Dobre, aby som to uviedla na pravú mieru, chlapec, teda chlap stojaci predo mnou je Cameron Reyes, môj najlepší kamarát z detstva. Boli sme ako trojčatá, aj s Allison, pretože sme sa na seba až neuveriteľne podobali, boli sme skoro rovnako starí a hlavne sme všetko robili spolu.
Potom jeho otec otvoril novú pobočku banky a oni sa odsťahovali. Vtedy sa môj mizerný vzťah s Allisom zmenil na ešte miz…no vlastne na terajší.
,,Fíha, človek by ani nepovedal, že by z teba vyrástla poriadna ženská!“ zvolal, keď som z neho zoskočila. A len tak mimochodom, dozadu na Aarona som sa ešte neodvážila pozrieť. No cítila som, ako sa mi do chrbta vpaľuje jeho pohľad.
,,Och, netvár sa, že si nebol do mňa zamilovaný celé tie roky!“ povedala som a mávla nad ním rukou.
,,Do teba alebo Alli? Nikdy som sa nevedel presne rozhodnúť,“ spoločne sme sa zasmiali, no hneď potom som sa aj vrátila do reality.
,,To nie si jediný, takých tu je viac,“ Amanda. Stála hneď vedľa rovnako ako všetci ostatní. Aj za Cameronom stálo zopár ľudí, asi jeho kamarátov.
,,Och, toto je Amanda. Tiff, Brandon, Simon, Dean, Nate, Caleb a môj priateľ, Aaron,“ ukázala som na skupinku za mnou.
„Oh, toto je Marcus, Andrew a Mike,“ prstom prebehol postupne po svojich kamarátoch.
„A ty si?“ zaznel Aaronov hlas spoza mňa. Podišiel ku mne, ruku mi položil na pás a jeho pohľad musel byť naozaj zlý, pretože Cam cúvol o nepatrný krok dozadu.
„To je môj bývalý najlepší kamarát. Aj s Allison sme spolu vyrastali, no pred niekoľkými rokmi sa odsťahovali,“ dostala som zo seba, keď som nabrala odvahu pozrieť sa na Aarona. Nemôže sa so mnou rozísť na tomto výlete. Ako sa preboha dostanem domov? Horšie. Ako veľmi ma Allison vysmeje, keď sa teraz vrátim domov? Dopekla.
„Cameron,“ Cam podal ruku smerom k Aaronovi, ktorý ju síce prijal, no zostal ticho. Rýchlo som chytila Aarona za ľavú ruku, ktorou mi obopínal pás.
„Aaron,“ odvetil nakoniec a pustil Camovu ruku. Uľavene som si vydýchla, keď som cítila, ako sa Aaron trochu uvoľnil.
„Takže Cam, čo ty tu?“ spýtala som sa po chvíľke trápneho ticha.
„Samozrejme, om tu na maturantskom výlete so školou,“ uškrnul sa na mňa, akoby to bolo úplne jasné.
„Ja tiež!“ zvolala som veselo.
„Tak za prvé malá M, odkedy maturuješ? A za druhé, netušil som, že vaša zazobaná škola usporadúva takéto výlety hodné nás, málo cenných,“ dramaticky sa chytil za srdce.
„U nás zazobaných sa dajú preskakovať ročníky, predsa,“ zdvihla som nos do výšky, aby som svojim slovám dodala šmrnc.
„Nemala by si byť potom už na vysokej?“ väčšinu času som strávila s mojimi spolužiakmi, ktorí sa stali aj mojimi kamarátmi. Bolo už prirodzené mať peniaze a nikto to nijako neriešil. Bol to skrátka náš svet, na ktorý sme boli zvyknutí. A aj napriek tomu, že Cass nemá prepychový dom, pretože žije s mamou, vieme, že jej otec je bohatý a Cass ako jediná dcéra dostáva slušné vreckové. Dalo by sa povedať, že väčšie ako ja.
„Preboha, zasa nemusíš zachádzať do extrémov,“ zasmiala som sa nakoniec.
„Och, ako si mi len chýbala, malá M,“
„Komu by aj nie…“ pousmiala som sa.
„Ja by som to prežila…“ zamrmlala Amanda, no samozrejme dosť hlasno na to, aby sme ju všetci počuli.
„To bolo drsné,“ Cam zazrel na Amandu a pohľadom prešiel na mňa. Ako mu vysvetliť, že sa mi Amanda okato snaží prebrať chlapa?
