KAPITOLA XLIV

V živote každého z nás prídu chvíle, ktoré nečakáme. Chvíle, na ktoré nebudeme nikdy pripravení. Chvíle, ktoré poznačia náš život a my o tom ani nevieme. Chvíle, ktoré poznačia našu dôveru bez toho, aby sme to dovolili. Chvíle, keby by sme radšej zomreli, ako ich prežili.

  Toto bola pre mňa jedna z tých chvíľ. Z tých, ktoré zažijete len raz. Tá chvíľa, kedy sa vám zlomí srdce a vy máte pocit, že svetlé chvíle už nikdy neprídu. Že ten smútok vo vás bude už navždy. Nevieme, čo máme robiť. Cítime sa stratení. Zneužití. Nepochopení. Zahanbení. Zlomení.

  Tak som sa cítila, keď som v strede obývačky u Colea doma dopadla na kolená. Oči som mala prilepené na dverách, cez ktoré prešiel Aaron. Líca som mala zmáčané slzami. Ruky sa mi ešte stále triasli. A nohy to už nezvládli.

  Tiff si okamžite čupla ku mne a objala ma. Všetky dievčatá v miestnosti prišli a objali ma, akoby sme boli najlepšieho kamarátky. Sila dievčat sa ukázala aj v tomto absurdnom prípade. Brandon sa zasa nahnevane postavil a vybral sa nájsť svojho najlepšieho kamaráta. Môjho bývalého frajera. Chlapa, ktorého som ľúbila aj napriek tomu, čo sa v tej obývačke stalo.

  Ani si nepamätám, ako som sa dostala domov. Jediné, čo viem, je, že ležím v posteli oblečená v tých istých veciach, v ktorých som odchádzala. Jediné, čo viem, je, že sa nechcem pohnúť. Mala som pocit, že toto je len zlý sen, z ktorého sa za chvíľu zobudím. Že Aaron bude spať pokojne vedľa mňa a všetko bude v poriadku. Chcela som tomu veriť, pretože som si nevedela predstaviť, že toto je pravda.

  Randa už nebola doma, keď som prišla. Rodičia taktiež a ani Allison. Dom bol ponorený v tichu, ktoré prerážali moje vzlyky. Dovolila som si plakať. Mám emócie na rozdiel od Aarona.

Mesiac. Ako sa dokážu vytvoriť tak silné city za jeden mesiac? Ako dokážeme niekoho milovať tak veľmi za tak krátku dobu? Nevedela som si predstaviť žiaden dôvod, prečo by sme sa mali niekedy rozísť. Všetko bolo medzi nami perfektné. Akoby to bolo dnes, keď mi povedal, že ma ľúbi. Ako môžeš v stredu niekoho milovať tak veľmi, že spravíš čokoľvek, aby si dokázal svoju lásku a v piatok ten vzťah ukončiť? Kvôli zábave. Zábave!

  Bolo mi zle. Bolo mi zle z Aarona. Ale v prvom rade mi bolo zle zo seba. Môžem si za toto všetko sama. Ja som to dovolila. Kebyže sa držím striktne svojho počiatočného plánu, neležím tu sama a v slzách. Jeden týždeň. Jeden týždeň mu stačil na to, aby si ma získal. Po jednom týždni som si nevedela predstaviť nič iné ako jeho. A teraz je to preč.

  Nahnevane som hodila vankúš do stenu predo mnou. No tomu hnevu, ktorý sa vo mne nahromadil to nepomohlo. Chcela som zdemolovať celý dom. Chcela som zničiť všetko len preto, aby som sa cítila lepšie. Chcela som myslieť na niečo iné, ale bolo to nemožné. Bol všade. Jeho pery bozkávajúce tú blondínu boli neustále pred mojimi očami. Jeho ruky boli na jej tele. A teraz si pravdepodobne niekde užívajú. Len tak. Z hodiny na hodinu sa môj vzťah skončil. 

Ráno bolo ešte horšie ako včerajšok. Zobudila som sa v rovnakej polohe, v akej som si včera ľahla. Teda, nezobudila som sa. Zobudili ma štyri dievčatá, ktoré vošli do mojej izby s tými najsmutnejšími tvárami, aké som kedy videla. Cass, Tiff, Diana a Alice si bez slova ľahli vedľa mňa a objali ma. Bez ohľadu na to, čo si mysleli o Aaronovi. O mojom vzťahu s ním. Prišli a sú tu pre mňa.

