, že sme spolu večer naozaj nič nemali.
„Videli ste včera ten zápas?“ spýtal sa Brandon, keď sa autobus pohol. Medzi chlapcami sa rozhostila žhavá debata o futbalovom tíme, o ktorom som nikdy nepočula, no ani ma to nezaujímalo. Je to predsa futbal. Jediné, čo ma zaujíma, sú pekní chlapci. No skôr, ako som sa spamätala, už sme parkovali na parkovisku pred Oceániou. Naozaj sme išli autobusom päť minút namiesto toho, aby sme sa prešli?
„Takže, nachádzame sa pred jedným z najznámejších a najväčších akvárií v USA. Taktiež sme v hlavnom centre mesta, čo znamená, že hneď, ako skončíte prehliadku, máte voľný rozchod a stretávame sa opäť až v hoteli,“ povedala pani O’Marie. Nadšení štvrtáci začali vystupovať z autobusu akoby mali neskutočnú potrebu byť vonku prví. Prevrátila som oči a zaradila sa medzi Brandona a Tiff. Aaron išiel hneď za mnou a preplietol nám ruky. S tým som naozaj nepočítala. Nikdy mi totiž Aaron Kyle neprišiel ako chlapec, ktorý by mal potrebu ukazovať svoj vzťah verejnosti. Nerobil to, keď chodil s mojou sestrou, nerobil to ani vtedy, keď chodil predtým s niektorými dievčatami.
„Kam ideme najskôr?“ spýtal sa Aaron, keď sa utvorili zvyčajné skupinky.
„Na začiatok?“ prevrátila Tiff pobavene očami. Aaron ju veľmi rýchlo schladil pohľadom, a tak sme sa so smiechom vybrali do veľkej budovy.
Nikdy som sa nenasmiala tak veľa ako za dnešný deň strávený s týmito ľuďmi. Fotili sme sa s Tiff pri každej jednej rybe, ktorá bola vtipná. Dokonca sme hladkali raje, ktoré sme nakoniec mohli aj kŕmiť. Najväčší zážitok bolo plávanie so žralokmi, ktorého som sa ja síce nezúčastnila, no Aaron, Brandon a Caleb áno. A bolo naozaj komické sledovať ich na pokraji smrti. A nielen komické, keď sa k nim vyrútil jeden zo žralokov, naozaj som sa bála.
Keď sme si konečne sadli na jednu z lavičiek pred Oceániou, slastne som si povzdychla. No asi až príliš hlasno, keďže sa na mňa okamžite otočil môj frajer so šibalským úsmevom.
„Ešte som nič ani nespravil a už vzdycháš ako pornoherečka,“ zasmiala som sa a buchla ho do ramena.
„Samozrejme, to je príprava na večer,“ povedala som pobavene a sledovala Aaronov pohľad. Zmenil sa celý od základov a v očiach sa mu mihol náznak túžby.
„Tak kam pôjdeme teraz?“ spýtala som sa skôr, ako by ma hneď teraz odvliekol na hotel.
„Zoberiem ťa na jedno miesto a potom som sľúbil, že pôjdeme s Brandonom a chlapcami do nejakého klubu, chcú ísť hľadať nejaké čajky,“ povedal takmer okamžite.
„A tú čajku ideš hľadať ty či on?“ spýtala som sa prekvapene. Znelo to totiž, akoby si potreboval ísť splniť určité potreby. Dával mi tým snáď najavo, že si neplním svoje povinnosti, ktoré vzťah obnáša?
„On, samozrejme. Budeme tam maximálne tri hodiny,“ pozrel na mňa spopod mihalníc. Chcela som mu odvetiť, že mi to je vlastne úplne jedno, no skôr, ako som tú blbosť vypustila z úst, pobozkal ma. Naozaj sa ľudia vo vzťahu takto často bozkávajú? Nie, že by som sa sťažovala.
„Dobre, ale píš mi aspoň, či žiješ,“ zamrmlala som, keď som sa od neho odtiahla. Predtým, ako ma znova pobozkal, zazvonil mi telefón. Cameron.
„Ale ahoj, cudzinec. Včera si sa vôbec neozval,“ zasmiala som sa.
„Nebol čas. Ale práve som videl veľkého chlapa, ako strká jazyk do úst mojej malej kamarátke.“ Okamžite som sa začala obzerať okolo seba, až kým som neuvidela uškŕňajúceho sa Camerona stáť oproti cez cestu. Stál pri obchode so suvenírmi, mal na sebe čierne obtiahnuté gate a biele tričko s kockovanou košeľou. Vyzeral ako z filmu a kým kráčal smerom k nám aj s kamarátmi, nespustil zo mňa zrak.