„Okey…išli sme práve jesť, nepridáte sa?“ preplietla som si s Aaronom prsty a pomaličky ho ťahala k nášmu stolu, kam nám brigádnik medzi časom stihol priniesť hranolky. Musel mať dobrý pocit, že už v Aaronovom hľadáčiku nie je on.
„Ale áno, práve som to išiel navrhnúť,“ usmial sa Cam a rukou pokynul partii? aby ho nasledovala. Nakoniec sa všetci usadili za okrúhly stôl, no Aarona som stiahla trošku stranou. Počkala som sekundu, kým nám ostatní prestanú venovať pozornosť a potom som nahnevane pozrela na Aarona.
„Čo to preboha stváraš?“
„Ja? Čo ty predvádzaš,“ zamračil sa na mňa.
„Správaš sa akoby som ho pretiahla tamto na stole!“ zvolala som potichu.
„Len aby sa to nestalo aj naozaj. Máš na to výborne našliapnuté. Skoro ste si to rozdali postojačky,“ povedal nahnevane.
„Aaron, ty žiarliš na Cama?“ Áno, Cam bol pekný, vysoký a vtipný. Ale Aaron veľmi dobre vedel, že je oveľa krajší a v neposlednom rade, Aaron bol môj frajer. Už len to by mu malo stačiť. Bez ohľadu na to, Cam a Aaron boli úplne rozdielni. Cam mal bledohnedé vlasy, takmer až špinavý blond a sýtozelené oči a aj keď bol svalnatý, určite nie tak ako Aaron.
„Čo robím?“ zdvihol jedno obočie.
„Ty žiarliš,“ oznámila som mu. Rukou som si zakryla ústa, aby nevidel, ako sa usmievam.
„Odchádzam…“ povedal a chystal sa ma nahnevane obísť. So smiechom som si ho pritiahla k sebe a pobozkala ho. Až neskôr som si uvedomila, že toto bol prvý bozk, ktorý som začala ja. Podbruško mi zajasalo a roj motýľov bol vypustený. Náš bozk však netrval dlho, nakoľko sa spoza nás ozval Cam.
„Malá M, čo to tam stváraš? Nie si na to primladá?“
„Nemôžem mu vraziť? Aspoň raz?“ zamrmlal Aaron, keď sa odo mňa odtiahol.
„Keď bude pokračovať, vrazím mu sama,“ sľúbila som a ukradla si posledný bozk.
Spoločne sme sa vybrali naspäť k stolu, kde bolo posledné jedno voľné miesto, čiže som nemala inú možnosť, ako sadnúť si na Aarona. A bolo to naozaj príšerné, pretože mi neustále vyjedal z hranoliek aj napriek tomu, že svoje už zjedol. Idiot.
Safari sme prebehli rýchlo hlavne kvôli Camovej spoločnosti. Neviem, či to bolo kvôli jeho vtipným a zároveň otravným poznámkam alebo skrátka kvôli jeho osobnosti. Samozrejme, po chvíli bol stredobodom pozornosti, obľúbili si ho všetci okrem Aarona. Vždy, keď som sa na chvíľu ocitla s Camom sama, podotýkam dva metre za skupinkou, Aaron bol v momente pri nás. Nič nehovoril, len kráčal vedľa a počúval náš rozhovor. Pred odchodom som sa dozvedela, že aj oni idú do aquaparku v rovnaký deň ako my, tak sme sa dohodli, že sa tam určite stretneme.
Na hotel sme prišli niečo po ôsmej, čiže krásny čas na večeru. Ešte predtým, ako sme vystúpili z autobusu, nám profesorka oznámila, že dnes sa v hoteli koná svadba a tým pádom je jedáleň uzatvorená. To znamenalo, že jedlo si musíme zaobstarať sami. Autobusom sa ihneď rozniesli rôzne nadávky, ktoré všetci profesori poctivo ignorovali.
„Objednáme si pizzu a hotovo, čo riešite?“ spýtala sa otrávene Tiff, čím si získala pozornosť ostatných.
„Má pravdu. Povedzte, kto akú chce a my ich objednáme,“ dodala som. Všetci prikývli a začali si vyberať svoju dnešnú večeru. Asi toľko k luxusnému hotelu, však Aaron? Následne sme sa vypratali z autobusu a po skupinkách sa vybrali na izby.