  „Madison, vstávaj. Musíš sa prezliecť,“ povedala Cass po minútach ležania. Nemala som ani pojem o čase. Nemala som nič. Cítila som sa prázdna a tá prázdnota ma ubíjala.

  Keď niekto zomrie, bolí to. Bolí to príšerne, pretože viete že toho človeka už nikdy neuvidíte. Že je koniec. Žiadne nové spomienky nebudú. Jeho život je ukončený. No toto ma bolelo ešte viac. Stretávať Aarona každý jeden deň bude peklo. Pozerať sa naňho každý jeden deň bude neúnosné peklo. Nie som si istá, či som dosť silná, aby som to zvládla.

  „Tak veľmi to bolí,“ schúlila som sa kamarátke v náručí a spustila voľný príchod slzám. Hrdlo som mala stiahnuté a z neustáleho plakania ma bolelo. Všetko je to ako zlý sen.

  „Ja viem, srdiečko. A nebudem ti hovoriť, že to nebude bolieť. Bude. Ale nie navždy. Tieto dni budú ťažké, ale my to zvládneme,“

  „Nedovolíš snáď nejakému hlúpemu chlapovi, aby ťa zničil,“

  „Si silná, Madison. Tak zdvihni svoj zadok z postele a poď do sprchy,“
Postarali sa o mňa.

  Vzali ma do sprchy, kde ma umyli a následne aj vlasy. Sedela som na zemi a vnímala vodu, ktorá stekala po mojej tvári. Vedela som, že majú pravdu. Že o pár mesiac či rokov si ani nespomeniem, prečo som vlastne plakala. Nebudem vedieť, z čoho som bola taká smutná. Lenže to je potom a ja sa musím vysporiadať s tým, čo je teraz.

  Obliekli ma do veľkého trička a teplákov, ktoré našli v mojej skrini. A to tričko? Voňalo presne ako on. Bol to jediný spôsob, ako ho cítiť pri sebe. Jediná možnosť, ako vdýchnuť jeho vôňu.

  „Nerozumiem tomu. Nespravila…nespravila som nič zlé,“ popravde, slnko už začalo pomaly zapadať a ony ešte stále ležali so mnou v posteli. Mama sem občas prišla, smutne sa na mňa pozrela a odišla. Randa nám priniesla aj obed aj olovrant, no nedotkla som sa ani jedného. Za jeden deň od hladu nezomriem.

  „Samozrejme, že nie,“

  „Bola som tam preňho, vždy keď sa niečo stalo,“ smrkla som a posadila som sa.

  „Madison, nie je to tvoja chyba. Aaron…niečo sa muselo stať. Možno u nich doma, neviem. Ale ten človek včera? To nebol Aaron,“ až na to, že bol. Bol to Aaron, kto sa so mnou rozišiel. Keby sme sa aj dostali k nejakému nedorozumeniu, neozval sa mi. Sledovala som telefón zakaždým, keď sa zasvietil, no ani zmienka o Aaronovi. Nič.

  „Videla si…videla si ako ju proste…akoby som tam nebola,“ Tiff ma pohladkala po ruke a povzdychla si.

  „Nič s ňou nemal, kým si tam nebola. Celý večer sa naňho lepila, ale vždy ju odmietol.“

  „Nie vždy,“ podotkla som zrejmé.

  „Kebyže si s ním nezačnem len kvôli Allison, nič by sa nemuselo stať. Keby nie som tvrdohlavá, mohla som…mohla som…ja neviem ani čo by som robila. Ale jednoznačne by som neležala v slzách,“ nevedela som si predstaviť pondelok v škole. Naozaj nie.

  „Kvôli Allison?“ spýtala sa Alice nechápavo. Pozrela som na Cass a Tiff, aby im to vysvetlili namiesto mňa. Nemala som na to silu.

  „Allison jej raz povedala, že nie je dosť dobrá na to, aby si ju Aaron všimol. Tak sa Madison rozhodla, že ho zvedie,“

  „Počas výletu sme všetci jasne videli, že z toho čudného vzťahu niečo vzniká. Nikto im nedával viac ako týždeň,“ povedala Tiff.

