Mia Hrdlíková a Michaela Fandlová: AARON – Kapitola 28

-

Novinky

KAPITOLA XXVIII

Samozrejme, k autobusu sme s Tiff prišli ako posledné. Nevedeli sme nájsť jednu jej čiernu tenisku a stratili sme polhodinu jej hľadaním. Vždy, keď som sa jej spýtala, či ju nedala do kufra, jej odpoveď bolo jednoznačné nie. Nechám vás hádať, kde sa teniska nakoniec našla…

Autobusárovi sme nechali kufre, aby nám ich odložil do odkladacieho priestoru a vybrali sa do autobusu, kde už všetci sedeli a čakali na nás. Kývli sme profesorke na pozdrav, aby zaregistrovala, že sme už tu a môžeme vyraziť. Čakala nás veľmi dlhá noc a predstava spánku na sedadle pri uličke ma vôbec nelákala.

Ale vedomie, že budem veľmi blízko Aarona mi vyčarilo úsmev na tvári vždy, keď som si na neho počas dňa spomenula. Keď sme sa spoločne dosprchovali, bol ma odprevadiť až k mojej izbe, kde na mňa čakala Tiff. Chcela počuť dopodrobna, čo sa dialo a až vtedy som si spomenula, že som išla riešiť konflikt z predchádzajúcej noci.

Ubezpečila som ju, že už je všetko v úplnom poriadku a všetko to bolo iba obyčajné nedorozumenie. Musela som sa usmievať veľmi podozrivo, pretože sa ma ihneď začala vypytovať, čo všetko sme robili a kde presne som sa stihla osprchovať. Dobre, naše klebetenie je možno tiež dôvod, prečo meškáme.

Tiff si sadla na svoje typické miesto pri uličke a ja som mala v pláne spraviť to isté. Až na to, že moje miesto bolo obsadené. Sedel tam totižto Aaron, čo znamenalo jediné. Prenechal mi miesto pri okne.

„Neverím svojim očiam,“ povedala som prekvapene. Aaron sa zasmial, postavil sa, vzal mi ruksak, ktorý hodil do horného odkladacieho priestoru, a hlavou mi naznačil, aby som zaujala miesto pri okne.

„Simon, preboha! Asi ťa vymením za Aarona!“ ohradila sa Tiff a prísne zazrela na svojho frajera.

„Dobre decká, dúfam, že sme tu už všetci. Čaká nás dlhá cesta domov. Mali by sme prísť okolo siedmej ráno. Pokiaľ nemáte auto odložené v škole, informujte rodičov alebo kamarátov, ktorí by vás mohli prísť vyzdvihnúť. Stáť budeme každé dve a pol hodiny, takže všetci pôjdete povinne na záchod! Keby niečo potrebujete, stačí prísť dopredu,“ profesorka Freedová si všetkých pohľadom spočítala a ihneď sa posadila na svoje miesto.

„Ste pripravení?“ spýtal s Brandon, keď sa autobus pohol smerom vpred.

„Pripravení na čo?“ spýtala sa Tiff. Ani neviem, kedy sa zasa stiahla otočiť tvárou k nám.
Brandon vytiahol z ruksaku dve fľaše plné priezračnej tekutiny a mne sa hneď otočil žalúdok. Vodka.

„Chceš nás zabiť?“ spýtala som sa zmučene, nad čím sa všetci okrem Tiff zasmiali.

„Ale no tak! Hádam nebudete padavky! Je to tradícia, Tiffany,“ prísne pozrel na kamarátku. Už len z tónu jeho hlasu bolo jasné, že nemáme na výber. Prosebne som sa pozrela na Aarona, no ten sa iba uškrnul a vzal si od Brandona jednu z fliaš.

„Nie je naša chyba, že ste včera pili bez nás,“ povedal Simon s úškrnom.

„To VY ste pili bez nás!“ povedali sme s Tiff naraz.

