Mia Hrdlíková a Michaela Fandlová: AARON – Kapitola 15

-

Novinky

KAPITOLA XV.

Auto zastavilo po tridsiatich minútach pred veľkým honosným hotelom. Celá budova bola potiahnutá francúzskymi oknami a farby boli ladené do béžovo bielej. Veľká fontána, okolo ktorej boli posadené biele ruže s malou cestička k lavičkám, kde posedávalo zopár ľudí. Aaronove miesto zaujal poslíček a kým ja som sa kochala výhľadom, Aaron obišiel auto a otvoril mi dvere. Ako pravý gentleman. Neviem, či som zostala viac prekvapená tým, aký je ten hotel veľký a nádherný, alebo tým, že mi naozaj otvoril dvere.

Pre istotu som sa ešte obzrela, či mám všetko a ešte šťastie, že som to spravila. Na sedadle ležala moja kabelka, plná dokladov a peňazí. No skôr ako som sa za ňou stihla načiahnuť, Aaron zavrel dvere a auto zmizlo v diaľke.

„Aaron, ja som tam mala doklady a peniaze,“ povedala som nechápavo.

„Nič z toho teraz nepotrebuješ,“ odvetil pohotovo. Chytil ma za ruku podobne ako ja jeho doma a ťahal ma dovnútra. Nepozastavovala som sa nad tým, či si to môže dovoliť. Samozrejme, že môže, je to Aaron Kyle. Správa sa k peniazom, akoby mu rástli na strome.

Pokojne sme prešli okolo recepcie a smerovali sme k nápisu Reštaurácia. Na recepcii sedela upravená blondína s veľkými prsiami a koketne žmurkla na Aarona, ktorý jej nevenoval absolútne žiadnu pozornosť.

„Dobrý deň, pán Kyle. Aký ste mal deň?“ zachichotala sa tak nechutne piskľavo, až som sa otriasla. Dobre, teraz tak rozmýšľam, že som svoj jednoduchý outfit nemusela poňať až tak jednoducho.

„Ujde to Kerstin, čo ty?“ žmurkol na ňu Aaron. Spomínaná Kerstin len zavzdychala, no neodpovedala, čo ma donútilo otočiť sa a pozrieť na ňu. Tvár mala celú červenú – čo jasne zvýraznili jej blond vlasy – a zamilovane hľadela na Aarona, akoby bol nejaká celebrita. Nebol, jeho rodičia sú skrátka bohatí. On nedokázal nič.

„To bola len Kerstin. Pracuje tu už tri roky a zakaždým keď ma stretne, vyzerá to presne takto. Asi si myslí, že jej niekedy zavolám,“ povedal, keď sme sa trocha vzdialili.

„Asi?“ povedala som sarkasticky.

„To dievča sa spravilo ešte skôr ako sme sa dostali do postele!  Naozaj nemôže čakať, že sa jej ešte ozvem,“ tu sme mohli vidieť typického Aarona Kylea. Samozrejme, že s ňou spal. Alebo sa teda o to aspoň pokúsil.

„Preboha, už totálne rozumiem tvojmu egu,“ zvolala som, akoby som vyriešila najväčšiu hádanku sveta.

„Vtipné,“ bolo to sarkastické, no aj tak sa usmial. Obrovské dvoj dvere, ktoré oddeľovali chodbu od veľkej reštaurácie, boli dokorán otvorené a vzduchom sa šírila lahodná vôňa. Až doteraz som si ani neuvedomila, aká som hladná.

Aaron ma chytil za pás a viedol ma k jednému stolu niekde v strede. Ako pravý gentleman mi odtiahol stoličku a následne si sadol oproti mne. Čo sa to, dočerta, deje? Vyzerá to totiž ako rande, o ktorom mi nikto nepovedal.

Ani nie o päť sekúnd bol pri nás čašník a trpezlivo si nás prezeral.

„Dobré ráno, pán Kyle, budete aj jesť?“ spýtal sa a pozrel na Aarona.

„Áno. Ja si dám trojku, plus chrumkavú slaninu naviac,“ obaja následne presunuli pohľad na mňa. Jasné, nikdy som tu pred tým nebola, ale určite len tak z hlavy dostanem, čo si dám. Alebo to mám uhrať na šalát?

„Dajte jej osmičku. A ešte dvakrát karamelové frappé,“ čašník sa na mňa pozrel, či súhlasím s Aaronovými slovami, no nezostávalo mi nič iné iba s úsmevom prikývnuť.

„Jasné, Aaron, celý deň mám chuť na osmičku!“ povedala som hneď, ako čašník odišiel. Samozrejme, na tvári sa mu objavil pobavený úškrn. Ako inak.