„Osprchujeme sa a prídeme za vami. Smrdím ako žirafa,“ povedal Simon a pokrčil nosom. Potom dal Tiff letmý bozk do vlasov a spolu s Aaronom, ktorý mi venoval iba kývnutie hlavy, sa vybrali k druhým výťahom.
„Ty počúvaj, kto bol ten Cam?“ spýtala sa Tiff hneď, ako sme osameli.
„Je to môj najlepší kamarát z detstva. Vtedy sme s Allison ešte ako tak vychádzali, no keď Cam odišiel, išlo to už celé dole vodou. Ale on je naozaj zlatý,“ aj po tých rokoch som mala stále potrebu zastať si jeho neustále otvorené ústa.
„A…? Bolo aj niečo viac alebo..?“ sprisahanecky na mňa žmurkla.
„Jasné, že nie, preboha! Veď sme boli deti,“ vyhŕkla som ihneď na svoju obranu.
„Každopádne, ten Aaronov pohľad vždy, keď sa Cam priblížil, rozhodne stál za to. Ale tým skokom do jeho náručia si to úplne zabila, prisahám. Myslela som, že ho na mieste zabije. Úplne rozkošne žiarlil,“ posmešne som sa na ňu zahľadela. Aaron a rozkošne skrátka nešli k sebe.
„To určite. Ani ma nepozdravil, keď teraz odchádzali,“ mávla som rukou a spoločne sme vystúpili z výťahu.
„To bol určite ešte len v jednej fáze žiarlenia,“ povedala, akoby sa nič nedialo. Konečne sme sa dostali do našej izby a ja som sa nevedela dočkať, kedy sa osprchujem. Ale keďže som sa sprchovala doobeda, nechala som ísť Tiff prvú. Počas toho som vybavila telefonát s maminou, ktorú som uistila, že žijem, že nie som tehotná a že mám čo jesť. A nezabudla som spomenúť Camerona.
Potom som zavolala aj Cass, keďže som mala zmeškané hovory aj od nej. A nakoniec, keď som si už začínala myslieť, že sa Tiff utopila, konečne vyliezla von.
„Skoro som tam zaspala. Postojačky,“ zamrmlala unavene a pretrela si oči. Zasmiala som sa a zaujala jej miesto v kúpeľni. Doslova som cítila, ako zo mňa odchádzajú všetci tí nosorožci, okolo ktorých som dnes prechádzala. Vlasy som si umyla, vyšúchala a nechala, aby mi prirodzene uschli. Dosť, že si ich ničím žehlením.
„Mal by si sa začať správať ako skutočný frajer!“ povedala nahnevane Tiff. Prečo sa háda so Simonom?
„Veď to predsa aj robím,“ skôr, ako som rozoznala, že hlas patrí Aaronovi, už som otvárala dvere. Všetci okamžite stíchli a jedine Tiff sa na mňa usmiala.
„Všetko v poriadku?“ spýtala som sa.
„Jasné, len sme sa rozprávali. Ideme so Simonom obehať ľudí kvôli peniazom. Vy zatiaľ objednajte, Aaronovi som nechala zoznam koľko a ktorých,“ zavelila Tiff a skôr, ako som sa nazdala, už boli preč. V izbe sme osameli, z čoho som znervóznela. Ani neviem prečo. O čom sa rozprávali? Tiff mu určite čistila žalúdok za to, že sa so mnou dnes ani nerozlúčil.
„Ahoj,“ povedal a šibalsky sa usmial.
„Ahoj,“ odvetila som rovnakým tónom.
„Už v autobuse sme s Tiff hľadali nejakú pizzeriu, a táto vyzerala najlepšie,“ podala som mu do ruky svoj telefón, kde bola načítaná web stránka Pizza Carlos.
„Jasné, to vyzerá super,“ pritakal Aaron a vrátil mi telefón.
„Chcel som len…mrzí ma, ako som sa dnes správal…teda vôbec ma to nemrzí, ale Tiff povedala, že by som sa mal ospravedlniť. Tak teda prepáč.“ Čo by sa v takejto situácii asi nemalo robiť? Smiať sa. Čo som spravila? Smiala som sa.
„Vďaka za úprimnosť. Ale Cameron je iba kamarát z detstva, nič viac. Bola som len rada, že ho vidím. Nevideli sme sa už niekoľko rokov,“ povzdychla som si.
„Ja len…hodila si sa naňho, akoby to bol tvoj stratený manžel, Whiteleeová,“ povedal posmešne.
