KAPITOLA XVIII
Pondelok tu bol skôr ako som očakávala. Rozhodovanie či na výlet pôjdem, alebo nie bolo nekonečné. Lenže Aaron Kyle dokáže byť veľmi presvedčivý, keď chce. Keď som mu nakoniec pritakala a povedala, že s ním pôjdem, prišla na rad tá horšia časť. Presvedčiť mojich rodičov, aby ma pustili. Bola to tá najťažšia vec v mojom živote.
No teraz stojím pri autobuse a sledujem, ako môj frajer nakladá moju batožinu do autobusu. Všade okolo nás sú Aaronoví spolužiaci, niektorých vidím dokonca prvýkrát v živote.
„Pripravená?“ spýtal sa Brandon, ktorý sa tu zrazu objavil.
„Asi,“ zasmiala som sa a objala ho. Áno, naše kamarátstvo sa posunulo na tak vysokú úroveň, že sa objímeme.
„Hej, hej, ruky preč!“ vyhŕkol pobúrene Aaron, ktorý sa práve vrátil a so smiechom si ma pritiahol bližšie k sebe. Niektoré jeho spolužiačky po mne vrhli naštvané pohľady, no ako ma už v škole stihol Brandon oboznámiť, to sú tie, na ktoré sa Aaron nikdy ani nepozrel.
,,Ver mi, to by som si nedovolil,“ zatiahol Brandon ironicky a vošiel do autobusu, kam sme ho aj s Aaronom nasledovali. Nakoľko patril Aaron medzi elitu nielen v skutočnom živote, ale aj v tom školskom, vzadu na nás čakalo niekoľko voľných miest.
Zahliadla som Amandu, ktorá jastrabím zrakom pozerala okolo seba a odháňala odvážlivcov, ktorí nevedeli, kam patria.
„Aaron!“ vyhŕkla hneď, ako nás uvidela a začala kývať rukami, aby sme si ju všimli. Neboj sa, Amanda, vidíme ťa. Keď sme k nej podišli, konečne si všimla aj mňa a Brandona, nielen Aarona.
„Brand, Madison…“ kývla nám neochotne hlavou na pozdrav. Nelámala som si nad tým hlavu a začala som sa obzerať, kam si sadneme. Ako prvé mi padlo miesto pred Tiffany, no Aaron mi dal veľmi rýchlo najavo, že on už má miesto dávno vyhliadnuté. Na moje šťastie to bolo hneď za Tiffany, no zároveň hneď pred koncovou päťkou, kde sedela Amanda, ku ktorej si neskôr prisadol aj Brandon.
„Sedím pri okne,“ vyhŕkli sme s Aaronom naraz. Prekvapene sme na seba pozreli a obom bolo jasné, že máme problém. Brandon sa zasmial a očakával, ako sa zachováme.
„Žiaden strach, Whiteleeová. Vyriešime to ako dospelí ľudia,“ povedal Aaron pokojne.
„Budeš džentlmen a necháš dámu sedieť pri okne?“ skúsila som šťastie.
„Hah, nie. Kameň, papier, nožnice,“ zazrela som naňho.
„Aaron, sadneš si tam aj keď vyhrám, však?“ nemusel mi ani odpoveď, jemne ma posunul a prešmykol sa na sedadlo pri okne. Prevrátila som otrávene oči a sadla si na miesto vedľa neho.
Tiffany sa na mňa otočila, súcitne sa usmiala a hlavou kývla k chlapcovi, ktorý sedel vedľa nej. Ako mi Aaron predtým povedal, je to jej priateľ, ktorý dokonca ani nechodí k nám do školy.
„Už som mu povedala, že žiaden sex nebude. No vôbec ho to nezaujímalo a sadol si tam,“ povedala nakoniec.
„Výborný nápad,“ odvetila som. Aaron nahodil pohľad „o čom to sakra hovoríš‘, no snažila som sa tváriť, že to nevidím. Tento týždeň totiž Aaron žiaden sex nedostane.
„Ste všetci?“ po chvíľke sa spýtala profesorka O’Marie. Nebudem klamať, nemala ma príliš v láske. Pohľadom preletela po žiakoch v autobuse, až sa jej pohľad pristavil na mne.
„Whiteleeová, netušila som, že si o múdrela až na preskočenie jedného ročníka,“ povedala nakoniec. Sladko som sa na ňu usmiala a odpovedala.
„Nevedela som si totiž predstaviť, že by som vás nevidela celý týždeň v škole, tak som na sebe začala viac pracovať.“
„Na sebe alebo na pánovi Kyleovi?“ odsekla, na čo sme sa všetci rozosmiali. Ani nevedela, ako ďaleko od pravdy je.
„Nie tak verejne, pani profesorka.“ Aaron sa vedľa mňa iba uškŕňal a mimovoľne si položil ruku na moje stehno.
Autobus sa o malú chvíľu pohol, čo znamenalo, že už niet cesty späť.
