Fukušima Daiichi
Pred desiatimi rokmi sa stala druhá najhoršia jadrová nehoda v histórii. V elektrárni Fukušima Daiichi na severovýchode Japonska vybuchli tri reaktory. Predchádzalo zemetrasenie o sile až 9 stupňov a s dĺžkou trvania 6 minút. Po tomto silnom zemetrasení asi o hodinu neskôr zasiahlo tsunami severné pobrežie krajiny. Vlny morskej vody siahali do výšky 37 metrov viac a zaplavili miesta vzdialené šesť kilometrov do vnútrozemia. Zaplavené boli taktiež núdzové generátory v jadrovej elektrárni, ktoré zlyhali, čo viedlo k roztaveniu a následnému výbuchu.
Solárne monitory sledujú úrovne radiácie v oblasti okolo elektrárne Fukušima Daiichi. Napriek úsiliu o dekontamináciu zostáva úroveň v niektorých oblastiach príliš vysoká na to, aby sa ľudia mohli vrátiť.
Náhle zmiznutie ľudí však malo pre prírodu neočakávaný vzostup. V priebehu posledného desaťročia zvieratá a rastliny regenerovali vylúčenú zónu, kde sú úrovne radiácie stále príliš vysoké na to, aby sa ľudia mohli bezpečne vrátiť. Japonské makaky a mývalové psy sa teraz vyskytujú vo veľkom počte v zóne vylúčenia aj napriek vyššej úrovni radiácie, zistila štúdia z roku 2020. Diviaky a taktiež v tejto vylúčenej zóne vyskytujú a ich počet sa stále zvyšuje. Pretože poškodzujú úrodu v blízkych oblastiach, kam sa ľudia vrátili, miestna vláda podporila lov. Ich mäso sa však nedá jesť, pretože sa v ňom nachádza rádioaktívne cézium-137.
Návšteva opustenej oblasti
Fotograf Manabu Sekine absolvoval prehliadku opustenej oblasti neďaleko dediny Iitate, kde bola na jar 2011 nariadená evakuácia väčšiny jej obyvateľov, asi 6 000. Jeho snímky ukazujú bohatý život rastlín a zvierat.
Sekine bol veľmi zvedavý na to, čo sa stalo s divočinou. Len pár mesiacov po nehode, v júni 2011, sa rozhodol oblasť navštíviť. „Napriek mojim očakávaniam hrali rastliny, stromy a kvety v kontaminovanej oblasti živými farbami. Včely a motýle poletovali po záhradách dedinčanov. Uľavilo sa mi pri pohľade na divočinu – a bol som prekvapený jej silou.“
O pár rokov neskôr sa Sekine na miesto, ktoré navštívil vrátil znovu. Ryžové polia, ktoré sa v tejto oblasti nachádzali, boli z dôvodu neobstarania vyschnuté a porastené trávou. Vŕby vyrastali a rozširovali sa do hájov. Gaštany a tomel, ktoré kedysi pestovali dedinčania, slúžili ako potrava pre divé zvieratá. Schátrané domy a polia sa zjavne stali dokonalým liahňami diviakov, ktoré sa neustále množia. Teraz sa stali hrozbou pre obyvateľov žijúcich tesne za vylúčenou zónou.
Aj keď sa zdá, že divočina vo Fukušima Daiichi nie je ovplyvnená žiarením, nevieme teraz s určitosťou povedať, či je to pravda. Výsledok vplyvu ožiarenia sa nám môže ukázať až v budúcnosti. Avšak podľa môjho názoru neprítomnosť ľudí prírodu a všetky živé bytosti, ktoré v nej žijú, veľmi pozitívne ovplyvňuje.
Viac článkov zameraných na ekológiu nájdeš TU!
Zdroj: nationalgeographic.com
Zdroj titulného obrázka: time.com
