Rozhovor: Dvaja študenti nakrútili sci-fi film s Kristínou Svarinskou!

Môžete sa nám na začiatok predstaviť a čomu sa venujete?

Martin: Volám sa Martin Bystriansky a venujem sa réžii krátkych hraných filmov, videoklipov a reklám. V súčasnosti študujem na UTB FMK v Zlíne spomínanú réžiu.

Jakub: Moje meno je Jakub Gallo, pochádzam z milovaného mesta Martin a momentálne
študujem rovnako na univerzite v Zlíne na ateliéri audiovizuálnej tvorby, špecializáciu kamera. Väčšinu môjho tvorivého času sa teda venujem rozprávaniu obrazom.

Ako ste sa vlastne dostali ku filmu?

Martin: To, že chcem v dospelosti pôsobiť ako tvorca filmov, som si predstavoval od detstva. Všetko to začalo kreslením rôznych „komiksových“ príbehov, ktoré sa preniesli do animovaných sekvencií. Po vyštudovaní animovanej tvorby na strednej škole sa moje nadšenie presunulo do oblasti hraného filmu. Počas štúdia na vysokej škole som spoznal svoj súčasný filmový štáb, za ktorý som úprimne vďačný a na ktorý som hrdý.

Jakub: Ak by ste sa spýtali kohokoľvek z mojej rodiny, potvrdia, že už ako malý chalan, (asi 8-ročný) som pobehoval s prvým mobilom (nejaký Sony Ericsson), čo mal foťák a natáčal som na to fantasy či polhodinové kriminálky. Dokonca ten telefón mal aj vstavaný strihový program, takže som tie filmy už rovno strihal v telefóne a samozrejme, na tej malinkatej obrazovke telefónu som robil “veľké” rodinné premietania. Skrátka, kam až moje spomienky siahajú, tak ma fotenie či natáčanie úplne fascinovalo a jasne som vedel, čo chcem v budúcnosti robiť. No a potom to šlo už tak prirodzene. 11 rokov na výtvarnej v Martine, fotografický dizajn na ŠÚV-ke v Ružomberku, jeden neplánovaný rok v Ostrave na tvůrčí fotografií a zrazu som bol v Zlíne a spoznal moju novú filmovú rodinu.

Koľko filmov ste už spolu nakrútili?

Martin: Je to už päť filmov. Tie skoršie filmy figurovali skôr ako cvičenia. Až neskôr ďalšie filmy začali naberať svoju obsahovú, ale aj formálnu hodnotu. Všetky sú však špecifické svojou výraznou žánrovou štylizáciou.

Jakub: S Martinom spolupracujem odkedy sme na škole, kde sme sa aj spoznali, čo je vlastne celkom paradox, nakoľko sme zistili, že pochádzame z rovnakého mesta. No a od začiatku štúdia tých projektov bolo viac. Okrem hlavných 5 klauzúrnych filmov sme spolupracovali na rôznych cvičeniach, reklamách či videoklipe. A ďalšie sú už na ceste.

Prečo práve žánrové filmy?

Martin: Za seba môžem povedať, že mám k nim blízky citový vzťah. Baví ma sledovať ich, analyzovať, ale najmä tvoriť. Myslím si, že hranice žánrových konvencií sa stále dajú posúvať, a tak hľadať nové originálne metódy a spôsoby spracovania.

Jakub: Pre mňa to nikdy nebolo a ani nebude ultimátum. Ale som úprimne rád, že sa im môžeme venovať. Z hľadiska kameramana mi totiž žánrové filmy často ponúkajú väčšiu slobodu a zábavu po formálnej stránke filmu. A samozrejme, je to omnoho vďačnejší formát aj pre divákov.

A teraz ku filmu Breaktime. Ako vznikol nápad a scenár?

Martin: Obsahovo je námet filmu odzrkadlením mojej osobnej životnej skúsenosti. Avšak realita nie je tak drsná a nadnesená ako samotná zobrazená fikcia. Ide o motív reflexie, ktorý vlastní každý tvorca. Formou sa námet zaobaľuje do výraznej retro-futuristickej štylizácie, ktorá je v súčasnosti trend a prináša tak istú hru medzi divákom a tvorcom.

