Spontánny výlet do Bologne
Prišiel advent a s ním aj Vianočná nálada. Nanešťastie sa situácia na Slovensku zhoršila natoľko, že sme podobne, ako minulý rok nemohli navštíviť tradičné vianočné trhy. No to ma nezastavilo a rozhodla som sa utiecť z každodennej, nie moc lichotivej reality. S mojou najlepšou kamarátkou sme si kúpili letenky do mesta Bologna.
Jedného krásneho večera s určitou hladinou alkoholu sme sa so Sophie rozhodli, že ujdeme z reality. Aj keď len na pár dní. Letenky do Talianska boli veľmi lacné. Cez spoločnosť Ryanair stál lístok pre jedného človeka na jednu cestu neskutočných 5€. Čo znamená, že pre obe na obe cesty nás to vyšlo 20€. Takúto ponuku sme nemohli odmietnuť.
Pravidlá pred letom a počas pobytu
Vždy keď niekam cestujete, vyhľadajte si, aké opatrenia a pravidlá platia pre danú krajinu, do ktorej idete. Podmienky na vstup do Talianska boli nasledovné. Na letisku sme museli ukázať Green Pas a pár dni pred odchodom sme museli vyplniť taliansky formulár, ktorý som našla na stránke Talianskeho ministerstva zdravotníctva.
V Bologni sme museli rúška nosiť aj v exteriéri. Ak sme chceli sedieť v teplúčku, museli nám najskôr oskenovať kód z Green pasu a potom sme mohli ísť dnu. Ak sme chceli sedieť vonku na terase, Green pas si nepýtali. V Taliansku je dosť veľká miera zaočkovanosti, preto to miestnym ani turistom nerobilo najmenší problém. Nikto sa nechoval agresívne ohľadom opatrení, ktoré mali v danej krajine.
Chaotický prvý deň v Taliansku
Tu som konečne pochopila, prečo sa používa slovné spojenie „ty si talian“. Taliani sú na počudovanie strašne chaotickí a všetky verejné miesta, ako napríklad autobusová stanica, sú neorganizovane organizovaný chaos. Po pristáti na letisku G. Marconiho sme sa presunuli do mesta Marconiho expresom, čo bola nadzemka, ktorá chodila približne každých 8 minút. Dostať sa z vlakovej stanice na autobusovú nám trvalo tak približne hodinu. Nie preto, že by to bolo ďaleko. Bolo to doslova asi 200m od seba. No všetky tabule a označenia boli po prvé v taliančine a po druhé, boli usporiadane tak chaoticky, že podľa mňa sa v nich ani taliani nevyznajú.
Bývali sme na ulici Via Pietralata, ktorá bola asi 10 minút pešo od historického centra mesta. Ubytovanie sme vybavovali cez portál Airbnb.com. Na apartmán sme sa mali dostať zo stanice autobusom číslo 81 alebo 91. Na nástupištiach nemali čísla a všetko bolo v Taliančine. Keď sme sa už konečne vyznali v tom, kam sa máme postaviť, prišiel ďalší problém s nákupom lístkov na autobus. Nikde neboli žiadne automaty a okoloidúci nevedeli ani slovo po anglicky. Napadlo ma preto, že možno sa lístky kupujú rovno v autobuse. Následne som sa išla spýtať za vodičom, kde sa kupujú lístky a jedinú odpoveď, ktorú som dostala, bolo citujem „no english“ a zabuchol mi dvere pred nosom. Zmätená a ako obarená horúcou vodou som zostala stáť na chodníku. Vďaka bohu videl moje zúfalstvo jeden pán a poradil nám, že si máme ísť kúpiť lístky do Tabacherrie.
Vianočná Bologna a jej kúzlo
Navzdory všetkému, čo nás zastihlo, pokým sme sa vôbec dostali do apartmánu, sme to zvládli. Vybalili sme sa a ani chvíľu sme nezaváhali. Našla som najrýchlejšiu cestu ako sa dostať na Piazza Minghetti, kde sa konali tradičné vianočné trhy. Autobusom číslo 13 sme sa odviezli na Rizzoli 105 a pokračovali ďalej pešo. Oficiálny názov ich trhov je Mercatino Regionale Francese. Nachádzalo sa tam množstvo stánkov, od občerstvenia, cez oblečenie a textílie, až po stánky s vlastnoručne miešanými koreninami a čajmi. Bolo naozaj krásne vidieť znova Vianočné trhy na ulici, cítiť závan škorice, vareného vína a iných pochutín a vnímať tú vianočnú radosť, ktorá sršala z okoloidúcich.
