Výnimočný Urán
Táto jedinečná planéta je v poradí siedmou planétou Slnečnej sústavy. Ide o studeného plynného obra objaveného Williamom Herschelom v roku 1781. Už na prvý pohľad na ňom však niečo nesedí. Svojim spôsobom je v našej Slnečnej sústave celkom unikátny. O čo ide?
Zrážka s obrovským objektom väčším ako Zem
Vedci sa domnievajú, že Urán sa pred asi 4 miliardami rokov zrazil s masívnym objektom minimálne o veľkosti dvoch Zemí. Zrážka planétou doslova pohla a spôsobila jej sklon osi rotácie až o 97 stupňov. To platí aj pre jeho 27 mesiacov a prstenec, ktorý plynného obra obiehajú vo vzťahu k sklonu jeho osi. Urán je v podstate naklonený a jeho póly smerujú do strán, čím je v našej Slnečnej sústave unikátom. Neznamená to však, že je jedinou planétou ktorá má sklon osi rotácie. Majú ho všetky, len výrazne menší. Napríklad sklon Zeme je približne 23 stupňov.
Tam sa anomálie Uránu ešte nekončia. Objekt, ktorý do neho krátko po jeho vzniku narazil, bol protoplanétou zloženou z ľadu a kameňa, ktorá mohla byť dokonca až 3-krát väčšia ako Zem. Pre porovnanie, Urán ma 4-krát väčší priemer ako Zem. Vedci prišli najnovšie so zistením, že sila takéhoto objektu by planétu poznačila aj inak ako naklonením jej osi. To sa presne stalo. Kolízia s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobila Uránu zvýšenie rýchlosti rotácie okolo vlastnej osi na dnešných 17 hodín. To je dĺžka dňa na Uráne, teda oveľa kratšia ako dĺžka dňa na Zemi. Šťastím v nešťastí pre Urán bolo, že ho objekt len „lízol“ a nestačil narobiť väčšiu škodu. Ak by sa zrazili čelne, tak by si Urán po zrážke možno nezachoval atmosféru, ktorú si však zachoval. Z vyvrhnutého materiálu následne vznikol prstenec a pravdepodobne aj niektoré mesiace rovnako ako náš Mesiac, ktorý vznikol z materiálu po kolízií Zeme s objektom o veľkosti Marsu.
Prekvapivé teploty
Okrem toho je Urán oveľa studenejší ako by mal byť. Teploty v jeho atmosfére dosahujú až -218°C, čo je vôbec najstudenejšia atmosféra v celej Slnečnej sústave. Najväčším zdrojom tepla ďalekých plynných obrov je ich vnútro. Na rozdiel od iných plynových gigantov sa Urán pravdepodobne chváli skôr skalnatým jadrom než plynným. Teploty vo vnútri môžu dosiahnuť 4 727°C, čo znie ako veľa, no stále je to chladnejšie ako iné planéty – Jadro Jupitera môže dosiahnuť až 24 000 °C. To, prečo je Urán tak chladný, je záhadou. Jedným z vysvetlení môže byť vytvorenie akejsi škrupiny po kolízií so spomínaným telesom, ktorá zamedzila teplu vychádzať do atmosféry. Na povrch Uránu sa teda nedostáva veľa tepla, čo má za následok aj limitovanú búrkovú aktivitu. Preto sa Urán javí ako jednofarebná guľa a nevidíme detaily jeho atmosféry ako napríklad pri Jupiteri či Saturne.
Divoké počasie
Vďaka nakloneniu osi rotácie poznáme ročné obdobia a skracovanie či predlžovanie dní. Kedže sa Urán po svojej obežnej dráhe okolo Slnka akoby kotúľa a jeho póly bývajú niekedy priamo vystavené Slnku, počasie tam býva trochu iné. Rok na Neptúne má 84 pozemských rokov, čo znamená, že jedno ročné obdobie tam trvá 21 rokov. Extrémne naklonenie planéty spôsobuje, že napríklad južný pól nevidí Slnko aj niekoľko desiatok rokov. Planétu teda zohrievajú póly, z ktorých sa teplo šíri naprieč atmosférou tvorenou prevažne vodíkom a héliom.
Tak čo, dozvedeli ste sa niečo nové? V prípade, že vás vesmír zaujal, neváhajte si prečítajte aj naše ďalšie články.
Zdroje: space.com, universetoday.com
Zdroj titulného obrázka: NASA – Public Domain (úprava redakcie)
