Dobrodruh a horolezec Peter Hillary
Je veľmi málo ľudí, ktorí by dokázali počas svojho života prežiť toľko skúseností ako pán Hillary. Syn horolezca Edmunda Hillaryho dokázal počas svojho života vystúpiť na mnoho vysokých hôr, cestovať po kontinentoch a pomáhať himalájskemu ľudu. Práve preto sme sa rozhodli pána Hillaryho osloviť na rozhovor, kde by nám porozprával o jeho zážitkoch a myšlienkach. Aké veci nám dobrodruh a horolezec Peter Hillary prezradil? Tento rozhovor vznikol za spolupráce redaktorky Plotpoint.sk – Simony Jurovatej.
Váš otec je po celom svete známy ako prvý človek, ktorý zdolal Mount Everest. Viedol vás od detstva k láske k horám?
Keď som mal práve 12 rokov, otec ma zobral do základného tábora na Everest. Bol to neuveriteľný zážitok, hlavne kvôli tomu, že odkedy absolvoval prvý výstup s Tenzingom neprebehla dlhá doba. Keď sme išli okolo základného tábora, pamätám si, ako povedal: „Pozri, tam sú nejaké naše staré veci“. Bol to veľmi silný zážitok. V niektorých ohľadoch to bol dokonalý úvod do horského života a horolezectva. Ako som starol, tak som sa rozhodol ísť na posledné otcove výpravy a potom som začal sám.
Vaša expedícia na severný pól s vaším otcom a Neilom Armstrongom je legendárna. Viete nám prosím povedať, čo bolo na tejto expedícii najťažšie?
Expedícia na severný pól bola leteckým dobrodružstvom. Takže väčšinu práce vykonali piloti. Ja, môj otec, Neil Armstrong, Steven Forsett a ďalší sme boli cestujúci. A bol to fantastický a vzrušujúci výlet. Skutočnou silnou stránkou tejto cesty bola skutočnosť, že sme trávili čas spolu. Viete, byť na takejto expedícii s Neilom Armstrongom, mojím otcom a ďalšími, aby sme spolu strávili pár týždňov, bola naozaj výnimočná príležitosť.
Zúčastnili ste sa piatich expedícií na Everest, môžete nám niečo o nich povedať?
Keď som sa v roku 1990 dostal na vrchol Everestu prvýkrát, stal som sa prvým synom, prvým členom rodiny jedného z pôvodných obyvateľov výstupu na Mount Everest. Stali sme sa teda prvými dvoma generáciami rodiny, ktoré vystúpili na horu. Ale išiel som všetkých tých päť rôznych expedícií, niekoľko dosť náročných trás. Nie všetky boli úspešné. Celkovo som vyšiel na vrchol dvakrát a boli to neskutočné zážitky. A myslím si, že to je jeden z kľúčov k vysokohorskému lezeniu. Sú to silné zážitky. Formujú váš život. Formujú, kým ste. Formujú spôsob, akým vidíte svet. A to vás nikdy neopustí.
Na internete koluje video z vrcholu Mount Everestu, kde voláte satelitným telefónom svojmu otcovi. Aký to bol pocit?
Bola to neuveriteľná vec. Urobil som to pri oboch výstupoch na vrchol Everestu. Prvýkrát som mal jeden z prvých satelitných telefónov, ktorý bol veľmi, veľmi ťažký. Tým pádom musel byť spojený s vysielačkou. Ale viete, bol to neuveriteľný zážitok stáť tam hore a zrazu počuť hlas môjho otca, povedať mu, kde sme, a samozrejme vedieť, že rozumel tomu, kde sa nachádzame. Ale väčšina ľudí rozmýšľa o výstupe na vrchol. Realita je však taká, že sa musíte znova dostať späť. To je kľúč. A viete, tým, že môj otec poznal toto pravidlo veľmi dobre, tak mi povedal, že si mám dávať pozor. Doposiaľ si pamätám, ako mi povedal: „Pamätajte, že sa musíte znova dostať späť dole.“
V roku 2008 ste si na konto úspechov pripísali zdolanie všetkých 7 najvyšších vrchov siedmich kontinentov. Bolo to vaším celoživotným snom, ktorý ste chceli dosiahnuť?
Ako mladý horolezca som sa nikdy nezaujímal o zdolanie týchto vrcholov. A potom, keď som začal stúpať na niektoré z veľkých vrcholov v Himalájach, som začal o tom premýšľať. Viete, tých sedem vrcholov, je to trochu geografický cestopis. Ale je to úžasné dobrodružstvo. Vystúpil som na Mount Vinson, Aconcaguu a Everest a povedal som si, že to už teda dokopem do konca. Takéto výpravy vás zavedú na úžasné miesta, do Tanzánie, do Elbrusu v Rusku, kde som spoznal veľa dobrých priateľov a prakticky ku koncu zistíte, že beháte po celom svete. Takýmito výpravami sa dostanete na krásne miesta v spoločnosti úžasných ľudí. Takže som si celú cestu za zdolaním siedmich vrcholov naozaj užil.
Ktorá z týchto výprav bola najťažšia?
Tak tu ani nebudem váhať. Mount Everest je zďaleka najťažší zo siedmich vrcholov. Má extrémnu nadmorskú výšku a je v nej dosť náročné stúpanie, najmä smerom hore. Najvyššie nebezpečenstvo tvoria ľadovce Khumbu. Ale najväčšia výzva je čas. Kvôli výstupom ste niekoľko mesiacov mimo domova. V niektorých ohľadoch je trvanie expedícií rovnako veľkou výzvou ako samotná hora.