„Dôveruj mi trocha, Whiteleeová. Bude ti to chutiť.“

„Odkiaľ si mohol vedieť, že som hladná?“ spýtala som sa podozrievavo.

„Si žena, je to pre vás bežné,“ mal pravdu.

„Čo ak som chcela šalát?“

„A ako vieš, že to nie je šalát?“ sakra. Nechcem šalát, veď z toho sa ani krava nenaje.

„A je?“

„Nie,“ vďaka bohu!

„Prečo ťa preboha všetci oslovujú, pán Kyle?“ spýtala som sa, keď prišiel čašník s našimi nápojmi a znova ho tak oslovil. Aaronov úškrn sa zväčšil ešte viac a ukázal na jeden stôl neďaleko nás. Sedeli tam dvaja starší ľudia. Obaja hľadeli do počítačov a občas vyslovili jedno či dve slová. Všimla som si ich, keď sme sem vkročili.

„To sú moji rodičia,“ prekvapene som vypleštila oči a nevedomky sa vyrovnala na stoličke. No Aaron pokojne pokračoval ďalej.

„Tento hotel patrí im. Teda aj mne. Preto ma tu každý pozná, Whiteleeová,“ povedal tónom, ktorý jasne hovoril, že to je úplne samozrejmá vec.

„Nemyslíš vážne…“ mala som predstavu o jeho majetku. No tento hotel tomu dodal novú perspektívu. Nebol to totiž jeden hotel, ale celá sieť hotelov vo svete.

„Pokojne ich môžem zavolať, ale nie som si istý, či na našom prvom rande chceš spoznať mojich rodičov,“ povedal jednoducho a zahľadel sa na nich.

„Našom čo?“ tie slová zo mňa vyleteli ešte skôr ako som o tom premýšľala.

„Samozrejme, Whiteleeová. A čo iné si čakala? Výlet, kde budeme ohovárať tvoju sestru?“ spýtal sa posmešne.

„Samozrejme, že nie. Len…“ nedokončila som myšlienku, pretože nás znova vyrušil čašník, ktorý položil na stôl malú misku plnú chipsov ako snack pred jedlom.

„Bude to zatiaľ všetko? Slečna má všetko, čo potrebuje?“ spýtal sa a usmial sa na mňa.

„Slečna má všetko, čo potrebuje, vďaka Jerry,“ odpovedal Aaron skôr ako som stihla otvoriť ústa. A nebudem ani komentovať fakt, že čašník má na menovke meno John.

„Keby si hocičo potrebovala, stačí len povedať,“ položil mi na kraj stola biely poskladaný papierik.

„Ďakujem, ale všetko, čo potrebujem, mám priamo pred sebou,“ milo som sa naňho usmiala.

„Myslíš Kylea? Ten nevydrží ani týždeň bez nejakej novej kurvy, tak…“ No pôvodne som myslela tú kávu položenú predo mnou, ale okey aj takto sa to dá chápať. Zato Aarona to očividne nahnevalo, pretože v sekunde vyskočil do stola, napol päsť a vrazil Jerrymu, teda Johnnovi do nosa. Bezmyšlienkovite som sa postavila pred Aarona, chytila mu obe ruky a pozrela mu priamo do očí, aj keď mi nevenoval žiadnu pozornosť. Jedáleň stíchla a jediný zvuk vydávali topánky Aaronovho otca, ktorý kráčal smerom k nám.

„Čo sa to tu deje?“ spýtal sa a okamžite pozrel na svojho syna. Aaron sa trochu upokojil, a tak som od neho odstúpila.

Aaronov otec mal jasný britský prízvuk. Aaron bol jeho presná kópia, len trocha mladší.

„Tvoji zamestnanci sa nevedia správať. Mal by si ho vyhodiť,“ povedal Aaron nahnevane a pevnejšie mi zovrel ruku. Áno, v tejto situácii som spravila to isté, no inak som stále nerozumela tomu, prečo by chcel chodiť na rande so mnou.

„Tak on ma fyzicky napadne a ja sa neviem správať?“ povie nahnevane čašník, kým si prikladá vreckovku ku krvavému nosu.

„Urážal mňa aj moju priateľku,“ pri slove priateľka mi naskočili po celom tele zimomriavky. Toto nebol môj plán. Nemám záujem chodiť s Aaronom, potrebovala som ho len dostať do postele. Alebo na umývadlo, je to skoro to isté.

„Urazil si môjho syna, John?“ povzdychol si jeho otec. John sa obzrel, akoby hľadal u niekoho pomoc, no nebol tam nikto, kto by sa zaňho postavil. A aj keď nesúhlasím s Aaronovým skutkom, bola pravda, že nás urazil oboch. Áno, nepovedal nič, čo by nebola pravda, ale očividne nepozná hranicu nadriadený a podriadený.