„Malá M, ani nevieš, ako si mi chýbala,“ zasmial sa a vtiahol ma do objatia.
„Čo tvoj frajer, všetko v pohode? Nemám ho zbiť?“ zbežne som pozrela na Aarona, ktorý stál za nami a nebol dvakrát nadšený tým, že vidí Camerona.
„Zatiaľ je všetko v poriadku, ale keď tak, ozvem sa,“ odvetila som a odtiahla sa od neho, aby si Aaron ušetril zbytočné reči.
„Už ste boli vnútri?“ spýtal sa následne a hlavou kývol na veľkú budovu za mnou.
„Áno, všade iba ryby,“ povedala som so smiechom.
„Hej, aj my. Nejdeme niečo podniknúť? Ktovie kedy sa uvidíme najbližšie,“ prosebne sa na mňa zahľadel.
„Už som dohodnutá s Aaronom, chce ma niekam vziať. Ale večer už má iné plány, tak keď chceš môžeme sa stretnúť večer. Okolo ôsmej?“ usmiala som sa naňho.
„Jasné, to by bolo skvelé. Kde ste ubytovaní? Prídem po teba,“ radostne sa usmial. Dala som mu adresu nášho hotela a potom som sa s ním rozlúčila. Už z diaľky som totiž videla, že Aaron neobsedí na rovnakom mieste ani ďalšiu sekundu.
„Pripravená?“ spýtal sa môj tmavovlasý frajer, keď som sa k nemu vrátila.
„Jasné…kam to vlastne ideme?“ spýtala som sa zvedavo.
„Je to prekvapenie, Whiteleeová. Ale neboj sa, nie je to ďaleko,“ spokojne ma chytil za ruku a viedol do neznáma.
„Inak…idem večer von s Camom, keďže ty už máš iné plány…“ nadhodila som nesmelo. Vedela som, že nebude nadšený a toto rozhodnutie sa mu vôbec nebude páčiť, ale Cama som naozaj veľmi dlho nevidela. Toto je jediná príležitosť, ako môžeme dobehnúť tie roky.
„Aha…“ očakávala som nejaké pokračovanie, no iba mi stisol ruku a pokračoval ďalej v ceste. To znamenalo, že kým sme sa nedostali na miesto ani jeden z nás nič nepovedal. Nakoniec sme zastali pred vysokou tehlovou budovou s veľkými francúzskymi oknami. V okolí ich bolo veľa a ani táto ničím nevyčnievala, no aj tak sme vošli dovnútra.
Ocitli sme sa v malej chodbe, kde boli dvoje dvere a výťah, ku ktorému ma Aaron viedol. Nastúpili sme a stlačil číslo 17, čo bolo najvyššie poschodie. Výťah cinkol a my sme vystúpili na podobnú chodbu ako pred chvíľou s tým rozdielom, že dvere tu boli len jedny.
„Zavri oči,“ povedal Aaron, keď odomykal dvere. Spravila som, ako povedal a nechala sa viesť jeho rukou dovnútra. Prešli sme hádam celý byt, kým Aaron otvoril ďalšie dvere. Ovial ma čerstvý vzduch, takže sme museli stáť na balkóne.
„Dúfam, že ma nechceš zhodiť zo 17. poschodia. Padák som nechala na hoteli,“ povedala som ironicky a nohou sa snažila nahmatať priestor predo mnou, aby som nespadla.
„Všetko pokazíš,“ zasmial sa Aaron a postrčil ma ešte ďalej, až som rukou narazila do zábradlia. Vďaka bohu, že nevidím ako vysoko sme.
„Môžeš otvoriť oči.“ Spravila som presne, ako mi povedal. Zostala som očarená. Pred očami sa mi rozprestierala panoráma celého New Orleans. Budovy osvetlené obedným slnkom, ľudia náhliaci sa naspäť do práce a vtáky štebotajúce pri našich hlavách.
„Ani som netušila, že toto mesto môže vyzerať takto nádherne,“ povzdychla som si od úžasu.
„A som tu ešte aj ja, takže to musí byť na nezaplatenie,“ uškrnul sa Aaron, nad čím som typicky iba prevrátila oči.
„Ako si našiel toto miesto?“ spýtala som sa a úplne odignorovala čo práve povedal.
„Hľadali sme s Haydenom miesto, kde nás nikto nebude otravovať, tak sme si kúpili tento byt,“ samozrejme, bohatý Aaron Kyle.
Chvíľku sme ešte v objatí stáli pri zábradlí a sledovali mesto. Cítila som sa príjemne a šťastná, pričom som si nikdy nemyslela, že taký pocit sa dá zažiť s Aaronom. Je pravda, že bol úplne iný ako som si myslela. Ale nečakala som od neho toľko pozornosti, koľko som dostala.
