Letecká katastrofa letu Air France 447.
V dnešnej dobe sa stalo cestovanie pomocou lietadiel viac než ordinárnou súčasťou našich životov. Cestujeme lietadlami na dovolenky, za priateľmi do iných krajín alebo za štúdiami. Takýto štýl presunu buď fyzickej osoby, alebo nejakého majetku sa podľa štatistík radí ako najbezpečnejší kvôli častým kontrolám samotných lietadiel. Tieto lietadlá sú taktiež financované spoločnosťami, ktoré sa snažia zamedziť poruchám, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch fatálne. Zväčša ale nie je problém v samotnom stroji, ale v ľudskom myslení. Veľké percento týchto leteckých tragédii spočíva iba v chybe ľudského faktoru, ktorý vyvodí neprimerané kroky k riešeniu naskytnutého problému. A práve preto sa stala letecká katastrofa letu Air France 447.
Vyvodenie zlých krokov
Let Air France 447 mal dňa 1. júna, roku 2009 typický let. Zo slnečného Rio De Janeiro mal let namierené do romantického Paríža, pričom let v priaznivých poveternostných podmienkách trvá približne 13 hodín. V takýchto prípadoch sa v lietadle nachádzajú vždy hlavní piloti a zastupujúci pilot, kedže sa jedná o tzv „Long Haul Flight“. Inak tomu ani nebolo v tento deň, pričom post kapitána mal na starosti 58-ročný Marc Dubois, ktorý mal 21-ročnú kariéru. Počas týchto rokov zaznamenal 10 998 nalietaných hodín. Pozíciu prvého dôstojníka zastával 37-ročný David Robert, ktorý za svoju kariéru zaznamenal 6 547 nalietaných hodín. Tretí pilot bol 32-ročný Pierre-Cédric Bonin, ktorý zaznamenal 2 936 nalietaných hodín. Let prebiehal prvú hodinu bez problémov. Kapitán Marc Dubois poslal co-pilota si oddýchnuť, aby ho mohol neskôr vymeniť. Okolo druhej nadránom koordinovaného svetového času zobudil kapitán co-pilota a oznámil mu, že bude s druhým v kokpite. Okolo 2:06 upozornil pilot palubných prievodcov, že budú vstupovať do zóny s pravdepodobnosťou veľkých turbulencii.
Po približne troch minútach sa začali dostavovať prvé náznaky ľadu a ľadových kryštálov. Ľadové kryštály sa dostali do pilotnej trubice, ktorá meria rýchlosť letu. Kvôli tomuto problému sa o dve minúty neskôr vypína autopilot, keďže vymeraná rýchlosť nie je konzistentná, o tri sekundy po vypnutí sa autopilota taktiež zhasínajú svetielka automatického ťažného systému. Od tohto momentu preberá kontrolu nad lietadlom 32-ročný Pierre, aby vyrovnal stabilitu letu, keďže sa stroj kvôli vysokým turbulenciám začal nakláňať do pravej strany. Pierre sa taktiež snažil stabilizovať kontrolu nad lietadlom tým, že zatiahol ovládač do zadu, čo je v takých podmienkach veľmi riskantné, kvôli tomu, že sa lietadlo sa môže dostať do uhlu, ktorý môže vyznačovať nebezpečie. Začalo sa rýchle stúpanie. Dokým nestihol pilot dostať lietadlo pod kontrolu dokázalo lietadlo stúpať v rýchlosti 130km/h.
Nezvládnutie kontroly a rýchly pád
Po príchode kapitána do kokpitu sa už dalo všetko hodnotiť za stratené. Kvôli zlým krokom co-pilotov boli lietadlové motory na výkonnosti 100% a taktiež lietadlo zišlo z 38000 stôp na 35000 stôp. Lietadlo pred nárazom podľa dostupných údajov padalo rýchlosťou 200 km/h. Lietadlo narazilo na hladinu oceána trupom, pričom rýchlosť nárazu bola 282 km/h. Nikto z 228 pasažierov neprežil. Na palube sa taktiež nachádzali tri osoby slovenskej národnosti. Túto leteckú katastrofu zapríčinila zlá komunikácia medzi pilotmi a taktiež nedostatočná znalosť samotného lietadla.
Zdroj: Wikipedia
Zdroj titulného obrázku: Pexels/Maria Tyutina
