Nebeské divadlo, ktoré sa tak skoro opäť nenaskytne

Vzácne a pozoruhodné úkazy nenechali na seba dlho čakať. Podmienky roku 2020 boli na to viac než ideálne a aj vďaka tomu sme si mohli vychutnať nebeské divadlo hneď niekoľkokrát. Od januára bola po západe Slnka nad západným obzorom dobre pozorovateľná planéta Venuša (Večernica), ktorá je po Slnku a Mesiaci najjasnejší objekt. Navyše bolo pozorovateľné aj zvieratníkové svetlo – slnečné svetlo rozptýlené v zrnkách medziplanetárnej hmoty; medziplanetárny prach v rovine Slnečnej sústavy. Venuša zažiarila ja v apríli v zoskupení Plejády v súhvezdí Býka, čo predstavuje mimoriadne fotogenický úkaz.

Hneď počas prvého januárového víkendu vrcholil meteorický roj Kvadrantidy, ktorý bol zdrojom vyše 500 rokov neexistujúcej kométy. Január prekvapil voľným okom viditeľným polotieňovým zatmením Mesiaca. V marci sa zase Merkúr ukázal hneď niekoľkokrát, a to podvečer, pri západnej elongácii a ráno pred východom slnka. Aprílový meteorologický roj Lyridy len umocnil zážitok vesmírnych nadšencov.

Planéta Jupiter je dobre pozorovateľná po celý rok. V prvých januárových dňoch zapadala krátko po Slnku a mali sme ju možnosť vidieť v ranných hodinách, ale len krátku dobu. Každý deň sa jeho východ a rovnako aj západ skracovali a postupne sa premiestnil výlučne na nočnú a večernú oblohu, pričom dosahoval maximálnu jasnosť. Blízko neho sa nachádzal aj Saturn. Obe planéty sa ocitli neďaleko Mliečnej dráhy, čo sa najbližšie zopakuje až v roku 2079. Konkurovať jeho viditeľnosti dokázal len Mars v mesiaci október. Začiatkom mesiaca sa priblížil k Zemi na vzdialenosť 62,1 milióna kilometrov. Predstavovalo to tretie najväčšie priblíženie Marsu k Zemi od roku 1971 až do roku 2035.

Približne raz za dva roky Mars zaujme pozíciu, keď je susedná planéta najďalej od Slnka a zároveň najbližšie k Zemi. Už začiatkom októbra sa Mars priblížil k Zemi na 62,1 miliónov kilometrov a 13. októbra sa ocitol najďalej od Slnka. Bližšie k Zemi bol len v rokoch 2003 a 2018. August však pozorovanie najobľúbenejšieho meteorického roja Perzeidy – sĺzy Svätého Vavrinca, neumožnil tak, ako sme na to boli zvyknutí, ale aspoň jasnejšie meteory sa ukázali v plnej kráse.

Najkrajšie nebeské divadlo nás ešte len čaká

Tento rok bol naozaj bohatý na pozoruhodné astronomické úkazy, to najunikátnejšie nebeské divadlo však ešte len príde. Najväčším problémom pri pozorovaní vesmírneho divadla často býva nepriaznivé počasie. Vzhľadom na tohtoročný teplý začiatok zimy sa predpokladá, že takýto problém by nemal nastať.

13. december – Meteorologický roj Geminidy

Geminidy môžeme každoročne pozorovať medzi 7. až 17. decembrom. Inak tomu nebude ani tento rok. Podľa IMO možno zvýšenú frekvenciu pozorovať počas jasnej noci z 13. na 14. decembra približne okolo 02:00 SEČ. Oproti minulému roku sa predpokladajú výborné podmienky. V deň maxima svojím svitom nebude viditeľnosť narúšať Mesiac a roj bude možné pozorovať praktický celú noc.

Geminidy patria v posledných rokoch k najvýdatnejším a najstabilnejším rojom. V pomere vysokej aktivity a poznania nám ich pôvod nie je doposiaľ úplne zrejmý. Je zvykom, že meteorologické roje dostávajú pomenovanie na základe súhvezdia, v ktorom sa nachádzajú, v tomto prípade zohrali hlavnú úlohu Gemini (Blíženci). Materským telesom meteorologických rojov sú väčšinou kométy, Gemini však pravdepodobne vznikli z asteroidu 3200 Phaethon.

Geminidy sú meteory strednej rýchlosti – so Zemou sa stretávajú pri rýchlosti 34,6 km/s. Očakávaná najvyššia zenitová hodinová frekvencia je až 130+/-20 m. Zaujímavosťou Geminíd bývajú zelenkavé meteory, bežné sú biele, modré a žlté. Zo všetkých meteorických rojov práve Geminidy prenikajú najhlbšie do zemskej atmosféry. Ich hustota je najvyššia zo všetkých známych meteorických rojov (2-3 g/cm²) a ich dráha je ovplyvňovaná Zemou, no predovšetkých Jupiterom.

