ROZHOVOR: Peter Valo v roku 2020 precestoval 42 krajín!
Niekto sa prekonáva v športe, niekto v kariére a niekto len skúša svoje limity. Peter Valo je človek, ktorého už mnohí poznáte a viete, že limity prekonáva neustále. Zaujímalo nás, aký bol jeho rok 2020 a čo všetko počas neho stihol spraviť. Ako sme mohli tušiť, Petrov rok mal ďaleko od nejakej nudnej karantény. Peter Valo sa totiž aj napriek celosvetovej pandémii rozhodol precestovať 42 krajín a v najnovšom rozhovore nám prezradil zopár zážitkov z jeho ciest.
Peter, máte za sebou kopu úspechov a veľa ľudí vás už pozná. Ako by ste sa najlepšie predstavili vy sami?
Zdravím všetkých čitateľov portálu Plotpoint. Som veľmi rád, že sme sa takto po roku opäť spojili a že ste si práve moje cestovanie vybrali pre rozhovor. Základné motto, ktoré si vždy kladiem v živote, je: „Čo je vlastne úspech?“ Osobne si myslím, že to je individuálna vec, ktorá znamená pre každého niečo iné. Peniaze či sláva? To ma veľmi neberie. Pre mňa slovo úspech znamená jednoznačne zážitok. V roku 2019 som si povedal, že žijem iba raz a musím toho vyskúšať čo najviac. Minulý rok 2020 som sa teda rozhodol spraviť niečo, na čo by si trúfol asi len málokto. Podarilo sa mi precestovať 42 krajín počas pandemickej situácie a to bez jediného porušenia zákonu.
Peter, je celosvetová pandémia, hranice zavreté, zákaz vychádzať a vy ste precestovali takmer polku sveta. Čo vás k tomuto viedlo?
Jeden večer sme boli s kamarátmi na pive a sme sa len tak rozprávali, že čo ako ten covid príde aj na Slovensko. Samozrejme, všetci sme sa tomu smiali, že ako by sa k nám dostal až z Číny? Veď po ceste by sa určite pokazil. No a kamoš mi vtedy povedal vetu, ktorá ma nakopla. „Veď počkaj, keď ti zavrú hranice, skončilo ti dobrodružstvo“. Ja ako chlap s poriadne vysokým egom som mu samozrejme povedal, že nech len zatvoria aj tak budem cestovať. Samozrejme, že bez poriadnej stávky by to nebolo ono, a tak sme sa stavili o 500€.
Peter, na rovinu. Báli ste sa koronavírusu?
Vôbec som sa ho nebál, bol to pre mňa výmysel.
Koronavírus ste dostali až v trinástich krajinách, čo vám pomohlo k prekonaniu tohto vírusu? Stačí teplý čaj?
V prvých troch krajinách som si myslel, že to je iba obyčajná chrípka. No neskôr, keď som prestal cítiť chuť alkoholu, som začal tušiť, že niečo je zle. V Austrálii som po prvýkrát zažil, aké je to mať v nose testovaciu tyčinku. Test vyšiel pozitívny a mne začala 7-dňová povinná karanténa. Tam totiž majú všetko inak. Moja liečba pozostávala z citrónových štiav zmiešaných s gin-tonicom. V Thajsku to bolo zase bambusové maslo s CBD a v Rusku to bolo tvrdé otužovanie.
Peter, hovorí sa, že práve vy ste doniesli vírus na Slovensko. Je to pravda?
Šepkalo sa to po Slovensku, ale toto tvrdenie môžem 100% vyvrátiť. Ušla sa mi strieborná medaila. Bol som druhý.
Ale poďme späť k cestovaniu. Aké dopravné prostriedky ste využívali?
No najviac ma dostal Vietnam, kde bolo 6-násobne viac motoriek ako čohokoľvek iného, v Afrike sme sa prevažne presúvali s ťavami a dokonca som si vyskúšal aj jazdu na slonovi, síce to bolo v Košiciach v cirkuse.
Kam by ste našim čitateľom odporučili neísť a prečo?
No v Čiernom balogu majú fakt dobrú cigánsku a lacné pivo. (Tu som musel do rozhovoru vstúpiť, lebo Peter prepočul otázku). Jáj, vraveli ste, neísť? Tak to bude India. Indky a ich vkus je fatálny. Ani u jednej som nezaskóroval. Takže pokiaľ nie ste Channing Tatum (môj idol), tak nemáte najmenšiu šancu.
Kde sa vám najviac páčilo?
Myslíte na Zemi alebo mimo Zeme? (smiech). Keď na Zemi, tak jednoznačne to bola Afrika. Zvieratá, príroda, ľudia. Všetko tam bolo super. Zvlášť by som odporúčal podvodný vodopád Maurícius, ktorý som videl na pohľadnici. Ak mimo Zeme, tak jednoznačne Mars, no o tom sme sa bavili minule.
Peter, vraj vás v púšti v Grónsku uniesol orol skalný. Čo je na tom pravdy a máte ďalšie bizarné zážitky?
Najprv som si myslel, že to je nejaký drak z Pána prsteňov alebo niečo tomu podobné. Až neskôr, keď sa to blížilo ku mne, som zistil, že to je iba obyčajný orol skalný. Veľké šťastie som mal, že som sa akurát vracal zo šibačky a mal som pri sebe dvojmetrový šibák (ženy v Grónsku sú vysoké a ja moc nie). S tým som mu treskol zo dve po papuli a našťastie odletel preč.
Kam povedú vaše ďalšie kroky? Plánujete cestovať, aj keď skončí pandémia alebo si počkáte na ďalšiu?
Určite to už beriem zodpovednejšie a predovšetkým budem dúfať, že nás už ďalšia pandémia tak skoro čakať nebude. No cestovať sa oplatí a keďže vášmu portálu fandím, tak som si pre vás pripravil ešte jedno malé videjko na rozlúčku.
Ako povedal Peter vo videu, celý tento rozhovor je len vymyslený ako náš vtip na 1. apríla. Snáď sme vás aspoň trochu pobavili. Dúfame, že si žiadne slová ohľadom „vymyslenej pandémie“ nezoberiete k srdcu. Ostaňte zdraví a prajeme pekný zvyšok dňa.
