Vianočný stromček má počiatok v mágii
Málokto si vie prestaviť prežitie najkrajších sviatkov roka bez toho, aby sa členovia rodiny zišli pri zdobení stromčeka, po zotmení na ňom rozsvietili svetlá a na Štedrý deň pozorovali nefalšovanú detskú radosť, keď spod neho vyťahujú darčeky. O tom sú predsa sviatky, o radosti a pokoji. Práve vianočný stromček je symbolom týchto magických okamihov.
Pri mágii ešte ostaneme. Vianočný stromček vo svojich počiatkoch nemal s kresťanstvom nič spoločné. Rovnako ako si dnes ľudia počas sviatočného obdobia zdobia príbytky voňavými halúzkami, dávne národy to robili tiež, lenže z úplne iného dôvodu. V mnohých krajinách sa verilo, že vždy zelené rastliny chránia pred čarodejnicami, zlými duchmi a chorobami. Zelená je totiž symbolom života.
Na severnej pologuli bolo Slnko považované za boha. Príchod zimy pripisovali zoslabnutiu boha, preto oslavovali slnovrat ako pripomienku, že boh sa uzdraví a všetko opäť rozkvitne. Neskôr v severnej Európe ľudia vešali ihličnaté stromy dole hlavou zo stropu, zvykli klásť vetvičky čerešne do kvetináčov v nádeji, že im počas zimy zakvitnú (tradícia sa zachováva dodnes) alebo sa ozdobené stromčeky nosili od domu k domu. V stredovekom Nemecku sa zase počas pašiových hier pred kostolmi stavali drevené pyramídy, ktoré reprezentovali rajský strom.
Egypťania v čase slnovratu svoje domovy zdobili zelenými palmovými listami, ktoré pre nich symbolizovali víťazstvo života nad smrťou. Rimania uctievali boha poľnohospodárstva Saturnalia. Vedeli, že slnovrat znamená, že farmy a sady budú čoskoro zelené a plodné. Pri tejto príležitosti si vyzdobili svoje príbytky a chrámy vždyzelenými vetvami. Rovnakými zásadami sa riadili aj druidi, Kelti a Vikingovia. Z raných čias kresťanstva pochádza legenda o prerode dávnych tradícií. Starí keltskí kňazi a druidi verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Počas jednej duchovnej slávnosti plánovali obetovať bohom mladého muža. Zabránil tomu kresťanský misionár, ktorý zhromaždeným vyrozprával príbeh narodenia Ježiša Krista, dav ušetril mladíkov život a pri strome potom spoločne oslavovali narodenie Ježiša.
Za vianočný stromček vďačíme luteránom
Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci, ktorí ho pokladali za pohanský zvyk. Skutočne preukázateľné počiatky však nájdeme v Nemecku medzi luteránmi. Na naše územie sa tradícia zdobiť stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku pochádza z brémskej kroniky z roku 1570. Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým plodmi zo záhrad a domácimi produktmi -perníky, pečivo, sušené ovocie, ozdoby z papiera, figúrky zo slamy, kukuričného šúpolia, háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky či prskavky.
Predpokladá sa, že protestantský reformátor Martin Luther ako prvý pridal zapálené sviečky na strom, po tom čo sa jedného zimného večera vracal domov a ohromil ho lesk hviezd, ktoré sa mihotali medzi stromami. Aby si rovnaký pohľad mohla užiť aj jeho rodina, postavil v hlavnej miestnosti strom a na vetvičky umiestnil zápalné sviečky. Vianočné dary zaviedli taktiež luteráni, slúžili ako odmena pre deti za dodržanie pôstu.
Rastúca popularita
V roku 1659 Massachusetts prijal zákon, ktorý zakazoval slávenie vianočných sviatkov a dodržiavanie tradícií – porušenie zákona sa trestalo pokutou.
Najvyššia sláva sa dostavila vianočnému stromčeku, ako ho poznáme dnes, až za vlády kráľovnej Viktórie v polovici 19. storočia po tom, čo sa v Illustrated London News objavila fotka, na ktorej spolu s celou rodinou stoja okolo vianočného stromčeka.
Od toho momentu zatúžila každá americká domácnosť mať každý rok „kráľovské“ Vianoce. V Nemecku sa prvýkrát začali vyrábať iné ozdoby ako len z prírodných a konzumovateľných materiálov, dokonca aj elektrické osvetlenie. Za vynálezom svetelnej reťaze stojí Thomas Alva Edison. V USA ju po počiatočnej nedôvere predviedol 22. decembra 1882 v Menlo Parku, prekvapivo však jej autorom je Edisonov priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. Tradičné gule z fúkaného skla boli patentované až o sedem rokov neskôr francúzskym podnikateľom Pierre S. du Pont. Stromčeky sa rýchlo rozšírili do ulíc a námestí, pričom Američania radi prekvapovali ich veľkosťou.
Rockefellerov vianočný stromček
Rockefellerovo centrum je jedno z najznámejších obchodných a kultúrnych centier. Mnohí si ho pamätajú z komediálneho amerického filmu Sám doma 2: Stratený v New Yorku.
Stojí západne od Piatej avenue od 47. do 51. ulice v New Yorku na mieste vtedajšieho rádia Radio City. Oficiálne bolo otvorené v roku 1933 a v tom období začala aj tradícia rozsvietenia, vtedy 6 metrov vysokého vianočného stromčeka, neskôr atmosféru umocnilo ľadové klzisko. Tradícia rozsvietenia stromčeka je zároveň začiatkom sviatočnej sezóny v USA. Po prvýkrát bola odvysielaná v roku 1951. Rozsvietenie sa koná každoročne na začiatku decembra a sprevádzajú ho rôzne zábavné vystúpenia. Vrchol zdobí 400 kilogramov hviezda, ktorú pokrývajú až 3 milióny krištáľov. Stromček ďalej pokrýva viac ako 50 000 LED svetiel, ktoré sú spojené do osem kilometrov dlhého pásu.
Najvyšší strom zažilo centrum v roku 1948. Bol ním smrek obyčajný, ktorý meral 100 stôp. Tohtoročný meria 23 metrov a momentálne sa už nachádza pred Rockefellerovým centrom. Keďže sa kvôli zhoršeným epidemiologickým podmienkam na rozsvietení nemohli zúčastniť diváci, americká televízia NBC vysielala udalosť naživo. Rozsvietenie stromčeka sprevádzali spevácke vystúpenia Gwena Stefani, Kelly Clarkson či Dolly Parton. Po skončení Vianoc stromček bude využitý ako drevná surovina a peniaze z jeho predaja poputujú medzinárodnej humanitárnej organizácii Habitat for Humanity.
Čo hovoríš na náš vianočný špeciál?
Podeľ sa s nami dole v komentároch a ak si za každý nový poznatok, v tom prípade vrelo odporúčam môj predchádzajúci článok: Od kultúry k umeniu: Prečo sa (ne)tetovať?
Zdroje: emma.pluska.sk, history.com, pelipecky.sk, cas.sk
