Hodiny apokalypsy
V roku 1945 Albert Einstein a vedci zo Chicagskej univerzity vyvinuli prvú atómovú zbraň v projekte Manhattan. O dva roky neskôr vedci vytvorili takzvané Doomsday Clock – hodiny apokalypsy. Tieto hodiny teoreticky odpočítavajú čas, ktorý zostáva ľudstvu na Zemi vzhľadom na súčasný stav sveta, ktorý čelí viacerým katastrofám. Hodiny každý rok ustanovuje Rada pre vedu a bezpečnosť, ktorá obsahuje 13 laureátov Nobelovej ceny. Tento rok hodiny nastavili na 100 sekúnd do polnoci. Je to najbližšie k polnoci (apokalypse), ako kedy boli hodiny nastavené – pretože existenčné riziká, ktorým dnes ľudstvo čelí, si vyžadujú rýchle a komplexné kroky v celom spektre hrozieb 21. storočia.
Existenčný budík
Od začiatku roka 2020 ľudstvo prepadla pandémia, COVID-19, ktorá sa šíri po celom svete. Napriek tomu, že je táto pandémia smrteľná, nie je existenčnou hrozbou. Vedci však hovoria, že by nám táto pandémia mala slúžiť skôr ako existenčný budíček. Mal by nás varovať pred ešte väčšími hrozbami a nebezpečenstvami, ktoré by mohli v blízkej budúcnosti naozaj ohroziť celkovú existenciu.
Udalosť ako smrtiaci útok na Kapitol USA začiatkom januára vyvolala u ľudí obavy na reakcie národných vodcov, ktorí majú úplnú kontrolu nad používaním atómových zbraní. Atómové národy však diplomatické a bezpečnostné riešenie podkopávajú a dá sa povedať, že takmer ignorujú. Podľa vedeckých odhadov sa v roku 2020 zvýšila možnosť na vypuknutie atómovej vojny, ktorá je stálym nebezpečenstvom už 75 rokov.
Klimatické zmeny sú ďalšou témou, ktorej sa nedostáva dostatočná pozornosť. Pandémia mala za následok ekonomické spomalenie čo viedlo k dočasnému zníženiu emisií oxidu uhličitého. A však ak by sme sa chceli vyhnúť najhorším možným záverom, ktoré zmeny v podnebí môžu spôsobiť, musela by sa spotreba fosílnych palív prudko znížiť. Namiesto toho sa však predpokladá zvýšenie vývoja a výroby fosílnych palív. Ak chceme predísť mohutným lesným požiarom a katastrofickým cyklónom, ktoré Zem zasiahli v roku 2020, museli by krajiny výrazne a rýchlo zvýšiť úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov v podstate na nulu.
Zmeňme budúcnosť
Ak sa však ľudstvo má vyhnúť existenčnej katastrofe, mali by sme všetci a hlavne vláda dbať na vedu a spolupracovať na znižovaní globálnych rizík. Občania na celom svete by mali organizovať a požadovať – prostredníctvom verejných protestov, a inými tvorivými spôsobmi – aby si ich vlády usporiadali svoje priority a spolupracovali na domácej i medzinárodnej úrovni, napríklad s cieľom znížiť riziko atómovej vojny, alebo pozitívne ovplyvniť zmeny podnebia. Je to na nás všetkých ako sa k aktuálnej situácii postavíme. Zmeny by sme mali vykonávať aj keď sa vám môže zdať, že je tým nič nezmeníte, no opak je pravdou.
Zaujal ťa tento článok? Ak áno viac článkov o ekológii nájdeš TU!
Zdroj: thebulletin.org