„Počula si tú novú pesničku od DoubleW?“ otočila sa ku mne Tiffany. Odtrhla som pohľad od telefónu, kde prebiehala veľmi žhavá debata o jednom dievčati, ktoré sa páči Dylanovi.
„Jasné, tá Wincentova časť je neskutočná. Počúvala som to celý čas, čo som sa ráno chystala.“
„Oooo, môj bože, vôbec som nečakala, že ich budeš poznať! Konečne som objavila niekoho, kto má radšej Wincenta ako Wyatta!“ vyhŕkla nadšene.
„Naozaj neviem, čo všetky vidia na Wyattovi,“ Tiffany horlivo prikyvovala celý čas, čo som rozprávala.
„Sleduj, ja ho mám aj na tapete!“ strčila mi pred oči telefón s dokonalou fotkou Wincenta.
„Hneď by som si dala povedať…“ povedala som zasnene. Bol to naozaj ten najkrajší a najtalentovanejší umelec na tejto planéte.
„Nemusel by sa ani dvakrát pýtať. Čo pýtať, nemusel by ani dokončiť vetu a už by som bola na kolenách.“
„Dievčatá…“ začali Aaron a Simon naraz.
„Nezabudli ste náhodou, že sedíte vedľa svojich priateľov?“ obrátil sa na nás aj Simon.
„Ľudí, ktorí nás nepustia k oknu, nikdy nenazývame našimi priateľmi,“ povedala Tiffany pevným hlasom a zazrela na chlapcov. Obaja prevrátili očami a my sme sa znova zahĺbili do konverzácie o seriáloch, filmoch a postavách v nich. Aaron sa zároveň rozprával s Brandonom, a tak sme pokračovali až do najbližšej pumpy.
„Dobre, toto je naša prvá rýchla cik pauza. Chcem, aby ste zo seba dostali von aj to, čo vo vás nie je. O polhodinu vás chcem naspäť v autobuse.“ Všetci sa poslušne postavili a vybehli von z autobusu. Chlapcov sme stratili niekde po ceste, no bolo to jedno, na záchod by sme spolu asi aj tak nešli.
Bála som sa, ako to bude vyzerať, bolo mi jasné, že nebudem môcť byť s Aaronom celý čas. No netušila som, že si s Tiff takto sadneme.
Na benzínke sme si kúpili dve fľaše zeleného čaju a vrátili sa do autobusu. Náš plán sadnúť si k oknu bol stratený, keďže nás chlapci predbehli.
„Čo ste nám kúpili, lásky?“ sladko sa usmial Aaron.
„Miestenku v uličke,“ odvetila som a urazene si sadla na svoje miesto.
„Och, a to my sme vám kúpili chipsy,“ povzdychol smutne Simon. Milo som sa usmiala na Aarona, keď si znovu položil ruku na moje stehno. Bolo to letmé gesto, no vždy keď to spravil, nabehla mi na tele husia koža. A to som mala oblečené iba legíny!
„Tak sa hádam podelíte, nie?“ pekne sa usmiala Tiff a zaklipkala očami. So smiechom otvorili jeden balík slaninových chipsov a postupne sme si ho medzi sebou podávali. Rozprávali sme sa všetci štyria medzi sebou, dozvedali sa o sebe nové a nové veci. Už po pár hodinách som sa cítila k Aaronovi bližšie ako za celé tieto dva týždne. Možno to bolo kvôli tomu, že sedel vedľa mňa s občasnými dotykmi, rozcuchanými vlasmi a chlapčenským úškrnom, kto vie.
Na hodinkách zrazu svietilo pol druhej v noci, tak sme sa rozhodli, že je najvyšší čas ísť spať. Niektorí ľudia už spali na zemi v uličke a my sme sa museli zmestiť na sedadlá. Ohľaduplne som sa prikryla mojou dekou, ktorú som doteraz schovávala nad sedadlom v poličke. Pohodlnejšie som sa usadila, pričom mi hlava spočinula na Aaronovom ramene. Nebola som si istá, či si to už môžem dovoliť, no bola som tak unavená, že mi to bolo jedno. Len sa troška pomrvil, obmotal mi ruku okolo pása a pritiahol si ma bližšie.
„Dobrú noc, bábika,“ zašepkal mi do ucha.
Ráno som sa zobudila na profesorkine volanie, že za desať minút sme na mieste, kde si zložíme veci, dáme sa dokopy a poobede okolo druhej nás čaká nejaký safari park. Celé telo som mala stuhnuté a bolel ma každý jeden pohyb, no verím, že Aaron na tom bol ešte horšie. Síce som mu v polovici noci dala moju bunku, aby si ju položil pod chrbát, aj tak to muselo byť nepríjemné.
Vymotal ruky spodo mňa a natiahol sa. Áno, takto ráno vyzeral naozaj úžasne. Rýchlo som si rukou prehrabla vlasy, aby nabrali aspoň aký taký tvar a pretrela si oči. Ešteže som sa nemaľovala, vyzerala by som príšerne. Autobus znova ožil, decká sa dávali dokopy, hľadali topánky pod sedačkami a balili veci do tašiek.