„Vezmi si zatiaľ iné stoly, po zmene ťa očakávam u mňa v kancelárii. Nemeškaj,“ oznámil hneď, ako videl, že John sa nezberá k slovám. Čašník sa stratil v kuchyni a reštaurácia nadobudla svoj typický šum.

„Som Julian Kyle a tamto je moja manželka Stephanie Kyle. Rád ťa spoznávam,“ Julian mi s úsmevom podal ruku, ktorú som okamžite prijala.

„Madison. Aj mňa teší,“ priezvisko som z riskantných dôvodov vynechala.

„Užite si zvyšok dňa deti. Aaron, večer sa porozprávame,“ venoval mi posledný úsmev a vrátil sa k svojej žene. S Aaronom sme sa obaja vrátili naspäť na svoje miesto, no obaja sme mlčali.

„Myslela si tú kávu, však?“ spýtal sa s úškrnom a oči nespustil z môjho nápoja.

Keď sme sa dostali znova k môjmu domu, bola už tma. Aaron vystúpil ako prvý a kým som si pozbierala všetky svoje veci, znova mi otvoril dvere a počkal kým vystúpil. Po fiasku s čašníkom prebiehal večer naozaj výborne a musím uznať, že som sa dlho necítila tak dobre. Dokonca som si na Dianu ani nespomenula.

Zastavili sme pred vchodovými dverami, kde sme sa postavili oproti sebe a ja som očakávala nejaké vysvetlenie, čo mal tento celý deň znamenať. Hlavne, keď sme sa stretli náhodou.

„Dnes…dnes to bolo naozaj fajn,“ videla som, ako starostlivo volí vhodné slová.

„Áno, tiež som si to užila,“ usmiala som sa. Na chvíľu medzi nami zavládlo ticho, pri ktorom sme sa na seba uprene pozerali.

„Myslel som to vážne.“ Nechápavo som naňho pozrela, aj keď som vedela veľmi dobre, o čom hovorí.

„To v reštaurácii,“ zatvárila som sa veľmi chápavo.

„Áno, mal si pravdu. Tá osmička bola fakt skvelá,“ preboha, ja som tak hlúpa. Ako som mohla toto povedať?

„Whiteleeová…veľmi dobre vieš, o čom hovorím,“ povedal nakoniec, aj keď sa na mojom výroku zasmial.

„O tom…rande?“ okamžite prikývol.

„To je v poriadku, ľudia často chodia na rande. Nie vždy to vyjde,“ povedala som akoby nič. Šibalsky na mňa žmurkol, spravil krok dopredu a oprel ma o stenu domu. Doriti. To bolo sexy.

„Máš pocit, že naše rande nevyšlo?“ zašepkal. Snažila som sa byť čo najviac nad vecou. Naozaj som sa o to snažila. Ale jeho blízkosť na mňa vplývala veľmi zle.

„Neviem…“ bolo jediné, čo som zo seba dostala. Hypnotizoval ma svojimi očami, ktoré preskakovali z mojich očí na moje pery. A ja som už len čakala, kedy ma konečne pobozká.

„Ja si dovolím povedať, že to bolo celkom vydarené,“ zachripel. Popri slovách mi naschvál obtieral jeho pery o moje. Bolo to akoby som strčila prsty do elektrickej zástrčky.

„Keď na tom trváš…“ vydýchla som užasnuto. Myslím, že to bolo posledné, čo potreboval počuť, pretože hneď, ako som to dopovedala, prilepil sa na moje pery. Vzdychla som a zaklonila hlavu dozadu. Rukami som si ho pritiahla bližšie k sebe. Dokonale zapadol k môjmu telu, akoby bolo preňho vyrobené. Za zadok si ma prisunul medzi svoje nohy, kde som sa rozplynula na drobné čiastočky.

Jeho pery s mojimi hrali dokonalú hru a v momente, keď sa nám stretli jazyky, moje vnútro vybuchlo.

„Si moja, Whiteleeová,“ zašepkal mi do pier. Za iných okolností by som sa hádala, že ja nepatrím nikomu. Ale chcela som, aby ma naďalej bozkával.

„Povedz to…“ naliehal na mňa. Necítila som k nemu nič psychické. No všetko fyzické, čo som v tej chvíli cítila, mi nedovolilo spraviť nič iné.

„Som…“ vzdychla som naprieč jeho perám a pobozkala ho.

Spečatila som tým náš vzťah. Doriti.

AARON Kapitola 15: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.

Zelený kocúr banner
zelenykocur.sk – zľava 5% s kódom: PLOTPOINT

Ďalšie novinky

Populárne