Jakub: Táto otázka asi nepatrí úplne na mňa, ale ak by som mohol Martina málinko doplniť, tak vývoj scenára mal viacero fáz. Keby si prečítate úplne prvé verzie, tak možno budete váhať, či sa naozaj bavíme o rovnakom filme. Aj keď som scenár nepísal ja, tak Martin ho so mnou často konzultoval a myslím, že je tam pretavený aj neviditeľný kus zo mňa. Pamätám sa, že počas natáčania sa na mňa chalani zo štábu párkrát otočili a zabávali sa na môj účet, lebo im niektoré situácie pripomínali zopár životných storiek, ktoré som neraz spomínal. Haha, no ale to je na iné rozprávanie.

Ako sa študenti dostali ku herečke Kristíne Svarinskej?

Martin: Pri študentskom filme, kde honorár nezohráva podstatnú úlohu, ide najmä o nápaditosť scenára a šťastie. Kristíne sa páčilo, že aj napriek tomu ako scenár pripomína novú časť britského seriálu Black Mirror, nevlastní depresívny koniec, ale prezentuje svetlú stránku futuristickej technológie. Samotné šťastie tak nakoniec dopomohlo tomu, že Kristína aj napriek svojmu nabitému harmonogramu, mohla venovať čas aj nakrúcaniu nášho filmu.

Jakub: Úprimne som sa na toto pýtal z počiatku aj sám seba. Mali sme určite dávku šťastia, oslovili sme správnych ľudí a čo je hlavné, Kristínke sa páčil námet. Predsa len sme sa pustili do látky a formy, ktorá sa u nás nevidí ani len v komerčnej tvorbe, nieto ešte v študentskej.

Ako sa s ňou spolupracovalo? Predsa len je profíčka a doteraz ste pracovali hlavne so spolužiakmi a amatérskymi hercami?

Martin: Kristína Svarinská je veľmi profesionálna a príjemná voči okoliu. Trpezlivosť a plná sústredenosť boli jej výrazné prednosti, ktoré mne ako režisérovi významne spríjemňovali prácu a mohol som sa tak sústrediť na každý herecký, ale aj technický detail. Na Kristíne sa mi páčilo, ako vždy s plným nadšením vedela ponúknuť zakaždým inú, výrazovo odlišnú interpretáciu svojho prejavu, ktorá vo výsledku priniesla väčšiu možnosť s dramaturgiou strihu. Táto skúsenosť ma veľa obohatila a som za to Kristíne z celého srdca vďačný.

Jakub: Bola to pre nás jednoznačne nová ale skvelá skúsenosť. Už prvý deň som cítil, že Kristínka nestojí pred kamerou prvý raz. Ak som pri predošlých projektoch musel hercom zdĺhavo vysvetľovať, čo po nich vlastne chcem, tak teraz to bolo o niečom úplne inom. Nielenže okamžite vedela, čo je treba upraviť, ale často ponúkala svoje vlastné riešenia a práca s ňou tak bola veľmi príjemná a obohacujúca. Úprimne som sa pri herečke jej kalibru pripravoval na všetko. Ale bol som veľmi milo prekvapený s akou pokorou a zápalom s nami spolupracovala. Bolo to fakt skvelé!

Breaktime vôbec nevyzerá svojou kvalitou ako slovenský film, ako ste k nemu pristupovali?

Martin: S veľkou dávkou precíznosti a vytrvalosti. Dopomohol tomu aj príchod koronakrízy, ktorý nám odsunul deadliny odovzdávania a my sme tak finalizáciu filmu vedeli spracovávať do väčších detailov. Ide najmä o vizuálne efekty, viditeľné aj neviditeľné, ktoré sa vyznačujú začistením nepotrebných faktorov v obraze. Taktiež veľká pozornosť sa venovala soundesignu a komponovaniu hudby. Myslím si, že každý člen štábu, najmä vo fáze post-produkcie, išiel nad rámec a prekročil svoje tvorivé hranice a to sa krásne odzrkadľuje vo výslednom diele.