Čo viedlo vášho otca k založeniu neziskovej organizácie Himalayan Trust? Bol to spontánny nápad alebo niečo, nad čím dlhodobo uvažoval?
Zaujímavá otázka. Nemyslím si, že to bolo niečo spontánne, pokiaľ ide o jeho túžbu pomôcť. Otec pochádzal z rodiny, ktorá veľmi pevne verí v to, že treba pomáhať spoločnosti. A keď spoznal Šerpov počas výstupov, tak sa s nimi veľmi spriatelil a veľmi si cenil ich spoločnosť, čo v ňom vytvorilo chuť zmeniť ich ťažký život. Tým pádom im povedal: Ak je niečo, čo by som mohol urobiť, čo by to bolo? A bolo to jednomyseľné. Povedali, postavte našim deťom školu. Tak postavil v dedine prvú školu. Miestni ľudia sa k nemu správali úžasne. A tak sa stále vracal každý rok, niekoľkokrát do roka, budoval školy, nemocnice, lekárske kliniky, mosty, vodné systémy, pristávacie dráhy.
Expedícia na K2 v roku 1995, ktorej ste sa zúčastnili skončila tragicky pre mnohých ľudí, ktorí ju s vami absolvovali. Vám sa našťastie podarilo vyviaznuť živému. Nasvedčovalo niečo pred začatím expedície, že vás postihne taká silná búrka?
Ako vie každý, kto ide do veľkých hôr, počasie sa mení dosť rýchlo a môže byť veľmi nepriaznivé. Je zrejmé, že vietor vo veľmi vysokej nadmorskej výške na týchto obrovských vrcholoch himalájskeho karakorum môže fúkať jedným, dvoma, tristo uzlami, čo je fenomenálna rýchlosť a môžu z neho vzniknúť veľké búrky. Faktory veterného mrazu sú strašné. Chlad je hrozný. Počas celého roku sa tým pádom hľadá časové okno, kedy by mali byť podmienky priaznivé na výstup aj zostup.
A tak sme našli v roku 1995 toto okno na konci sezóny, respektíve, mysleli sme si, že sme ho našli. Táto intenzívne chladná búrka prišla počas výstupu na nás zo severu. Začalo extrémne fúkať dole na úpätí hory, čo dokázalo zničiť prvý základný tábor. Nemysleli sme si, že sa táto búrka bude hnať naším smerom, tak sme pokračovali v domnienke toho, že sme v bezpečí. Ale v osemtisícovej výške som začal cítiť, že počasie sa zhoršuje, tak som sa rozhodol, že z hory zostúpim. V tomto prípade som mal šťastie na mojej strane. Bohužiaľ, ostatní horolezci nie.
Aká by bola vaša najlepšia rada pre všetkých ľudí, ktorí chcú začať s horolezectvom?
Povzbudil by som ich. Horolezectvo je veľmi výnimočné. Budete sa cítiť vystrašení a nadšení a budete si rozvíjať veľké priateľstvá po celom svete. Dôležitá vec, ktorú musíte urobiť je nájsť ďalších ľudí, ktorí skutočne tieto veci robia, zdieľať s nimi skúsenosti a vyjsť von a liezť. Teda, je to naozaj trochu ako život sám, nie? Život je krátky. Nežijeme dlho, pričom na svete existuje veľa úžasných vecí. Nie je čas strácať čas. A ak vás horolezectvo láka, choďte a pokorte vrcholy.
Máte nejaké životné krédo či heslo, ktoré vám pomohlo prekonať ťažké chvíle (i na horách)?
Myslím si, že jedna z vecí, ktorá mi vždy pomohla, je pokora. Mať pokoru s ľuďmi počas ciest a taktiež nezabudnúť, že hora sa nikam nehýbe, a tak nemôžete prepadnúť vrcholovej horúčke. Môžete sa vrátiť. Musíte urobiť dôležité rozhodnutia. Musíte byť v kontakte so svojím pocitom zraniteľnosti, vlastnými strachmi a nebáť sa ísť. Pokora vás naučí, kedy sa otočiť a vrátiť sa späť alebo to, že toto je moment, kedy musíte tlačiť viac ako kedykoľvek predtým. Máte krátku príležitosť a musíte vyraziť hore. Toto sú všetko ťažké rozhodnutia, pretože v horolezectve, najmä vo vysokých horách, je všetko o živote a smrti.
Keďže ste sám otcom – zdedili vaše deti lásku k horám? Alebo si vybrali svoju vlastnú cestu?
Vyberajú si svoju vlastnú cestu, ale všetci v rôznych fázach so mnou absolvovali trochu horolezectva a ja ako otec to nesmierne milujem, a tým pádom som po horách behal najmä s mojimi dvoma synmi. Absolvovali sme niekoľko výstupov na Novom Zélande, v Nepále a v Európe. Bol to úžasný zážitok.
Ako sa vám páčil rozhovor s Peterom Hillarym? Myslíte si, že dobrodruh Peter Hillary dokázal výborne opísať svoje pocity o svojich zážitkoch? Ak by ste mali záujem si prečítať rozhovor so svetovým majstrom šachu – Magnusom Carlsenom, tak môžete tak spraviť na tomto odkaze.
Zdroj titulného obrázka: Reserve Bank of New Zealand (CC0 1.0 Universal Public Domain Dedication)