„Nie, čo si! Ja presne viem, kde sa Frederick nachádza! Vzal všetky peniaze a utiekol na mojej jachte na Bahamy,“ zvolala som rozhorčene. Aaron sa začal smiať a aj keď som sa snažila udržať si vážnu tvár, musela som sa pousmiať.
„Vezmem ťa niekedy na moju jachtu. K tej sa tvoj manžel ešte nestihol dostať,“ sprisahanecky sa na mňa usmial.
„Ty máš jachtu?“ spýtala som sa zvedavo.
„Nie, ale kvôli tebe by som si ju kúpil,“ povedal smrteľne vážne a moje telo naplnil veľmi príjemný pocit.
„Sme tu, deti!“ zakričala Tiff a zabuchla za sebou dvere. Prichytila som samu seba, že nemám žiadnu potrebu odsadnúť si od Aarona, ako som to pociťovala doteraz. Možno z nás nakoniec budú kamaráti, kto vie.
„My máme pizzerku. Len sme tam ešte nevolali,“ nie že by to bola naša jediná úloha, však Aaron. Tiff si hneď všimla Aaronovu ruku na mojom stehne a pousmiala sa. Netuším, kedy ju tam dal, no môže ju tam pokojne nechať.
„Dobre, tak poďme volať,“ bez slova sme vytočili číslo a Tiff dala hovor na reproduktor.
„Dobrý deň, Pizza Carlos, čo pre vás môžem urobiť?“ ozvala sa pani s britským prízvukom. V New Orleans ma to ani neprekvapuje.
„Dobrý deň. Mali by sme záujem o trochu väčšiu objednávku. Bolo by to možné?“ spýtala sa Tiff milo.
„Akú veľkú?“ opýtala sa pani.
„Okolo pätnásť kusov pizze.“ Všetci sme pozreli na Tiff.
„Samozrejme, diktujte,“ Tiff jej nadiktovala všetky pizze, ktorých bolo nakoniec tridsaťtri a nie pätnásť, no pani to našťastie vzala s humorom a povedala, že sa ozve, keď budú prichystané. Keď hovor skončil, všetci sme sa začali smiať.
„Bože, ten jej hlas, keď som sa dostala k číslu dvadsaťtri…“ zasmiala sa Tiff.
„Ale už by to mohli doniesť. Som celkom hladná,“ povedala som a chytila sa za brucho.
„Choď sa najesť dole na svadbu,“ Zatiahla Tiff ironicky, no potom si asi uvedomila, čo povedala.
„Áno, poďme tam! Najeme sa, zatancujeme si, bude to super!“ zvýskla Tiff od radosti.
„Ty si šialená,“ povedal Simon, no pozrel na ňu s toľkou láskou.
„Ak chcete, môžeme tam ísť,“ povedal z ničoho nič Aaron.
„Tak poďme!“ vyhŕkla som a postavila sa z postele. Aaronova ruka dopadla na prázdny matrac a na mojej nohe sa rozlial chlad.
„Myslíte si, že tam bude aj taká šesť poschodová torta? Ja takú na svadbe určite chcem,“ spýtala sa Tiff po ceste ku dverám.
„Bodaj by,“ zvolala som. Všetci sme vyšli z izby a vybrali sa k výťahom. Ale to, čo ma prekvapilo, bol Aaron, ktorý si so mnou preplietol prsty. Prekvapene som naňho pozrela, no nevenoval mi žiadnu pozornosť.
,,Doriti, nechal som si u vás telefón. Choďte, dobehnem vás,“ povedal Simon predtým, ako sme nastúpili do výťahu. Samozrejme, Tiff išla s ním a ja som osamela s Aaronom. Znova. Hneď, ako sa zatvorili dvere na výťahu, Aaron sa otočil ku mne, chytil mi bradu medzi prsty a pobozkal ma. Bol to ten typ nečakaného, romantického bozky, ktorý vám vyrazí dych. Nasledoval ďalší a ďalší…
Až pokým sa neozvalo hlasné zakašlanie.
„Dobrý, pani O’Marie,“ uškrnul sa Aaron a trochu sa odo mňa odtiahol, no ruku mi nechal na páse.
„Pán Kyle, slečna Whiteleeová. Kam sa chystáte?“ spýtala sa prísne. Bola to jedna z tých mladých učiteliek. Áno, chodili sme na súkromnú školu, ktorá fungovala len vďaka peniazom našich rodičov. To znamenalo, že profesori sa dali jednoducho podplatiť. Zastrašiť. No pani O’Marie medzi nich nepatrila.