Jakub: Od začiatku to bol ambiciózny projekt, obzvlášť na študentské pomery. Ale ako kedysi povedal môj mentor pán Július Liebenberger: “…viete, my kameramani musíme myslieť vo veľkom…”. No a keďže išlo o náš absolventský projekt, chceli sme do toho dať naozaj maximum. Ja ako kameraman som mal obrovské šťastie na ľudí, s ktorými študujem a pracujem. A práve títo ľudia nám venovali svoj drahocenný čas na celých 9 dní. Zohratý a šikovný tím v spojení s profesionálnou technikou mi tak sprostredkoval dokonalý priestor na realizáciu. Čo sa týka samotného vizuálu, pre film bol jednoznačne kľúčový výber lokácií, práca s premenným charakterom obrazu a retro sci-fi svetelná štylizácia. Ale na popísanie celej vizuálnej dramaturgie by som asi potreboval samostatný článok.

Nerozmýšľate nad celovečernou verziou?

Martin: Pravdupovediac, už áno. Táto myšlienka prišla po prvých projekciách, pri ktorých som zistil, že divák chce vidieť viac z fiktívneho sveta a zaujíma sa o nasledujúci rozvíjajúci sa príbeh hlavnej postavy po finálnom zvrate. Svoje rozhodnutie však nechcem uponáhľať a počkám na reakcie z filmových festivalov.

Jakub: Už od prvých divákov sa k nám dostávali podobné návrhy a určite sa tomu nebránime. Ale všetko má svoj čas. Zatiaľ počkáme, ako sa bude filmu dariť na jeho cestách po svete.

Predpokladám, že sa film ocitol na rôznych festivaloch, aké máte reakcie?

Martin: Momentálne sa film prihlasuje na filmové festivaly v zahraničí, ale aj na Slovensku. Distribúcia tak spadá na rok 2021. Plnohodnotne viem na otázku odpovedať až koncom tohto roka. Skúsenosti z „vnútro-kruhových“ (rodina, kamaráti, známi, pedagógovia) projekcií však máme pozitívne.

Jakub: Festivalová cesta sa ešte len začína, čiže toho máme, verím, ešte veľa pred sebou. Zatiaľ máme potvrdený český festival sci-fi filmov Future Gate. Za jeden z prvých úspechov ale isto považujeme postup do top 20 nominácií na Cenu Magnesia za najlepší študentský film, ktorý sa vyhlasuje na odovzdávaní cien Český lev.

Na čom pracujete momentálne teraz okrem školy?

Martin: Sú to najmä malé projekty, ako napríklad reklamy a videoklipy, ktoré nám ponúkajú ďalšie možnosti rozvoja. Samozrejme, v tieto dni pracujeme nad novým filmovým projektom, ktorého výrazným znakom bude obsadenie ďalšej známej tváre. To však ponechám zatiaľ pod rúškom tajomstva.

Jakub: Okrem toho, že čakám čo nové uvarí Martin na papieri, tak pripravujeme niekoľko menších reklám a videoklipov. A ešte pred vianočnými sviatkami som sa zúčastnil na projektoch na podporu kultúry. Išlo väčšinou o záznamy rôznych koncertov do online priestoru. Nebola to síce tak úžasná a kreatívna práca ako pri našich žánrovkách, ale jednoznačne to pre nás malo zmysel. Nehovoriac o tom, že sme mohli byť v živom kontakte s hudbou, čo sa v poslednej dobe bohužiaľ podarilo naozaj málokomu.

A na záver…

Ak by mal niekto záujem vzhliadnuť sci-fi film Breaktime na filmovom festivale, určite sa obráťte na instagramový profil filmu @breaktimemovie. Tam sa budú postupne nachádzať všetky informácie ohľadom toho, kde bude film premietaný.

Trailer Breaktime:

INSTAGRAM: @bystrosh / @breaktimemovie / @raw_gallo

Tak čo? Tešíte sa na film Breaktime od týchto dvoch nadaných študentov? Páči sa vám trailer na film Breaktime?

Zdroj: youtube.com
Zdroj titulného obrázka: Martin Bystriansky