„Ale nám nie je zle,“ samoľúbo sa uškrnul Aaron a podal mi otvorenú fľašu.

„Áno, pretože vás vyplo pred polnocou. Zatiaľ čo my sme boli ešte o štvrtej ráno dole,“ Tiff mohla hovoriť čokoľvek, aj tak jej nikto nevenoval ani kúsok pozornosti. S obrovským sebazaprením som si vzala fľašu od Aarona a priložila jej hrdlo k ústam. Odpila som si malý hlt, no aj to mi otočilo žalúdok o stoosemdesiat stupňov. Zatriasla som hlavou a podala fľašu Tiff, ktorej reakcia bola rovnaká ako moja. A takto kolovala fľaša, až pokým neboli obe prázdne a autobusom sa nerozliehal smiech študentov.

„Neverím, že si ma nechal sedieť pri okne,“ povedala som Aaronovi, keď sa nahol pre pusu. S úškrnom mi pozrel priamo do očí a povedal: „Nechcel som, aby veľa ľudí videlo, čo sa s tebou dnes chystám robiť.“

Zasekol sa mi dych v hrdle a prekvapene som naňho pozerala. Našťastie, nikto nás nepočúval, všetci boli zažratí do Nateovej historky o tom, ako načapal jeho mladšiu sestru pri sexe ešte v čase, kedy on bol panic.

„Ráno ti nestačilo?“ sladko som sa usmiala a vlepila mu rýchli bozk na pery.

„Ráno ma nabudilo,“ tentokrát on pobozkal mňa.

„Ale no tak vy dvaja, prestaňte. Ráno mi stačilo. Áno, len pekne poďte od seba. Mali by sme vás asi rozsadiť,“ Brandonova hlava sa týčila nad nami. Všetci sme sa zasmiali a Aaron odsotil Brandona na jeho miesto.

„Veď oni raz zaspia…“ zašepkal mi Aaron tesne predtým, ako sa začal plno venovať svojim spolužiakom. Rovnako ako ja.

Jedna z fliaš kolovala medzi mnou, Aaronom, Tiff a Simonom. Žalúdok sa mi skrúcal vždy, keď som si znovu odpila, až sme sa dostali do takého bodu, že mi to bolo jedno. Nálada bola zrazu oveľa veselšia a dokonca Amanda sa na mňa prestala mračiť! To sa dá považovať za úspech večera.

„Mám geniálny nápad!“ zvolala Stacy, keď sa dopila posledná kvapka alkoholu, ktorú sme mali.

„A sme doma,“ Nate prevrátil očami, no Stacy to vôbec nebrala vážne.

„Je to náš posledný spoločný výlet, však? O pár týždňov ani do školy nepôjdeme a niektorí sa už ani neuvidíme. Takže prišiel čas na tie najšpinavšie tajomstvá a pravdy! Všetko, čo ste počas týchto štyroch rokov zažili, čo ste chceli zažiť a čo ste si mysleli.“ Jazyk sa jej trošku plietol, ale nikomu to nevadilo. Autobusom sa rozniesol smiech, no nie výsmech. Všetci s touto hrou totižto súhlasili.

„Dobre, ja chcem začať!“ zvolal Nate s úškrnom.

„Nech sa páči.“

„Prvý deň, keď som vošiel do triedy. Ešte sa nikto s nikým poriadne nepoznal a bol čas na prvé dojmy. Sadol som si na svoje miesto a jediné, čo mi blúdilo hlavou, bolo, že ťa chcem poriadne pretiahnuť,“ s úškrnom sa zahľadel na Brandona a všetci sme sa rozosmiali. Nevedela som, či to myslí vážne, no to nebolo dôležité. Aspoň nie teraz.

 

Cesta domov bola presný opak cesty tam. Nehanbila som sa, pretože som si s týmito ľuďmi vytvorila určitý vzťah. Aarona som už brala ako prirodzenú súčasť môjho života, a preto som nemala potrebu červenať sa vždy, keď mi položil ruku na stehno.