„Len trocha na čerstvý vzduch…viete, pozrieť hviezdy a tak,“ odpovedal Aaron nenútene.
„Tak hviezdy, vravíte?“ zamračí sa na nás.
„Tie môžete pozerať aj každý z vlastnej izby. Dve poschodia nad sebou,“ dodá nakoniec.
„To by predsa stratilo celú tú romantickú podstatu,“ vysvetlil Aaron ochotne. Zachránilo nás až cinknutie výťahu, ktorý zahlásil, že sme na prízemí. Pred výťahom už stálo zopár svadobčanov a trpezlivo čakali, kým vystúpime.
„Lena?“ spýtal sa muž stojaci priamo pred nami. Bol vysoký, s jemným strniskom, ktoré sa tiahlo od jeho hnedých krátkych vlasov. Hnedé oči upieral priamo na pani O’Marie.
„Philip,“ ozvala sa prekvapene profesorka.
„Ty si hosť?“ spýtal sa prekvapene, kým sme vychádzali von.
„Nebol som si istý, či ťa Sunny zavolá…no asi som sa mýlil,“ bolo veľmi čudné predstaviť si, že moji profesori majú skutočný život, ktorý sa netýka školy.
„Nie, nie som tu ako hosť. Som tu…ja…“ snažila sa narýchlo vymyslieť niečo, čo nebude obsahovať školský výlet a bandu teenagerov.
„Lena, môžeme ísť? Otec na nás čaká a vieš, ako nerád on čaká. Nemôžeš nechať Kylea čakať,“ povedala som skôr, ako som si premyslela, čo robím. No profesorke sa okamžite rozžiaril pohľad, zatiaľ čo Aaron zdvihol obočie až na stred čela.
„Pán Kyle?“ bolo mi jasné, že chlap stojaci pred nami vie, komu tento hotel patrí a ja som sa to rozhodla využiť pre náš prospech.
„Áno, môj otec, Lenin priateľ, preboha. Ideme na rýchlu večeru do DC, vrtuľník už čaká,“ snažila som sa znieť čo najvážnejšie a najprirodzenejšie.
„Och, aha…myslel som, že by sme sa mohli porozprávať. Budem tu ešte dva dni,“ Aaron sa potichu uchechtol, no zostal ticho. Nechával to na mňa.
„Neviem. Máme dosť nabitý program. A Sunny by to asi neprežila…“ koniec dodala čo najtichšie, akoby sme ho nemali počuť. A chápem to. Je to jej súkromie.
„818…keď budeš chcieť, prídi,“ povedal a stratil sa vo výťahu, ktorý práve prišiel. Hneď, ako sa za ním zavreli dvere, Aaron spustil záchvat smiechu, tak som doňho nenápadne drgla. Smiať sa môžeme až potom.
„My sa teraz vzdialime a nebudeme sa nič pýtať,“ povedala som, chytila Aarona za ruku a viedla ho smerom k jedálni, odkiaľ sa už ozývala hlasná hudba.
„Aké je to byť Kyleová?“ uškrnul sa Aaron.
„Hmm…dokázala by som si na to zvyknúť. Madison Kyleová…znie to lepšie ako Aaron Kyle,“ Aaron sa uškrnul ešte viac.
„Všetko pokazíš, Whiteleeová,“ zasmiala som sa, no neodpovedala som. Nevedela som si predstaviť, že by ma volal inak ako Whiteleeová. Pred vchodom do jedálne stáli dvaja chlapi, ktorí robili ochranku. Aspoň sa tak tvárili.
„Máte pozvánku?“ spýtal sa jeden z nich.
„Nepotrebujeme žiadnu. Nejdeme na svadbu, musím niečo vyriešiť s kuchármi,“ povedal Aaron. Pobavene som naňho zazrela a rovnako aj dvaja chlapi pred nami.
„Samozrejme a ja by som chcel vlastniť tento hotel,“ odvetil jeden z tých chlapov. Začala som sa smiať, no Aaronovi do smiechu nebolo.
„To máte asi smolu, keďže majiteľ hotela stojí priamo pred vami,“ povedal autoritatívne, no obom nám bolo jasné, že dnes sa na žiadnu svadbu nedostaneme. A tak sme zostali na recepcii čakať, kým Tiff zazvoní telefón a príde naša pizza.
AARON Kapitola 20: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
