KAPITOLA XXXII

 „No nič Aaron, musíme sa rozísť,“ povedala som.

 „Ale no tak, to nemyslíš vážne,“ zasmial sa Aaron na mojom vážnom pohľade.

 „Nemôžem chodiť s niekým, kto nemá rád hawai pizzu,“ povedala som jednoznačne.

 „Veď to je hrozné! Ananás je sladký, vôbec to tam nepatrí,“ povzdychol si Aaron.

 „Tak za prvé, kukurica je čo? Slaná? Nie, taktiež je sladká a na ňu sa nikto nesťažuje. A za druhé, mal si vôbec niekedy hawai, keď si tak veľmi proti tomu?“ prekrížila som si ruky na prsiach a pozorne čakal na jeho odpoveď.

  „Kukurica je niečo úplne iné. Ananás je skrátka…eheeh…kukurica je mňam.“

  „Neodpovedal si mi na otázku,“

  „No…mal,“ poškrabkal sa po zátylku a úpenlivo premýšľal.

  „A kedy?“

  „Ehm…keď som mal 8?“ vrhla som naňho škaredý pohľad, nad čím sa opäť zasmial.

  „Dúfam, že ti je jasné, čo nás čaká na ďalšom rande,“ povedala som odhodlane.

  „Chceš ísť so mnou na ďalšie rande?“ neviem, prečo znel tak prekvapene.

  „Asi si zabudol na tú časť, že spolu už nejaký čas chodíme…“ povedala som.

  „Ja len tak, či sa ma už nechceš zbaviť,“

  „Keď budem chcieť, dám ti vopred vedieť, nech si nájdeš vhodnú náhradu na ples,“ zasmiala som sa.

  „Poviem Allison. Predsa len, ste dvojičky,“ musel vedieť, ako neznášam predstavu toho, že bude opäť s Allison. Neznášala som tú predstavu dávno predtým, ako som k nemu skutočne začala niečo cítiť, a teraz to je ešte horšie. 

  Aaron zaplatil a spoločne sme sa vybrali k autu. Aaron odomkol, otvoril mi dvere a čakal kým nastúpim. Ibaže ja som stála pred dverami a držala ho za ruku.

  „Si v poriadku?“ spýtal sa ustarostene.

  „Sľúb mi niečo,“ povedala som a odvážila sa naňho pozrieť.

  „Hocičo,“ odvetil okamžite.

  „Nenahraď ma za moju sestru…“ a bolo mi jedno ako úboho som znela. Neexistovalo nič, čo by mi zlomilo srdce viac ako vedomie, že ma vymenil za Allison.

  „Mads, nechcem ťa meniť za nikoho,“ povedal a potiahol ma na svoju hruď, kde ma vtiahol do objatia.

  „Ja len…pre istotu,“ povedala som a trošku sa od neho odtiahla. Ale len na takú úroveň, aby som ho mohla pobozkať. Aby som mohla poriadne cítiť jeho pery na mojich.

  „Poď, lebo nestihneme ten film,“ po chvíľke sa odo mňa odtiahol a nechal ma sadnúť si na sedadlo spolujazdca. Vyrazil smerom do kina a po ceste sme boli obaja ticho, ponorení vo svojich myšlienkach. No bol to ten typ ticha, ktoré je príjemné.

  „Inak, máš nejaké plány na štvrtok?“ spýtal sa, keď zaparkoval v podzemnej garáži.

  „Zatiaľ nie, prečo?“

  „Hayden mal vziať deti do nejakej zoo alebo čo, no musí ísť vybaviť ubytovanie v New Yorku na leto, takže ich musím vziať ja. A Ian by bol veľmi rád, keby si sa k nám pridala,“ nad poznámkou o Ianovi som sa zasmiala, no okamžite som prikývla.

  „Jasné, pôjdem rada. Kam ide Hayden?“ New York je predsa len dosť ďaleko.

  „Sophie ide na rehabilitáciu do jedného z najlepších rehabilitačných centier v Amerike. Jej rodičia tam nebudú kvôli práci, tak chce využiť príležitosť ako byť pri nej. Nevieme mu to vyhovoriť,“ povzdychol si.

  „Je úžasné, ako pri nej stojí,“ povedala som.

  „Aj dnes išiel za ňou, pretože jej rodičia sú mimo mesto. Keď príde na ňu, je neoblomný. Položil by za to dievča život, rovnako ako ona za neho,“ preplietla som si prsty s Aaronom a prisunula sa bližšie k nemu. Vošli sme na eskalátor a nechali sa viesť na horné poschodie, kde sa nachádzalo kino.

  „Aaron…nie sú tamto…Hayden so Sophie?“ nenápadne som ukázala na vysokého chlapca, ako tlačí dievča na vozíku smerom k pokladni.

  „Tak to si zo mňa robíš srandu,“ zavrčal nahnevane Aaron.