  „Nejakým šialeným spôsobom vesmír zasiahol a títo dvaja si rozumeli, akoby sa poznali niekoľko rokov,“ doplnila.

  „Takže to bolo všetko kvôli Allison?“ spýtala sa Diana prekvapene, na čom prikývla. Hanbila som sa. Hanbila som sa, že som niečo také vôbec vymyslela.

  „Chcela som ho využiť a namiesto toho som skončila zneužitá ja,“ dievčatá na mňa mlčky pozerali. Nebolo čo viac dodať.

  „Tento víkend,“ povedala som nakoniec a utrela si slzy.

  „Čo?“

  „Mám tento víkend na smútenie. V pondelok, keď prídem do školy sa vymaže posledný mesiac môjho života. Aaron bude iba Aaron Kyle, bývalý frajer mojej sestry. Nič viac. Od pondelka mám zakázané plakať. Od pondelka budem silná,“ neviem, ako sa mi to podarí, no iná možnosť nie je. Nedovolím nikomu, aby videl, ako veľmi ma zranil.

  „Budeš. Ukážeš tomu hajzlovi, o čo prišiel,“ povzbudivo sa usmiala Tiff. 

Nedeľa prebehla podobne ako sobota. Allison nebola doma celý víkend, vraj spala u Cary. Nechýbala mi, takže je vlastne úplne jedno, kde strávila víkend. Mama mi dala nejaké rady do života o zvládaní rozchodov. A otca som zdola počula, ako sa teší, že už je ten chlapec preč. Aaron.

  Verila som, že mi počas nedele zavolá. Verila som, že mi povie, že to bol skrat kvôli nepodarenému zápasu. Že to nemyslel vážne a že ma stále miluje. Chcela som to počuť, no nič také sa nekonalo.

  Od Tiff som zistila, že celý víkend sa s Brandonom sťahovali. Nosili veci hore dole a nemali ani sekundu navyše. S princípu sa s Aaronom nerozprávala a Brandon nechcel nič prezradiť. Vraj to má nechať tak. Akoby to bolo jednoduché.

  Väčšinu dňa som plakala. Keď som neplakala, bola som nahnevaná. Hlava mi išla prasknúť, zatiaľ čo srdce bolo rozpadnuté. Nevidela som nič okrem mojich slaných sĺz, ktoré som cítila aj v ústach, ktoré som nedokázala mať zatvorené. Takto sa prejavuje zlomené srdce? Mala som chuť kričať, skákať, búchať…

  Chcela som zabiť všetkých, pretože to bola ich vina. Potrebovala som niekoho obviniť, pretože som si nepripustila, že je chyba vo mne. Mohla za to Diana, že ma vtedy vzala autom a musel ma odviesť on. Mohol za to Tiffany, ktorá sa mi neustále plietol do cesty, a tým do nej privádzala aj Aarona. Mohla za to Allison, za to, že povedala, že naňho nemám. Mohla za to Randa, pretože povedala, že sme spolu zlatí. Mohla za to jeho mama, pretože ho porodila.

  Mohol za to každý okrem mňa. Aspoň to som si v prvý moment myslela. Obviňovala som každého, až kým som sa nedostala k sebe samej.  Vo mne bola chyba. Ja som nebola dosť dobrá. Nestačila som na to, aby ma mal naozaj rád. Musím byť asi pokazená, keď má nedokáže nikto ľúbiť. Ako som si mohla preboha myslieť, že mám s Aaronom budúcnosť? Ako som si mohla myslieť, že budem tá, s ktorou zostane? Už pri našom prvom stretnutí mi malo byť jasné, že to nemôže skončiť dobre. Nebol moja liga…

  Allison mala pravdu. Nemám na neho.

Dopriala som si horúcu vodu, aby sa moje stuhnuté telo zrelaxovalo. Vyfénovala a vyžehlila som si vlasy, pretože sa to tak mne páči. Žiadne kučery tento týždeň na mojej hlave nebudú.

  A nakoniec som s pocitom nevedomosti, čo tento týždeň prinesie, zhasla svetlo a zavrela oči.

Zbohom, Aaron. 

AARON Kapitola 44: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.