Presne o 10 minút sme stáli pred vernou kópiou hotela, kam ma vzal Aaron na naše prvé rande. Samozrejme, mohlo mi napadnúť, že budeme ubytovaní v takomto mieste. Zbalili sme si všetky veci a po jednom sme vystupovali a presúvali sa k dverám, kde už na nás čakal personál hotela. Okamžite nám vzali batožinu a stratili sa s ňou vo vnútri.
Vzduch bol neskutočný, úplne iný ako doma. A aj keď som v New Orleans bola niekoľkokrát, vždy ma toto mesto dokázalo uchvátiť. Možno to bolo len tým čerstvým vzduchom, ktorý som už potrebovala.
„Dobre, dajte sa všetci do kruhu, prosím. Viete, ako ste sa rozdelili na izby, tak v takom poradí si prídete pre kľúče.“ Zmätene som sa pozrela na Aarona. S nikým som sa totižto na ničom nedohodla.
„Neboj sa, bábika. Si na izbe s Tiff,“ povedal chrapľavo a pritiahol si ma na svoju hruď. Bradu si oprel o moju hlavu a preplietol si so mnou prsty na mojom bruchu. Aaronove spolužiačky sa pred nás postavili v krátkych kraťasoch, ktoré by sa dali skôr nazvať ako nohavičky a venovali mi nepríjemný pohľad. Aaron si to všimol a pobavene sa uchechtol.
„Aj tak vnímam len tvoj zadok v tých skurvených legínach,“ zašepkal mi do ucha a pritiahol si ma bližšie k sebe. Rozkrokom sa mi obtrel o zadok a ja som nechcene vzdychla. Zaklonila som hlavu dozadu a vyžívala sa v jeho prítomnosti. Tu máte, čajočky.
„Whiteleeová, Rossová, poďte,“ zakričala profesorka. Odlepila som sa od Aarona a spolu s Tiff sme si vzali elektronickú kartu od našej izby.
„Potrebujem hektolitre vody, posteľ a všetok make-up na svete,“ ozvala sa zničená Tiff, keď sme nastúpili do výťahu.
„Ani mi to nemusíš hovoriť. A hlavne, pre raňajky by som vraždila.“ Stačila som gombík, na ktorom bolo napísané číslo päť. Dokonca aj to číslo vyzeralo luxusne.
„Ani mi nehovor…veď počúvaj.“ výťah zaplnil zvuk Tiffinho žalúdku, ktorý si pýtal jesť.
„Mali by sme sa prezliecť a hneď potom sa najesť. Možno mám niečo v kufri,“ povedala som, keď sa dvere roztvorili.
„Alebo by nám tvoj bohatý frajer, ktorý vlastní tento hotel mohol vybaviť raňajky. Stôl pre Aarona Kylea by sa tu mal nájsť vždy,“ znova sme sa zasmiali, no bola to pravda.
Izba bol nádherná, obrovská a priestranná. Nič iné som od tohto hotela ani nečakala. Bola tu jedna obrovská manželská posteľ a oproti nej telka. Pod ňou sa nachádzala moderná komoda. Veľké francúzske okná vnášali do miestnosti denné svetlo. Za jednými dverami sa nachádzala mramorová kúpeľňa s vaňou, dvomi umývadlami a záchodom. Za druhými dverami bol priestranný šatník, v ktorom boli položené naše kufre. Nestihli sme si ani vybaliť všetky veci, keď sa dvere s rachotom otvorili a dnu nevstúpil nikto iný ako Aaron a Simon.
„Za 10 minút sú raňajky, tak nám napadlo, či ste hladné alebo nie.“ S Tiff sme sa na seba okamžite uškrnuli.
„Umierame od hladu,“ ozvala som sa prvá. Vyšli sme zo šatníka a našli všetkých troch chlapcov postávať v strede izby. Ani som netušila, že je Brandon tu.
„Hej, súhlasím. Len sa musíme prezliecť,“ ukázala na naše autobusové oblečenie, ktoré už muselo príšerne smrdieť.
„Prečo, podľa mňa sú super,“ povie Aaron a pohľad premiestni na môj zadok. Samozrejme.
„No to vôbec! Takto nikam nejdem. Dajte nám sekundu,“ povedala Tiff a znova sa stratila v šatníku, kam som ju hneď nasledovala. Nakoniec sme sa zhodli na tom, že sa budeme znova prezliekať do toho safari parku, čiže teraz nám postačí iné tričko, aby sme nesmrdeli totálne. Samozrejme, aj kilo dezodorantu.
„Neveril som, že vám to bude tak krátko trvať naozaj,“ povedal prekvapene Brandon, keď sa všetci traja stavali z postele.
„Sme proste šikovné a myslíme na naše hladné bruchá,“ povedala som a otvorila dvere. Všetci sme sa vypratali von a konečne smerovali na raňajky. Konečne.
AARON Kapitola 18: Prechádzajúcu kapitolu tejto publikácie nájdete na tomto linku.