  „Aaron…nechaj ich tak,“ od tej nehody som Sophie nevidela. Zo začiatku bola neustále v nemocnici a neskôr jej zaobstarali domácu školu, aby sa príliš nenamáhala. A zvyšok dňa trávila na rehabilitáciách a všetkých možných operáciách, aby znova začala chodiť.

  Napriek všetkému, čím si prešla, vyzerala úžasne. Prirodzená krása sa u nej nezaprie ani keby chcela. Vlasy mala ostrihané po ramená, čo bola prvá veľká zmena. Vždy mávala neuveriteľne dlhé vlasy, ktoré jej závideli všetky dievčatá v okolí.

  No na ústach jej spočíval úsmev a jednou rukou držala Haydenovu ruku. Smiala sa na niečom, čo povedal a poctivo počkala, kým vypýta lístok. Sledovali sme ich z pozadia, no vedela som, že skôr či neskôr za nimi Aaron pôjde.

  „Má súdny zákaz približovať sa k nej. Ak ich tu niekto uvidí, bude mať neskutočný problém,“ povzdychol si ustarostene Aaron.

  „Poď, kúpime si lístky,“ povedala som láskavo a potiahla ho smerom k pokladni.

  „Dobrý deň, poprosím vás dva lístky,“ povedala som a vytiahla peňaženku. Aaron bol tak zamestnaný sledovaním svojho brata, že ani nezaregistroval, že som za kino zaplatila ja. Inak by mi to určite nedovolil.

  Pri občerstvení už bolo nemožné vyhnúť sa im a Sophie bola tá, ktorá si nás všimla prvá. Zamrzol jej úsmev na perách pri pohľade na Aarona, ktorý na nich neustále upieral zrak. Hneď, ako si Hayden všimol zmenu jej správania, okamžite sa otočil, čím sa stretol zoči voči so svojím bratom.

  „Aaron. Madison,“ pozdravil nás Hayden.

  „Hayden, čo to dopekla robíš,“ spýtal sa Aaron okamžite.

  „Ideme si len pozrieť film,“ povedal na svoju obranu.

  „Viete si predstaviť, v akom probléme by si mohol byť, ak by vás tu niekto uvidel?“ Aaron nebol príliš nahnevaný, skôr sa bál o svojho brata.

  „Ja som sa ho snažila udržať doma…“

  „Celé dni je zavretá iba doma! Jeden jediný deň mohla ísť medzi ľudí, tak som to využil,“ povedal Hayden nahnevane. No nebol nahnevaný na nikoho z nás. Hneval sa na jej rodičov.

  „Nekazme si tento večer, dobre? Už sú tu, Aaron, už s tým nič nespravíme. Namiesto toho si môžeme ísť užiť spolu film. Večer môžem vziať Sophie domov ja, aby sme sa vyhli možným problémom,“ Hayden aj Sophie sa na mňa vďačne usmiali a aj Aaron sa troška uvoľnil.

  „Ďakujem,“ naznačila mi Sophie perami, keď sme vchádzali do kinosály. 

Film bol ako inak úžasný, čo iné sa od týchto hercov dá čakať. Keď prišiel čas lúčenia, dopriali sme Haydenovi a Sophie chvíľku súkromia a dohodli sa, že sa stretneme pri hlavnom východe.

  „Nemám ísť s tebou k nej?“ spýtal sa Aaron a zastrčil mi prameň vlasov za ucho.

  „Nedôveruješ mi, že zvládnem šoférovať aj tvoje obrovské auto?“ uškrnula som sa a letmo sa dotkla jeho pier.

  „O to vôbec nemám strach. Ale ideš k nej domov, takto úžasne vyzerajúca a jediné, čo viem, je človek, ktorý v tom dome býva tiež,“ Aaron ma taktiež pobozkal. Úprimne, aj som zabudla, že Sophie a James sú príbuzní.

  „James?“ spýtala som sa, aj keď som odpoveď dávno vedela.

  „Presne toho hajzla mám na mysli,“ prevrátila som očami.

  „Budem sa snažiť vyhnúť sa mu čo najväčším oblúkom,“ zasmiala som sa a znova ho pobozkala.

  „Môžeme ísť?“ ozval sa za nami Sophiin veselý hlas.

  „Jasné. Budeme musieť zísť do garáže,“ povedala som a všetci štyria sme sa spoločne vybrali k Aaronovemu autu. Pridržala som Sophie, kým jej Hayden zložil vozík do kufra. Chcela som jej pomôcť prejsť k sedadlu, no striasla moju ruku.

  „Zvládnem prejsť k dverám,“ povedala som tak hrdo a nadšene, až som sa musela pousmiať. Chodenie vnímame ako automatickú súčasť nášho života, zatiaľ čo pre ňu je to tá najvzácnejšia vec na svete. A naozaj zvládla sama prejsť až ku dverám, ktoré si sama otvorila a sama sa posadila. Kebyže ju pred chvíľou nevidím sedieť na vozíku, neverím, že sa jej niečo stalo.

