Výskum na opičích embryách
Štúdia potvrdila, že boli vyrobené embryá opíc obsahujúce ľudské bunky. Výskum uskutočnený americko-čínskym tímom vyvolal novú diskusiu o etike takýchto experimentov.
Vedci injikovali ľudské kmeňové bunky – bunky, ktoré majú schopnosť sa vyvinúť do mnohých rôznych telesných tkanív – do embryí makakov. Vyvíjajúce sa embryá boli študované až 20 dní. V minulosti sa vyrábali aj ďalšie takzvané embryá zmiešaných druhov alebo chiméry, pričom ľudské bunky sa implantovali do embryí oviec a ošípaných.
Táto štúdia potvrdzuje fámy, ktoré v roku 2019 priniesli španielske noviny El País. Uvádzalo sa v nich, že tím vedcov vedený profesorom Belmonte vyrobil chiméry opice a človeka. Slovo chiméra pochádza od šelmy v gréckej mytológii, o ktorej sa hovorilo, že bola čiastočne lev, koza a čiastočne had.
Štúdia publikovaná v časopise Cell odhaľuje, ako vedci vzali špecifické ľudské bunky plodu nazývané fibroblasty a preprogramovali ich tak, aby sa z nich stali kmeňové bunky. Tie sa potom šesť dní po oplodnení vniesli do 132 embryí makakov dlhochvostých. „Injikovalo sa dvadsaťpäť ľudských buniek a v priemere sme pozorovali asi 4% ľudských buniek v opičom epiblaste,“ uviedol Dr. Jun Wu, spoluautor výskumu, ktorý je dnes na Southwestern Medical Center v Texase.
Embryá sa nechali vyvíjať na Petriho miskách a boli ukončené 19 dní po injekcii kmeňových buniek. Výsledky okrem iných zistení ukazujú, že všetkých 132 embryí obsahovalo ľudské bunky. Siedmy deň po oplodnení podiel obsahujúci ľudské bunky však klesol.
Profesor Juan Carlos Izpisua Belmonte, ktorý viedol tím vedcov zo Salkovho ústavu v USA, pomohol v roku 2017 vyrobiť prvý hybrid človeka a ošípanej.
Profesor Belmonte uviedol, že ich práca by mohla pripraviť cestu pri riešení závažného nedostatku transplantovaných orgánov. Taktiež by mohla pomôcť lepšie pochopiť skorý vývoj človeka, progresiu ochorenia a starnutie. Tvrdil, že štúdia publikovaná v časopise Cell spĺňa súčasné etické a právne pokyny.
„Nakoniec uskutočňujeme tieto štúdie, aby sme pochopili a zlepšili zdravie ľudí,“ uviedol.
Obavy z experimentu
Niektorí vedci však vyjadrili obavy z experimentu a tvrdia, že zatiaľ čo boli embryá v tomto prípade zničené po 20 dňoch, iní vedci sa mohli pokúsiť pokračovať v práci ďalej. Dr. Anna Smajdor, lektorka a vedecká pracovníčka v oblasti biomedicínskej etiky na University of East Anglia v Norwichskej lekárskej univerzite, v komentári uviedla, že výskum predstavuje „významné etické a právne výzvy“. Dodala: „Vedci, ktorí stoja za týmto výskumom, tvrdia, že tieto chimérne embryá ponúkajú nové príležitosti, pretože nie sme schopní uskutočniť určité typy experimentov na ľuďoch.“
Profesor Julian Savulescu, riaditeľ Oxfordského centra praktickej etiky a spoluriaditeľ Wellcome Center for Ethics and Humanities, University of Oxford, uviedol, že výskum „otvára Pandorinu skrinku ľudským-nehumánnym chimérom“.
Experimentálne výskumy vykonávané na embryách sú podľa môjho názoru nehumánne. Dúfam, že prípad z roku 2017, kedy profesor Juan Carlos Izpisua Belmonte spolu s tímom vyrobili prvého hybrida človeka a ošípanej, sa už opakovať nebude. Aký je váš názor na experimentovanie v podobnej oblasti?
Viac článkov o ekológii nájdeš TU!
Zdroje: bbc.com, theguardian.com
Zdroj titulného obrázku: haaretz.co.il