14. december – Úplné zatmenie Slnka

Do roja Geminíd pribudne úplné zatmenie Slnka. Sujet oboch nebeských javov je naozaj ojedinelý. Toto výnimočné nebeské divadlo ukáže aj ďalšie štyri  planéty, ktoré žiaľ nebudú pozorovateľné z našej zemepisnej šírky.

Ide o prstencovité zatmenie Slnka. Úkaz bol viditeľný už 21. júna v strednej Afrike, južnej Ázii a Číne. Toto zatmenie bude trvať 2 minúty a 10 sekúnd. Značná časť zatmenia sa bude odohrávať v južnej časti Tichého a Atlantického oceánu. Bude prechádzať ponad Temuce, Chile, Valcheta a Argentínu. Čiastočné zatmenie budú môcť sledovať obyvatelia Ekvádoru, Recife a Brazílie. Úplné zatmenie Slnka sa zas odohrá 14. decembra v južnom Pacifiku a v častiach Južnej Ameriky.

Zatmenie nastáva, keď Mesiac prechádza vzhľadom na Slnko popred a poza Zem. K zatmeniam však nedochádza pri každej takejto polohe. Keby bola rovina mesačnej dráhy totožná s dráhou Zeme okolo Slnka, nastávalo by zatmenie každý mesiac. Sklon mesačnej dráhy je však 5°, a preto sa dráha Zeme a Mesiaca pretína v dvoch tzv. uzloch dráh, ktorých poloha sa ale v priebehu času mení. Keď sa uzly dráh nachádzajú na spojnici Zem – Slnko a je v ich blízkosti náhodou aj Mesiac, nastane zatmenie Slnka, poprípade Mesiaca, podľa toho, v ktorom uzle sa Mesiac nachádza. Tieto body periodicky menia svoju orientáciu po 18 rokoch – saros.

Priemer mesačného tieňa pri úplnom zatmení je v našich zemepisných šírkach priemerne 160 km. Pohybujúci sa mesačný tieň vytvára na zemskom povrchu tzv. pás totality, ktorého dĺžka môže byť až 15 000 km a rýchlosť maximálne 1,5 km/s. Dĺžka zatmenia je preto časovo obmedzená a trvá najviac 7 min 31 s. Za úplnými zatmeniami cestujú astronómovia po celej Zemi. Príčinou je slnečná koróna – vonkajšia časť atmosféry Slnka, ktorú je možné najlepšie pozorovať práve počas úplných zatmení. Jej tvar značne závisí na momentálnej aktivite na Slnku, preto počas týchto pár minút získavame veľa cenných informácií o slnečnej aktivite. Svetlo koróny je miliónkrát slabšie ako svetlo samotného Slnka, preto pri zatienení slnečného disku môžeme uzrieť koronárne lúče, ktoré obkolesujú „čierne“ Slnko.

21. december – „Betlehémska hviezda“

Rozdielnu rýchlosť obehu planét Jupiter a Satrun okolo Slnka si budete môcť vychutnať už 21. decembra. Pri pohľade cez slabší ďalekohľad budú dobre pozorovateľné aj ich mesiace Jupitera  – Io, Europa, Ganymedes a Callisto a tiež mesiace Saturna – Titan, Rhea, Thetys a Dione, prípadne aj ďalšie v závislosti od výkonnosti ďalekohľadu.

Konjunkcia Jupitera a Saturna je jedným z vysvetlení pôvodu Betlehemskej hviezdy. Naposledy sa nám takýto vzácny pohľad naskytol v roku 1623, odhliadnúc od najbližších dní, opäť tento jav spozorujeme až v roku 2080. Obidve planéty sa pohybujú na oblohe doľava, Jupiter je však o niečo rýchlejší. Jupiter je od Slnka vzdialený 5,2 astronomických jednotiek (5,2-krát ďalej ako Zem od Slnka) a obehne okolo Slnka raz za 11,9 roka. Saturn vo vzdialenosti 9,5 astronomických jednotiek až raz za 29,5 roka.  Koncom roka si svoje pozície vymenia, Jupiter zaujme pozíciu vľavo a Saturn stále viac vpravo.  Neskôr v januári už budú obidve planéty zapadať rýchlo po západe Slnka a vo večernom súmraku budú zle pozorovateľné.

Tieto dve planéty sú viditeľné už aj v týchto dňoch nízko nad juhozápadným obzorom na hranici súhvezdí Strelca a Kozorožca. Ak ich budete sledovať niekoľko večerov, zistíte, že vzdialenosť medzi nimi sa zmenšuje, najužšie priblíženie planét však nastane až spomínaného 21. decembra 2020 po západe Slnka, keď budú na oblohe vzdialené od seba len šesť uhlových minút (cca 1/5 priemeru mesačného disku).

Zaujal ťa článok? Plánuješ sledovať vesmírne divadlo? Neváhaj a podeľ sa s nami v komentároch!

…a hlavne nezabudni – SLEDOVAŤ PLOTPOINT SA OPLATÍ!

Zdroje: .imo.net, sav.sk, planetarium.sk