Samozrejme, ja a Tiff sme zaspali ako prvé, pretože sme v noci naozaj spali len nejakých päť hodín a druhá dávka alkoholu nás naozaj zmohla. Ležala som takmer celú noc na Aaronovi, ktorý sa mi neustále hral s vlasmi. Keď prišiel čas na vystúpenie kvôli cikaniu, presvedčil profesorky, aby ma nechali spať a ony ho aj poslúchli.

Celý predok autobusu sa zobudil okolo pol šiestej ráno, kedy nám začalo prenikať slnko priamo do tváre. Posadila som sa a nechala si popukať stuhnutý chrbát. Nechcela som nikoho budiť, a tak som si oprela hlavu o okno a sledovala takmer prázdne cesty a prírodu rozliehajúcu sa okolo. Východ slnka bol nádherný, na oblohe sa zmiešala zmes fialovej, rúžovej a oranžovej. Nevedela som odtrhnúť oči od tej nádhery, až kým obloha nebola nádherne modrá s malými bielymi oblakmi.

„Asi nemáš vodu, však?“ Brandonov hlas ma prebral zo zamyslenia. Otočila som sa dozadu a musela sa zasmiať nad jeho takmer bielou tvárou. Áno, chlapec, takto dopadneš, keď vypiješ trištvrte fľašky vodky v pohybujúcom sa autobuse.

„Nie, všetko, čo som mala, si použil ako brzdu. Ešte pred polnocou,“ odvetila som so smiechom.

„Skvelé…“ zamrmlal a pretrel so oči rukami.

„Ale o chvíľku by sme mali posledný raz stáť. Na pumpe určite budú mať vodu,“ snažila som sa ho uchlácholiť. Vedela som si presne predstaviť, ako veľmi potrebuje vodu.

„To bude trvať večnosť,“ zamrmlal, nad čím som sa len zasmiala. Mal pravdu, ja som si nebola ani istá, či ešte niekde stáť budeme. Brandon si znovu oprel hlavu o okno a zavrel oči. Mala som chuť spraviť to isté, ísť ešte spať no vedela som, že to je nemožné.

Napísala som teda mame, že okolo ôsmej by som mala prísť domov a že si nemusí robiť starosti, pretože ma privezie Aaron. Stále sa jej nepáčilo, že som si začala s Aaronom len pár dní po tom, ako sa s ním Allison rozišla. No na druhú stranu chápala podstatu ich vzťahu, založenú čisto na sexe a rozchode nasledujúci mesiac.

Presunula som pohľad na Aarona, ktorý pokojne spal vedľa mňa. Tmavé vlasy mu padali do tváre a pokojne dýchal. V spánku vyzeral tento chlap úplne inak, ako keď bol pri zmysloch. Vyzeral nevinne, no od toho mal Aaron veľmi ďaleko.

„Dúfam, že sa ti aspoň páči výhľad,“ zamrmlal ospalo. Po pár sekundách otvoril oči a pozrel priamo na mňa. A asi po prvýkrát v živote mi bolo jedno, ako vyzerám, pretože tento chlap na mňa pozeral s toľkou láskou, o akej sa iným môže len snívať.

„Veľmi,“ pritakala som. Aaron nadvihol ruku, čím mi jasne zaznačil, že mám ísť k nemu. Presne to som aj spravila. Pritúlila sa do jeho náručia a oprela sa oňho. Aaron mi venoval letmý bozk do vlasov a oprel si hlavu o moju. Preplietol si so mnou prsty a povedal: „Spinkaj, bábika.“

Autobus nakoniec zastavil na školskom parkovisku pár minút pred deviatou. Na ceste bola nehoda a my sme nekonečne dlho stáli v zápche. Všetci potrebovali cikať, boli sme hladní a po noci strávenej s alkoholom sme boli smädní.

