Je zmena seba samého reálna?
Myslíte si, že sa človek môže zmeniť? Je možné zmeniť našu podstatu? A čo vlastne je moja podstata?
Sú to otázky, ktoré si možno aj vy kladiete vo svojej hlave. Ľudia často premýšľajú nad rôznymi zmenami. Radi uvažujeme, že sa staneme niekým úplne iným. Väčšinou sa podvedome inšpirujeme svojimi vzormi. Sú to predstavy zväčša silnejšie, odvážnejšie, v kolektíve obľúbenejšie, vo väčšine fyzicky príťažlivejšie a takto by sme mohli pokračovať, až kým by sme minuli všetky naše lepšie superschopnosti. Ale uvažujú ľudia aj o tom, ako sa zmeniť k lepšiemu bez toho, aby mali z toho osobný prospech?
Filozofi sú súčasťou ľudstva od nepamäti. Avšak, naučili sme sa od nich vlastne niečo? Mali by nás predsa inšpirovať k zmene, no veľké množstvo ľudí ich berie iba ako celoživotných mysliteľov s veľmi vysokou dávkou nerozhodnosti v krvi. Dalo by sa povedať, že na veľa otázok nikdy v skutočnosti neodpovedali. Keď sa nad tým však zamyslíte, existuje na jednu otázku iba jedna správna odpoveď?
Veď jedna odpoveď je iba jeden uhol pohľadu. Aký máš rad jogurt? Ja čokoládový. Opýtajte sa každého, s kým prídete v tento deň do kontaktu. Bude odpoveď iba jedna? Aj kvôli tomu asi nebude iba jedna správna cesta, ako sa zmeniť.
Do akého stupňa sa vie človek zmeniť?
Keby sme išli do extrému, je možné, aby sériový vrah zmenil uhol pohľadu a otočil sa o 359 stupňov na najvyšší level ultra človeka? Alebo naopak človek, čo sa po celý život nezištne staral o druhých, jedného dňa dostal podnet, ktorý prevrátil jeho život naruby a začal robiť zlé rozhodnutia, ktoré potom podnecovali ešte horšie?
Myslím, že z každého typu by sme našli minimálne jeden žijúci príklad. Skutočná otázka je teda len jedna. Je človek vo svojom vnútri iba zlý alebo iba dobrý? A existuje vlastne niekto, kto mi pomôže ostať na dobrej vlne? Ten otravný hlások vo vašej hlave, niektorí ho nazývajú svedomie. Hlas, ktorý sa vo väčšine opisuje ako niečo, čo vám našepkáva, keď robíte niečo zle, aby ste tak nerobili.
Napríklad, ak hodím plastovú fľašku do komunálneho odpadu, aj keď hneď o pár metrov ďalej sú koše na separovaný odpad, ten vnútorný škriatok mi ohlási, že to odo mňa nebolo vôbec pekné. Neviem, či hovorím iba za seba, no nenašepkáva vám aj zlé veci?
Všetci sa rodíme ako rovnakí mimoni, len počúvame rozdielne. Je pohodlnejšie prestať počúvať to, čo by sme mali, lebo to by bolo veľa práce, keby som mala triediť všetok ten neporiadok, čo spravím alebo filtrovať, čo vypustím z úst, či nebodaj ísť sa naučiť niečo užitočné.
Možno ľudia nie sú iba zlí, ale hlavne leniví, čo po čase úplne zabudli počúvať aj tie dobré rady. Zmena je teda relatívny pojem, lebo moja podstata je rovnaká ako každá iná. Trochu kyslíka, vodíka, uhlíka a vody.
Na záver mam pre vás malé cvičenie, skúste si nakresliť jednoduchý graf. Koľko percent z vášho doterajšieho života sa podľa vás radšej rozhodnete horšie, lebo je to jednoduchšie a koľko percent potom zostane na tie dobré, no možno ťažšie rozhodnutia? Nižšie prikladám môj graf, tak isto ako vy, som ešte úplný noob, no vytváram si už svoj zvyk.
P.S.: pozrite si The Good Place (Netflix), celkom vtipná inšpirácia pre začiatok.
Peace, Vaša Nae
Je podľa vás zmena seba samého možná? Myslíte si, že počúvanie svedomia môže ovplyvniť to, kým chceme byť?