  „Dobre, vezmem ju domov a potom prídem k vám vrátiť ti auto. Teda, jedine, že by si ho už nechcel,“ povedala som a vzala si kľúčiky od Aaronovho auta.

  „Ja len dúfam, že bude čo vrátiť…moje zlatíčko,“ smutne pozrel na svoje auto, na čo som ho buchla do ramena.

  „Vidíme sa za chvíľku chlapci,“ zasmiala som sa, venovala Aaronovi posledný bozk a nastúpila do auta. Musela som si prenastaviť sedačky, spätné zrkadlá a sklon volantu, za čo ma zajtra Aaron určite zabije.

  „Tak čo, ako sa máš?“ spýtala sa Sophie veselo, keď som cúvala z miesta, kde Aaron zaparkoval.

  „Ale, celkom dobre. Ty sa ako držíš?“ spýtala som sa.

  „Výborne a myslím to vážne. Ľudia na mňa stále pozerajú ako na obeť a neveria, že sa naozaj môžem mať skvelo. Ale moje nohy ma konečne začínajú poslúchať a verím, že keď absolvujem ten letný program, budem sa môcť vrátiť do štvrtého ročníka.“ Sophie sa tešila z toľkých maličkostí, ktoré si nikto z nás nevážil. Jednou z nich bola škola, do ktorej nikto nechcel chodiť.

  „Aaron mi spomínal, že s aj Hayden chystá do New Yorku,“

  „Áno. Snažila som sa ho presvedčiť, nech nikam nejazdí, ale nedá si povedať. No na druhej strane som veľmi rada, že ide. Konečne budeme ďaleko od mojich rodičov a budeme môcť byť spolu bez obáv, že nás niekto uvidí,“ na tvári mala krásny úsmev a ja som sa tešila s ňou, aj napriek tomu ako ma neznášala, keď som chodila s Jamesom.

  „Pevne verím, že sa vrátiš ako stará Sophie,“ usmiala som sa.

  „Och, to zasa nie. Bola som naozaj zlá voči ľuďom, no tá nehoda ma skutočne zmenila. Preto by som sa ti chcela ospravedlniť. Ja som bola príčinou vášho rozchodu s Jamesom, nie Allison. Veľmi ma to mrzí,“ priznala a smutne na mňa pozrela.

  „Čože? Prečo?“ spýtala som sa prekvapene.

  „Myslela som si, že môjho brata len využívaš, aby si si niečo dokázala u Allison. Tak som mu dala na výber, buď ty alebo ja. Bola som vtedy krátko po nehode so zlomeným srdcom kvôli Haydenovi a nedokázala som sa pozerať, ako ste vy dvaja šťastní,“ hah, na využívanie som si našla niekoho iného.

  „Čo bolo, to bolo,“ odvetila som. Ak porovnám Aarona a Jamesa, viem, že som pri Jamesovi nikdy nebola tak šťastná, ako som teraz. Takže Sophie možno spravila aj dobrý skutok.

  „S Aaronom ste spolu naozaj zlatí. Keď mi o vás Hayden začal spočiatku hovoriť, nebola som si istá, čo od vás očakávať, no myslím, že ste prekvapili aj sami seba,“ hrdo som sa usmiala.

  „To áno,“ Sophie sa usmiala a odvrátila pohľad k oknu, zatiaľ čo ja som sa snažila ísť čo najopatrnejšie. Nebola som si istá, či to je kvôli Sophie alebo kvôli tomu, čo by mi Aaron spravil ak by som zničila jeho auto. 

Zaparkovala som auto na príjazdovej ceste pri jej dome a našla som pred dverami postávať nahnevaného Jamesa. Sophie si hlasno povzdychla predtým, ako otvorila dvere a vystúpila z auta.

  „Kde si bola?“ James okamžite pribehol a začal podopierať sestru, zatiaľ čo ja som otvárala kufor.

  „Boli sme sa iba najesť,“ povedala som pohotovo.

  „To určite, odkedy sa vy dve bavíte?“ vedela som, že to nemyslí zle, preto som si odpustila sarkastické poznámky.

  „Už dlhšie sme si písali a dnes mala Madison nápad, že by sme sa išli spolu najesť,“ povedala Sophie a posadila sa na vozík.

  „V aute Aarona Kylea?“ zdvihol pochybovačne obočie.

  „Moje má Allison,“ vychrlila som rýchlo.

  „Odkáž Haydenovi, nech dá ruky preč od mojej sestry. Už jej ublížil dostatočne,“ povedal James.

  „Ahojte. Sophie, niekedy si to zopakujeme,“ usmiala som sa na ňu a bez ďalších zbytočných slov som nasadla do auta a vybrala sa ku Kyleovcom. Dúfam, že ma niekedy bude niekto milovať tak veľmi, ako Hayden miluje Sophie. 

AARON Kapitola 32: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.