„Mali by sme si ísť objednať niečo jesť. Umieram od hladu,“ povedal Aaron nakoniec. Spoločne sme sa vybrali dovnútra a posadili sa na gauč. Sadla som si medzi jeho nohy a oprela sa o jeho hruď.
„Čo si dáš?“ spýtal sa, keď prehľadával kontakty kvôli donáške.
„Čína?“ navrhla som, na čo som dostala jemné prikývnutie. Kým nám objednával jedlo, celý čas sa mi hral s vlasmi a vedela som, že presne sleduje, čo robím na telefóne. Písala som Cass ohľadom môjho večerného stretnutia s Camom, uistila som mamu, že stále žijem a nič zlé mi nehrozí. Potom som si ešte prečítala skupinové rozhovory, ktoré sa zväčša týkali školy.
„Do dvadsiatich minút by tu mali byť,“ povedal a položil svoj mobil na stolík.
„To bude najdlhších dvadsať minút môjho života,“ povzdychla som sa a taktiež odložila telefón. Naklonila som hlavo dozadu a naše oči sa stretli. Neváhal ani sekundu a pobozkal ma.
Okamžite som sa otočila celým telom a sadla si obkročmo naňho. Vplietla som mu ruky do vlasov a pootvorila pery. Stretli sa nám jazyky a ja som myslela, že celé moje telo exploduje. Tak hrozne som ho chcela. Jednou rukou ma držal pod tričkom na chrbte a druhá mi spočívala na zadku.
Neviem, ako sa mu podarilo prevaliť ma pod seba, no spravil to. Nakláňal sa nado mnou s privretými očami a zhlboka dýchal. Vyzeral neuveriteľne sexy a strapaté vlasy tomu len dodávali dôraz.
Nevydržala som to, naklonila som sa k nemu a pobozkala ho. Usmial sa, no okamžite prevzal vedenie. Prešiel mi jazykom po spodnej pere, do ktorej ma následne zahryzol. Vzdychla som a jemne zaklonila hlavu dozadu a Aaronove pery smerovali vlhkou cestičkou na môj krk a následne nižšie.
Bez zaváhania chytil okraj tričko, pretiahol mi ho cez hlavu a odhodil na kreslo za nami. Nezbedne sa uškrnul predtým, ako ma znova pobozkal. Keby záležalo na mne, vyspala by som sa s ním hneď tu a teraz. Ale vedela som, že si to nemôžem dovoliť. Stále vo vzduchu ležala možnosť, že sa so mnou chce len vyspať, aby si niečo dokázal.
„Aaron…nie….nie som Allison,“ stálo ma veľa sebazaprenia, aby som sa od neho odtiahla.
„Čo?“ zamrmlal potichu Aaron. Hľadela som mu priamo do očí a neušiel mi veľmi zmätený výraz v jeho tvári.
„O čom to hovoríš, Mads? Ja viem, že nie si Lisa,“ dodal po chvíľke.
„Nechcem, aby si ma mal iba na sex,“ zamrmlala som.
„O čom to hovoríš, Madison?“ fuha, tak ma ešte nikdy neoslovil.
„Že nechcem, aby si bol so mnou len kvôli sexu,“ vyhŕkla som nakoniec. Pripravená na spŕšku nadávok som mu hľadela do očí, no jediné, čo Aaron spravil, bol smiech.
„Ja ťa teda vážne nemám len na sex, pretože ako si si mohla všimnúť, žiaden sme ešte nemali,“ s neskutočným úsmevom na tvári sa mi pozeral do očí. Rozprával pomaly, aby som jasne vnímala každé jedno slovo. Cítila som sa naozaj trápne.
„Ale teda ako povieš. Až kým s plačom, že po mne túžiš, neprídeš ty za mnou, ani sa ťa nedotknem,“ s tými slovami ma pobozkal a posadil sa na druhú stranu gauča. Skvelé. Jediné, čo ma zachránilo v tejto situácii, bol Aaronov telefón, a teda náš obed.
„Budeš pre to musieť ísť ty…ja nemôžem,“ hlavou pozrel smerom na svoj rozkrok a ja som okamžite pochopila. Rýchlo som si obliekla svoje tričko, schmatla peňaženku a vybrala sa dole.
Vo výťahu som stihla svojmu odrazu vynadať veľmi veľakrát, rýchlo som hodila poslíčkovi peniaze a pomaly sa vracala naspäť. Aaron zatiaľ zapol v telke nejaký film, a tak sme zvyšok dňa iba sedeli, jedli a rozprávali sa. Ani raz sa ma nedotkol a bola som z toho frustrovaná. Načo som vôbec niečo hovorila?
AARON Kapitola 22: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
