Poštová banka a móda: Zrušila dress code!
Poštová banka spustila predaj vlastnej kolekcie oblečenia Dobro sa nosí s hlbokou myšlienkou. Prvým krokom k vzniku zaujímavého projektu bolo zrušenie dress codu na centrále banky a následne aj vo všetkých pobočkách.
Spolupatričnosť prejavil aj instagramový účet @dnes_nosim, ktorý denne zverejňuje najlepšie outfity. Na prosbu banky istý čas vystúpil zo svojej komfortnej zóny a zverejňoval neformálne odevy zamestnancov na pracovisku po zrušení pravidiel obliekania. Cieľom bolo motivovať aj iné spoločnosti k podobného kroku, ktorý môže prispieť k trvalej udržateľnosti.
Zamestnanci sú so zmenou spokojní, dokonca si obľúbili Deň dobrovoľníctva. Jeden deň v mesiaci sa nevenujú bežným pracovným povinnostiam, ale akejkoľvek dobrovoľníckej činnosti či už pomoci životnému prostrediu, alebo ľuďom, ktorí sú na pomoc odkázaní.
Poštová banka, móda a ekológia
Textilný priemysel je druhým najväčším ropným producentom odpadu na svete, samozrejme, prvé miesto patrí plastom. Výroba textilných vlákien nie je náročná len na vodu, ale aj na pôdu, energiu a chemickú výrobu. Slovák v priemere vyhodí 4-12 kg šatstva ročne. V rámci EÚ toto číslo môže prevýšiť až 6 miliónov ton. Poštová banka si uvedomuje svoju spoločenskú zodpovednosť aj v oblasti ochrany životného prostredia. Preto vznikol nový projekt Poštovej banky Dobro sa nosí. Zámerom je znížiť produkciu textilného odpadu a inšpirovať k recyklácii.
Poštová banka realizovala zber oblečenia už viackrát, tentokrát sa to však rozhodla urobiť inak. Nezávislý prieskum ukázal, že takmer tretina Slovákov aspoň raz mesačne dopĺňa svoj šatník o nové kúsky. Nájdu sa však aj takí, ktorí si urobia radosť niečím novým každý týždeň. Pri poslednej zbierke bolo darovaných viac ako 500 kusov oblečenia.
Tým celá dobromyseľná aktivita zďaleka nekončí. Hovorkyňa Poštovej banky, L. Žáčková informuje, že v pláne sú ďalšie podobné EKO projekty a mnoho ďalších CSR aktivít nielen z oblasti módy, ako sama hovorí: „Dobro pristane každému z nás.“
Čo robí banka so šatstvom?
Poštová banka si nenechá ani kus oblečenia, dokonca ani symbolický cent. Čím viac oblečenia kupujeme, tým viac podporujeme textilný priemysel a jeho škodlivý dopad. Po zrušení rovnošaty, zamestnanci už neboli nútení nakupovať do dvoch šatníkov a stali sa prvými prispievateľmi do second-handu NOSENE Bratislava.
Z oblečenia vyhodeného na smetisko sa recykluje len 10%. Naopak, darovaním dostane novú šancu a vy presne viete, čo sa s ním stane. Poštová banka v spolupráci s Nosene sa rozhodli venovať celý výťažok z predaja Nicolasovi, ktorého rodina sa ocitla vo finančných problémoch. Nicolas študuje na Fakulte informatiky a informačných technológií v Bratislave. Vďaka samoštúdiu ovláda niekoľko cudzích jazykov, píše poviedky v anglickom jazyku, pracuje ako dobrovoľník a popri tom brigáduje, aby si zarobil na štúdium a finančne pomohol svojej rodine.
Nejedná sa len o jednorazovú pomoc. Určitá časť z predajnej ceny každého kusa oblečenia je poslaná na pomoc združeniam pomáhajúcim týraným ženám. Ak daná vec nenájde v predajni umiestnenie, putuje priamo ako hmotná pomoc pre občianske združenia alebo na recykláciu.
Inšpirácia vzniku projektu
Hlavnou motiváciou bolo oslabenie výrobného priemyslu odevu. Viac ako 60% odevov sa vyrába pomocou petrochémie. Tieto tkaniny nemajú biologickú odbúrateľnosť. Výroba aj zneškodnenie spôsobujú veľa ekologických problémov. Zvýšenou produkciou trpia aj vodné tvory a vtáky, ktoré drobné čiastočky konzumujú alebo sa do nich zamotajú, čo sa im zvyčajne stáva osudným.
V krajinách ako Bangladéš, Čína alebo India výroba často prebieha v teplárňach, kde sú zamestnanci nútení pracovať dlhší čas v nebezpečných a nehygienických podmienkach. Lacná pracovná sila v týchto krajinách je často využívaná a zneužívaná fyzicky, psychicky a sexuálne, pretože práva pracovníkov neexistujú, dokonca tam pracujú aj deti.
Výroba odevov zahŕňa tisíce farieb, chemikálií, povrchových a zmäkčovacích látok, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie a ľudí. Vdychovanie takých látok môže spôsobiť dýchacie a kožné problémy. Niektoré chemikálie sú karcinogénne, a tak zvyšujú náchylnosť na rakovinu. Nedostatočné vetranie a rozsiahle používanie prchavých a horľavých chemikálií spôsobujú požiare a hromadné úmrtia pracovníkov.
Zvyšovanie povedomia o škodlivých účinkoch rýchlej módy (fast fashion) vedie k jej pravému opaku, ktorým je pomalá móda (slow fashion). Takéto hnutie kladie dôraz na použitie prírodných materiálov, spravodlivú prácu, ekologickú výrobu a výrobu odevov s dlhou životnosťou (známka Fair trade). Na Slovensku môžeme nájsť viaceré predajne, ktoré prispievajú k spomaleniu rýchlej módy, ako napríklad Heavently, Cila, Creeme, Zdravé tričko, Etik butik, Lull a mnoho ďalších.
Aký máš názor na rýchlu módu? Čo hovoríš na spojenie poštová banka a móda? Myslíš si, že je nevyhnutné riešiť tému ekológie, či je pre teba tabu? Neváhaj a podeľ sa s nami v komentároch a hlavne nezabudni – SLEDOVAŤ PLOTPOINT SA OPLATÍ!
Zdroje: omediach.com, nosene.sk, postovabanka.sk, nextmsc.com