Druhý deň a spoznávanie historického centra
Druhý deň sme vstali skôr a išli sme sa naraňajkovať do mesta. Po ceste sme sa zastavili na Piazza Maggiore, teda na námestí v historickej časti centra. Architektúra bola nádherná a pocit, ktorý som mala z toho miesta bol neopísateľný. K tomu všetkému stáli v strede námestia dvaja páni, ktorí si užívali svoj deň hraním na saxofón a na trúbku. A ľudia doslova vedľa nich tancovali v strede námestia. Na druhej strane zase boli traja chalani, ktorí tancovali pre ľudí. Musím povedať, že chlapci boli veľmi zlatí, tak sme sa im rozhodli do kotlíku hodiť niečo iné, ako len peniaze. Išla som do najbližšieho obchodu a na malý kúsok papieru som im napísala oba naše instagramové účty. Hodila som im to medzi peniaze v kotlíku a keď si ich zosypali a našli to, začali sa usmievať a mávať nám. Obom stranám to určite zlepšilo deň.
Párty so študentmi
To by sme neboli my, keby nejdeme večer niekam na párty. Na internete som našla študentský bar, ktorý bol blízko školy. Interiér baru bol veľmi zaujímavý. Dali sme si pár drinkov a pokračovali sme ďalej. Rozhodli sme sa ísť do klubu Soda Pops, ktorý bol neďaleko nás. Po ceste sme sa ešte zastavili v jednom športovom bare. Dali sme si dva shoty a barman bol veľmi zmätený z toho, že pijeme alkohol zo shotov. Vysvetlili sme mu že sme zo Slovenska a u nás sa to proste tak robí.
V Soda Pops sme spoznali troch veľmi milých chalanov. Konečne sme sa totiž mohli porozprávať s niekým po anglicky, pretože nanešťastie v Taliansku nevedia po anglicky ani mladí ľudia. Čo je podľa mňa veľká škoda. Títo naši chalani boli študenti z Erasmu z Turecka. Napokon sme s nimi strávili zvyšok večera a aj nasledujúci deň. Po tom ako zavreli už posledný bar, všetci študenti sa stretli na námestí a začali hrať na gitare a bubnoch. Ľudia jednoducho o tretej ráno tancovali na ulici a užívali si život. Bol to neskutočný pohľad.
Chute Bologne
Čo by sme to boli za turistov, keby v taliansku neochutnáme pizzu a pastu. V Bologni síce vynašli cestoviny Bolognese, ale ani z ďaleka to nie je ich jediné špecifické jedlo. Zaujímavé bolo, že oni omáčku Bolognese neponúkajú so špagetami, ale s cestovinami tagliatelle. Tie sme ochutnali hneď prvý večer v jednej domácej reštaurácii menom Osteria dell´Orsa. Ďalšie známe jedlo sú Tortellini en Brodo, alebo Tortellini vo vývare. To sme bohužiaľ nemali možnosť ochutnať, no dali sme si pravé domáce Tortellini plnené pancettou v omáčke zo syru Parmigiano Reggiano a boli excelentné. A na konci výletu sme si samozrejme dali úžasnú pizzu s proscuttom a mortadellou, ktoré sú tiež špecifické pre danú oblasť.
Ako celkovo hodnotím náš výlet do Talianska?
Historická časť Bologne bola naozaj krásna a nemám jej čo vytknúť. No napriek tomu, je tu pár vecí, ktoré mi vadili. Nepáčilo sa mi, že skoro nikto nevedel po anglicky, dokonca ani mladí ľudia pracujúci v podnikoch. Taktiež mi veľmi vadilo, že barmani, baristi či čašníci si nás ani nevšímali a doslova sme im boli ako turisti ukradnutí. Na drinky sme čakali pol hodinu pokým sa barman vôbec uráčil, nám ich začať robiť. A do tretice spomeniem ten ich chaotizmus. Oni mali dokonca komplikovane navrhnuté aj splachovače na záchode. Na jednej toalete som dokonca spustila alarm, pretože to vyzeralo úplne ako splachovač. Bologna bola naozaj krásna, ale myslím si, že mi ju stačilo vidieť raz.
A čo vy? Tiež by ste práve teraz najradšej utiekli z každodennej reality?
Ďalšie zaujímavosti z cestovania nájdete tu.
Zdroj: cookly.me
Zdroj titulného obrázku: listrop.com