Všetci sme si povyberali kufre a prišiel čas na lúčenie. Tiff ma vyobjímala, akoby sme sa už nikdy v živote nemali vidieť. S Brandonom som sa tiež objala a s ostatnými sme sa len kývli na pozdrav. Počkala som, kým sa Aaron rozlúči so všetkými a potom sme sa vybrali k jeho autu, ktoré stálo zaparkované na presne tom istom mieste, ako keď sme odchádzali.

Obaja sme boli celkom unavení, a preto cesta ku mne prebehla takmer v tichosti. Aaron mal ruku položenú na mojom stehne a naše prsty boli prepletené po celú jazdu. Tento výlet nás zblížil na takej úrovni, o akej som ani nesnívala.

„Ráno prídem po teba,“ povedal, keď mi vytiahol kufor. Sladko som sa naňho pozrela a prikývla.

„Okey,“ pobozkal ma a obaja sme sa vybrali domov. V predsieni ma už čakala mama a s úsmevom na tvári ma objala.

„Ahoj, mami,“ zasmiala som sa a objala ju tiež.

„Ahoj, zlatko. No ako bolo?“ s úsmevom sa opýtala.

„Výborne. Ale som neskutočne unavená a hladná,“ povzdychla som si, keď mi zaškŕkalo v žalúdku.

„Randa ti pripravila tvoje obľúbené zapekané palacinky,“ mama sa na mňa usmiala a ešte raz ma objala.

„Mamiii, bola som preč len týždeň,“ zasmiala som sa a objala ju tiež. Je pravda, že nezvyknem nikam chodiť na dlho. A s mamou máme nádherný vzťah, chýbala mi rovnako ako ja jej.

„Ja viem. Choď sa najesť a môžeš si ísť potom ľahnúť,“ vďačne som sa usmiala a vybrala sa do kuchyne.

V obývačke na sedačke sedela Allison a pozerala môj obľúbený seriál. Nevenovala mi ani štipku pozornosti. Niežeby som po nejakej túžila.

Na stole ma naozaj čakali plnené palacinky zapekané so smotanou, ktoré nikto nerobí také úžasné ako Randa. Vzala som si tanier a presunula sa na sedačku k Allison. Potichu som sa zapozerala do seriálu a užívala si prvé jedlo tohto dňa.

„To je taký debil!“ zvolala Allison z ničoho nič nahlas, keď Damon zabil Eleninho mladšieho brata. Prekvapene som sa pozrela na svoju sestru, ktorá na mňa tiež hľadela, akoby čakala odpoveď.

„Je to Damon, nič iné sa od neho nedá ani čakať,“ povedala som.

„Mohol by sa celý čas správať ako v posledných sériách. Aspoň koniec bol dobrý,“ mykla Allison ramenami.

„Definuj dobrý, pretože Bonnie si určite nezaslúžila takýto koniec.“

„Myslela som Delena koniec. Aj keď seriál mohol skončiť v šiestej sérii a nie uspať Elenu,“

„Kebyže sa Ian a Nina nerozídu v skutočnosti, určite by zostala. Ale potom by skončila Elena so Stephanom a to neprichádza do úvahy…“

„Samozrejme, že neprichádza. Stephan patrí ku Caroline od druhej série,“ pritakala mi moja sestra. V tom momente sme si obe uvedomili, čo sa deje a po zvyšok seriálu sme neprehovorili ani slovo. Pretože táto konverzácia medzi nami? Nepamätám si, kedy naposledy sa niečo také odohralo. Allison ma nenávidela, odkedy si pamätám.

Nakoniec som odišla hore do izby, napustila som si horúcu vaňu a nechala moje ubolené telo relaxovať. A najlepšia časť dňa prišla v momente, kedy som si ľahla do svojej postele a zabalila s do všetkých diek, ktoré na nej sú položené. Celotýždňová únava ma premohla a ja som sa konečne poddala spánku.

AARON Kapitola 28: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.

Zelený kocúr banner
zelenykocur.sk – zľava 5% s kódom: PLOTPOINT

Ďalšie novinky

Populárne